Čo hovorí Biblia o výčitkách svedomia?

"Človek sa učí po celý život - aj s dodatkom, že napriek tomu hlúpy zomrie." Toto príslovie nás povzbudzuje, aby sme sa nevzdávali na ceste za lepším poznaním a správnym konaním. Dnešné liturgické čítania nás vyzývajú k duchovnému rastu a vnútornému učeniu sa, aby sme v živote nezostali stáť na jednom mieste.Výzva napredovať nie je vždy pohodlná. Izraeliti šomrali pri putovaní na púšti, a podobne aj poslucháči Krista šomrali, keď im pripomenul, že chce dávať pokrm pre dušu človeka. Starý Zákon hovorí, že Izraeliti boli konfrontovaní s vyššou civilizáciou pôvodných obyvateľov Palestíny a ich náboženstvom úrody a plodnosti, ktorého symbolom bol bôžik Bál.

Eliáš a jeho výčitky svedomia

Biblia rozpráva, že vtedy bránil Boha Jahveho už len posledný z prorokov - Eliáš. Práve tam sme ho dnes zastihli v hrozných pochybnostiach, bez prorockej odvahy. Eliáš videl, že nie je lepší, ako jeho predkovia. Vo výčitkách svedomia sa on dostáva do pozície, v ktorej boli predtým obete jeho náboženského fanatizmu. Vo výčitkách si žiada jediné - zomrieť. Eliáš tu zakusuje svoju duchovnú smrť, ktorá je ešte hroznejšia ako fyzická smrť. Táto smrť odoberá všetku chuť žiť.

Božia pomoc v núdzi

V tej najväčšej núdzi ho ale zastihla božia pomoc najciteľnejšie. Zjavil sa mu boží anjel, ktorý ho posilnil, takže prorok znova zaspal a pri opätovnom prebudení už nabral silu, aby mohol kráčať životom ďalej. Aj my v našom živote to božie spoznávame až na viac krát. Až po viacnásobnom stretnutí s tým božím vieme prijať božiu posilu do nášho života, podobne ako Eliáš.Podobne prebiehalo aj stretanie učeníkov s Ježišom. Potrebovali viacero stretnutí, aby v ňom mohli spoznať to božie, to čo im dodávalo silu a odvahu na ďalšiu cestu. My si to stretanie s božím svetom a s Kristom predstavujeme niekedy príliš slávnostne. Realita ale bola oveľa jednoduchšia. Kristus sa pohyboval ako obyčajný človek po slnkom spálenej krajine, kde nebolo ľahké obnoviť vieru v plnší život. Kristus na rozdiel od Eliáša nepotreboval víťaziť mocou, nepotreboval premôcť svojich protivníkov. On bojoval nie s fanatickou horlivosťou, ale s láskou. On bojoval nie za pomoci moci a sily, ale za pomoci bezmoci lásky.

Kresťanstvo a aktivita

Kresťanstvo, podobne ako náboženstvo Izraelitov je náboženstvom, ktoré nás vedie k aktivite na ceste životom. Žiada od nás aktívne napredovanie smerom do budúcnosti. Nevyzýva nás k pohodliu, aby sme sa spoľahli, že všetko dôležité už vykonali Kristus a Boh za nás. Vyžaduje od nás aktívnu spoluúčasť.

Radosť z Evanjelia

Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť.Veľkým nebezpečenstvom v dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia. Keď sa vnútorný život uzavrie do vlastných záujmov, nezostane v ňom miesto pre druhých, chudobní tam už nemajú priestor, Boží hlas nepočuť, ustane sladká radosť z jeho lásky, vyhasne entuziazmus pre konanie dobra.

Osobné stretnutie s Kristom

Pozývam každého kresťana, nech už sa nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože „nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán“.Toto je ten okamih, keď Kristovi treba povedať: „Pane, dal som sa oklamať; tisícmi spôsobmi som utekal pred tvojou láskou, ale znovu som tu, aby som obnovil spojenie s tebou. Potrebujem ťa. Znovu ma vysloboď, Pane, prijmi ma ešte raz do svojho zachraňujúceho náručia.“ Je nám len na osoh vrátiť sa k nemu, keď sme stratení. Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním; to sa skôr my unavíme prosením o jeho milosrdenstvo. Ten, kto nás pozval odpúšťať „sedemdesiatsedemkrát“ (Mt 18, 22), dáva nám príklad: On sám odpúšťa sedemdesiatsedemkrát. Znovu a znovu sa vracia, aby si nás naložil na plecia. Nik nám nebude môcť zobrať dôstojnosť, ktorú nám dáva táto nekonečná, neustála láska. On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť. Neutekajme od Kristovho vzkriesenia, nepokladajme sa za porazených, nech už sa stane čokoľvek.

Radosť v Starom Zákone

Knihy Starého zákona predpovedali radosť spásy, ktorá priam prekypovala v mesiášskych časoch. Prorok Izaiáš sa obracia na očakávaného Mesiáša a s radosťou ho pozdravuje: „Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť“ (Iz 9, 2). Povzbudzuje obyvateľov Siona, aby ho prijali so spevmi: „Plesaj a jasaj!“ (Iz 12, 6). Celé stvorenie má účasť na tejto radosti zo spásy: „Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva“ (Iz 49, 13).

Evanjelium a radosť

Evanjelium, v ktorom sa odráža slávny Kristov kríž, nás naliehavo pozýva radovať sa. Stačí niekoľko príkladov: „Zdravas’ - Raduj sa!“ je anjelov pozdrav Márii (Lk 1, 28). Máriina návšteva u Alžbety spôsobila, že Ján poskočil radosťou v lone svojej matky (porov. Lk 1, 41). Vo svojom chválospeve Mária hovorí: „Môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“ (Lk 1, 47). Sám Ježiš „zaplesal v Duchu Svätom“ (Lk 10, 21). Jeho posolstvo je prameňom radosti: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15, 11). Naša kresťanská radosť vyviera z prameňa jeho prekypujúceho srdca. Svojim priateľom sľubuje: „Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť“ (Jn 16, 20). A nalieha: „Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme“ (Jn 16, 22). Neskôr, keď ho učeníci videli vzkrieseného, „zaradovali sa“ (Jn 20, 20).

Kniha	Citát
Izaiáš 9,2	„Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť“
Izaiáš 12,6	„Plesaj a jasaj!“
Lukáš 1,28	„Zdravas’ - Raduj sa!“
Ján 15,11	„Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“

Život ako pôst bez Veľkej noci

Sú kresťania, ktorých život je ako pôst bez Veľkej noci. Uvedomujem si, že radosť nemožno žiť rovnakým spôsobom vo všetkých etapách a okolnostiach života, pretože tieto okolnosti niekedy bývajú veľmi zložité. Radosť sa prispôsobuje a premieňa, ale vždy zostáva prítomná - aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní.

Pokušenie a výhovorky

Pokušenie sa často prejavuje vo výhovorkách a sťažnostiach, akoby na to, aby sme sa dokázali radovať, musel byť splnený nekonečný zoznam podmienok. Je to tak, pretože „technologická spoločnosť dokázala znásobiť príležitosti na potešenie, ale len veľmi ťažko dokáže vyvolať radosť“. Tie najkrajšie a najspontánnejšie radosti, ktoré som počas svojho života zažil, boli radosti veľmi chudobných ľudí, ktorí toho mali naozaj veľmi málo. Rozličnými spôsobmi tieto radosti vyvierajú z prameňa veľkej Božej lásky, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi.

Hlásanie Evanjelia

Nové hlásanie ponúka veriacim, aj vlažným a nepraktizujúcim, novú radosť z viery a evanjelizačnú plodnosť. Jeho centrum a podstata zostávajú rovnaké: je nimi Boh, ktorý prejavil svoju veľkú lásku v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. On stále obnovuje svojich veriacich: v ktoromkoľvek veku „dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú“ (Iz 40, 31). Ježiš Kristus dokáže tiež prelomiť nudné schémy, v ktorých sa ho niekedy pokúšame uväzniť, a vie nás prekvapiť svojou neustálou Božou tvorivosťou.