Aktuálna situácia nás prinútila spomaliť, vzdať sa hromadných podujatí, preferovať, naopak, individuálne rozhovory a stretnutia, individuálnu pastoráciu. Izolácia nás naučila osobnej modlitbe. Vyprázdnil sa priestor v chráme a znížil počet prítomných veriacich. Mnohí sa presunuli do osobného, duchovného či online priestoru.
Ak nás životné situácie fyzicky izolujú od ľudí, nebráni nám to hľadať možnosti využitia moderných technológií. Ľudského srdca sa možno dotknúť aj virtuálnym spôsobom, myšlienkou, povzbudením, telefonátom. Izolácia neznamená byť zavretý bez zmyslu.
Na druhej strane môžeme izoláciu pochopiť a prijať ako Božiu výzvu: nepýtať sa na to, čo neviem či nemôžem robiť, ale hľadať možnosti, ktoré sa nám otvárajú. Boh sa nedá uzavrieť do hraníc, ktoré vytvorili ľudia, ale ponúka nám nové pohľady na svet.
Čo je človek a ako nájsť zmysel života | 3-MINÚTOVÝ KATECHIZMUS 1
Prijmi svoj príbeh
Mnohokrát žijeme v pocitoch, že by sme chceli byť iní, žiť tak ako ten alebo tamten. Nie v spôsobe, že by sme sa porovnávali, ale skôr iba chceme žiť inak. Mať iný príbeh. Častokrát žijeme v tom, že nevieme, nechceme, nedokážeme prijať náš vlastný príbeh života a cítiť sa v ňom dobre.
Sú veci, ktoré nechceme vyrozprávať preto, lebo nechceme, aby boli súčasťou toho, čo sme zažili. Ja sama mám strašne veľa krát pocit, že to, čo žijem, čím si prechádzam je menejcenné. A preto mnohokrát zabúdam na to, že môj životný príbeh je pre Boha vzácny. Príliš sa sústredime na svet a na to, čo si myslia ostatní.
Milovaní, nie všetci ľudia na zemi musia vedieť prečo sa deje, to čo sa deje a prečo sa cítiš tak ako sa cítiš. Nemusíš všetkým všetko vysvetľovať a nemusíš sa cítiť zle, keď niekto nechápe to, čo žiješ. Moja milovaná kamarátka, mi vždy vraví: Ty vieš, čo žiješ. A tieto slová mám vpísané hlboko v srdci stále, keď sa bojím odsúdenia, nepochopenia.
Niekedy je pre nás bremeno byť Kristovými nasledovníkmi. A to je v poriadku. Je v poriadku priznať si, že ťa to bolí. Polož to bremeno pred Jeho tvár. On to chápe, veď On sám to prežíval deň čo deň. Jeho bremeno je ľahké.
Nemusíš im to vysvetľovať. Nemusíš všetkým vysvetľovať to, čo žiješ. Nemusíš všetkým vysvetľovať, kto si. Nie každý to prijme, preto chráň si svoje srdce.
Ja viem, že mnoho vecí je ťažko prijať. Viem, že niektoré veci by si radšej zmenil, radšej neprežil, radšej nebol v tejto fáze života. Ale už stačí. Už stačí tohto neprijatia Tvojho príbehu, už stačí zapierania týchto strán.
Môžeš tú jednu stranu odtrhnúť miliónkrát, stále tam bude. Nemôžeš pred ňou ujsť. UŽ NEUTEKAJ. Si v bezpečí, dobre? Už neutekaj.
Prijmi svoj príbeh. Prijmi každú jednu stranu Tvojho príbehu. Nemusíš s ňou súhlasiť, nemusíš ju milovať, iba ju objími. Prijmi každú časť svojho príbehu a rozhodni sa naplno žiť svoj príbeh.
Chcem ti povedať, že Pán miluje Tvoj príbeh. Chcem Ti povedať, že Pán miluje to, ako spracúvame niektoré veci, Pán miluje to, čo spolu píšete. On vie, čo príde ďalej a v srdci si hovorí: Sestra/brat, toto sa ti bude páčiť! On miluje každú jednu stranu Tvojho príbehu. Pretože On je s Tebou. On je pri Tebe pri každom písmenku.
Tak som si istá, že Pán miloval príbeh samaritánky. On miloval jej srdce a som si istá, že miloval aj to, čo sa skrývalo za tým všetkým. Musela vidieť tú lásku v Jeho očiach a musela cítiť ako jej obmýva vnútro tým, že jej povedal pravdu. A On miloval jej príbeh, pretože On videl za tento hriech. On videl tie boje, ktoré prežívala.
Koľkokrát musela prežívať brutálne sklamanie, keď vystriedala toľko chlapov? Koľko nocí plakala do vankúša? Koľkokrát sa cítila nehodná lásky? Musela veľmi pochybovať. Aj napriek tomu prijala pravdu, ktorú jej Ježiš povedal o jej príbehu a nechala Ho premeniť jej srdce.
Milovaní, stavím sa, že ak by tam bol ktokoľvek iný, ak by pri tej studne bol ktokoľvek iný, nemuselo by to skončiť Jeho slávou. Mohla tam stáť iná samaritánka, ktorej hriech by bol oveľa menší (v našich očiach). Ale naša samaritánka sa nebála pravdy, pretože poznala svoj príbeh. Iba vďaka tomu, čo sa jej stalo, iba vďaka jej príbehu, iba vďaka tomu, čo si vytrpela, iba vďaka tej temnote, ktorú zažila, videla svetlo a vedela ako Ho prijať. A Bohu bol jej príbeh vzácny. Boh miloval jej príbeh.
Tým Ti chcem, milovaný, povedať, že Pán vie, koho si vybral bojovať tieto boje. A takou slávou Ťa oslávi a očistí Tvoje meno pred ľuďmi ako to urobil samaritánke.
On miluje Tvoj príbeh a Tvoj život, pretože miluje Teba. Aj napriek tomu, že mnoho stránok Tvojho príbehu je čiernych, škaredých a bolestivých, aj napriek tomu, že mnoho z toho, čo sa ti v živote dialo, nedovolil a neschválil, aj napriek tomu, že mnoho z Tvojich skutkov ho príšerne boleli. Aj napriek tomu, že Ťa videl robiť vecí, ktoré sú pod Tvoju hodnotu. Aj napriek tomu, že mnoho vecí pre Teba nechcel, On miluje Tvoj príbeh. Vieš, On v ňom vidí viac ako Ty, On v ňom vidí niečo úžasné a zázračné. On dokáže premeniť Tvoj príbeh.
Predtým ho však musíš prijať. Nemôže premeniť niečo, čo Ti ani nepatrí. Nemôže premeniť príbeh, ktorý nemáš v rukách Ty, ale tvoja hanba, spútanosť alebo iní ľudia. Prevezmi svoj príbeh do svojich rúk. Prijmi ho, taký aký je. Pretože pre Boha je fest vzácny.
Pane, nauč ma zamilovať si každý kúsok nášho príbehu. Môjho a Tvojho. Milujem, keď robíme to, že Písmo konfrontujeme so životom, pretože mnohokrát poznáme pravdu, a tá nás naopak..spútava, ničí a bolí. Potom prichádza Otec, aby to všetko napravil.
Pravda a Pravda
Poznáte pravdu a pravda Vás vyslobodí. Jn 8,32
Milovaní, existuje Pravda a pravda. Pravda- Ja som. Pravda, ktorou je On. Celé sväté písmo je pretkané jeho Pravdou. Pravda, ktorá pochádza z nebeského nádvoria, Pravda, ktorá oslobodzuje, uvoľňuje a pohne Tvojím srdcom natoľko, že premení všetko, čo zaostávalo pod vrstvou prachu. A pravda, ktorá sa nachádza v centre našich situácii. Tá pravda, ktorú vidíme, cítime a počujeme.
Je pravda, že Tvoja situácia je možno nemožná k premene. Je pravda, že sa to dialo tebe, tvojej mame a mame tvojej mamy a možno je pravda, že proti tomu nedokážeš bojovať. Je pravda, že tvoja bolesť, znechutenie, neodpustenie, odmietnutie, hnev,.. prevyšuje Tvoj život.
Je pravda, že Tvoja závislosť je väčšia ako Ty. Je pravda, že si dlhodobo bez práce a máš pocit, že si zlyhal. Je to tá pravda, ktorú si diabol používa, aby nás maril. Toto je tá pravda, ktorá nás bolí, nedá nám dýchať, spôsobuje nám stres, strach a úzkosti. Pocit, že sa to nikdy nezmení, že niet nádej pre Tvoju bolesť. Toto je tá pravda, ktorú máme pred očami.
Nemôžme sa už viac tváriť, že neexistuje. Obchádzať ju a tváriť sa, že nás to nebolí, že sa to nedeje a že nám na tom vôbec nezáleží. Tvoje rany, kamoš, utkané touto pravdou, zapáchajú (Ž 38,6). Tieto momenty, keď Ťa ľudia nechali tak, keď ťa najbližší štipľavo zranili, keď Tebou opovrhli kvôli rečiam iných.. Nemôžeš sa ďalej tváriť, že sa tieto situácie nestali, pretože vnútorne umieraš.
Poď von z hrobu svojich právd.
Vieš čo? V niektorých oblastiach si už silný na diablove klamstvá. Sú vecí, v ktorých Ťa už nemá šancu oklamať, kde Ťa už nezlomí. Každý máme tieto oblasti, kde sme vo viere „vycvičení“ a diabol nemá šancu. A on..samozrejme útočí klamstvami na tie slabšie miesta, ale on si takisto používa túto pravdu, ktorá sa deje, ktorú máš pred očami, aby Ťa zožieral, ničil a manipuloval Tebou.
Použije si pravdu, ktorá leží na tvojom stole, aby oblbol Tvoju vieru. „ Keď je pravda, že Ježiš je ten, ktorý túži, aby si bol šťastný, prečo všetko okolo Teba zúri a padá Ti to rovno na hlavu?“ Neprídu Ti tieto myšlienky známe?
Častokrát Ťa núti ostať na dne, pretože vyberie svoju tajnú zbraň. Túto pravdu. A my si mnohokrát neuvedomujeme, že diabol je ten, ktorý sa skrýva za pravdou, ktorá neoslobodzuje, ale spútava. Veď predsa diabol je otec lži. Ani nám nenapadne, že za touto hnusnou a bolestivou pravdou stojí on. A preto podľahneme jeho rečiam, podľahneme zlej nálade a podľahneme nedôvere voči Bohu.
Skrz to všetko, čo je pravda pred Tvojimi očami existuje nebeská Pravda. Ak to potrebuješ, feel your emotions ohľadom pravdy, ktorú vidíš. Daj to von, daj to Bohu. Nezatlačuj ju v sebe. Iba v nej neostávaj dlhšie ako musíš, pretože ty máš Pravdu. Máš Otca, ktorému je možné to, čo Tebe je nemožné.
Otec, ktorý hovorí Pravdu: viem, že Tvoja situácia je nemožná, ale mne je to možné. Prosím, dôveruj mi, Ja Sám sa o to postarám. Urobím cestu na púšti.
Otec, ktorý hovorí Pravdu o tvojej závislosti: Tebe je to nemožné, si slabý. Ale nie si to na to sám. Dobre? Spolu to zvládneme. Spolu prekročíme hranice závislosti priamo do slobody. Pretože JA SOM BOH, ktorý vytrhuje z jarma otroctva.
Otec, ktorý hovorí do tvojej nezamestnanosti: Dostaneš prácu, ktorá bude nielenže dobre platená, ale bude to miesto IBA PRE TEBA. Bude to miesto, kde budeš ohlasovať evanjelium a bude to miesto, kde budeš žať svoje modlitby. Ver mi, že sa o Teba postarám v čase, keď máš pocit, že je nedostatok financií. Všetky vlasy na hlave máš spočítané. Som BOH ZÁZRAKOV.
Otec, ktorý oslobodzuje Tvoje rodové korene: To, čo bolo, nebude. Vytrhnem každé semienko spútania v Tvojom rode. Som ten, čo dáva život. Budú sa triasť, ale predo mnou neutečú. Vylejem svojho ducha a pomažem svoj ľud.
Otec, ktorý hovorí do Tvojich emócií: Milovaný, som Ti na blízku. Som pri Tebe a viem, čo prežívaš. Pamätaj si: Pocity ≠ Pravda. Pamätaj, že som Boh, ktorý uzdravuje, uzdravuje, uzdravuje. Dávam ti živú vodu. Sľubujem, že práve teraz o Tebe hovorím ľuďom, ktorí Ťa budú ľúbiť tak ako si to nikdy nezažil.
Tvoja situácia môže byť extrémna, extrémne bolestivá a extrémne nemožná, ale Boh je extrémne láskavý. Je tu Pravda, ktorá oslobodzuje. On prevyšuje a presahuje všetko. Jeho cesty sú vyššie, väčšie než akákoľvek situácia. NEMÔŽEŠ TOMU POROZUMIEŤ. Nemôžeš. Pretože On je obrovský ! Pretože Jeho myšlienky sú iné ako tie Tvoje. A On o Tebe stále zmýšľa Láskou.
On vidí tvoju situáciu a pravdu, ktorú prináša, ale On tiež vidí, čo sa nachádza na druhej strane tohto boja. Nemôžeš uchopiť, čo táto situácia prinesie, nedokážeš to, pretože to bude tak veľké, tak Otcove, tak sväté, že naozaj to presahuje celé tvoje chápanie. Nemôžeš byť nad Otcom. Boh uvoľní zázrak nad zázrakom, Boh prinesie uzdravenie tam, kde si ani len netušil, že nejaké potrebuješ. BOH STÁLE KONÁ. STÁLE, STÁLE, STÁLE. Teraz. A aj teraz a ešte aj teraz. STÁLE.
Pamätaj si, milovaný, že aj diabol môže otočiť pravdu proti Tebe. Pamätaj si, že vie citovať z Písma. Pamätaj si, že on sa nebojí použiť akúkoľvek taktiku, aby ťa ničil, ničil, ničil.
Nemusíš sa pred Otcom tváriť, že táto pravda neexistuje. Nemusíš sa tváriť, že Ťa to nebolí. Prosím, iba sa zakaždým ponor do Pravdy. Pretože On nezlyhá. Až keď ťa Syn vyslobodí, budeš naozaj slobodný. Feel your emotions. Otec je tu.
Boh mi povedal „objímaj temnotu a objímaj svoju bolesť“ Rok som strávila dni, noci, momenty , utláčaním bolesti, plakaním a kričaním na Boha, prečo to nezastaví, keď to vidí.
Kričiac či je nejaký ten sadomaso a robí mu dobre vidieť ma trpieť, keď vie, že vždy vždy vždy utekám za Ním a i tak to jednoducho bolí. Toľkokrát som si trieskala hlavu o stenu alebo čokoľvek, aby som zastavila tú bolesť. Toľkokrát som v slzách nedokázala ani dýchať. A Boh mi znova. Po roku strávenom v totálnej bolesti povie iba: Objímaj svoju temnotu.
Alebo tu ani nie je? Nemýľte sa. Boh, milovaní, On je nadovšetko milosrdný a láskavý Otec. Napriek tomu všetkému, On je. Moja situácia, bolesť, temnota, zmätok nezmení kto je On.
Myslím si, že sme padli do klamstva, že Boh musí automaticky vziať našu bolesť, našu situáciu do premeny. Myslíme si, že ak by pri nás Otec bol, nedopustil by to. Myslíme si, že ak by tam bol, ak by bol vážne s nami, necítili by sme sa tak. Myslíme si, že ak trpíme, automaticky to znamená, že Boh nie je pri nás alebo nás neľúbi alebo Mu na nás nezáleží. To je klamstvo, ktorému sme uverili pre náš lepší pocit. Uverili sme, že Boh je ten, čo hneď všetko premení, pre náš lepší pocit, že máme miesto, kde sa hneď všetko obráti. Avšak to nám Boh nikdy nesľúbil.
Povolanie pre každého
Ako zistím, že toto je presne tá práca, ktorú odo mňa Boh chce? Ako spoznám, či práve v tomto meste mám bývať? Kam ma Boh povoláva?“ Takéto otázky si kladie mnoho z nás. Ale často zostanú bez odpovede. Pre niektorých je to téma natoľko náročná, že ju radšej úplne vytesnia.
Napriek tomu nás vnútorne napadá: „Naozaj mám robiť práve toto? Nechce Boh, aby som bol inde?“ Apoštol Pavol vyzerá, že má úplne jasno - označuje sa za „povolaného apoštola“. Ako veľmi by sme si priali mať rovnakú istotu! A tak možno pozeráme na ľudí, ktorí pracujú naplno v cirkvi, a hovoríme si: „Bože, ale čo ja? Dal by som čokoľvek za tú istotu, že moja práca naozaj má zmysel.
Že nie som na svete len tak zbytočne, ale že ma Boh skutočne povolal k niečomu konkrétnemu. Nechcem sa cítiť uväznený v zamestnaní bez jasného cieľa a konca. Túžim vedieť, že som „Karol“, ktorý je povolaný pracovať v sklade na potraviny, alebo „Zuzka“, ktorá má miesto za priehradkou v banke. Túžime mať pevné zakotvenie, istotu, že to, čo robíme, nie je zbytočné. Že náš život má konkrétny zmysel, že sme tu správne.
Čo ak sa ale celé roky namáhame s niečím, čo Boh ani nemal v pláne? Naozaj je Božie povolanie len pre „vyvolených“? V Prvom liste Korinťanom vidíme, že Pavol nevzťahuje slovo „povolaný“ len na seba. Akoby veril v nejakú elitnú skupinu „svätých“, ktorí by si Božie povolanie zaslúžili tvrdou prácou, náročnými skúškami, zvýšenou mierou modlitieb alebo lepším výsledkom v dotazníku o duchovných daroch. Niekedy môžeme mať dojem, že Boh sa viac zaujíma o „lepších“ kresťanov - morálne vyspelejších, tých, čo poznajú Bibliu naspamäť.
A tak si hovoríme: „Prečo by sa staral práve o mňa?“ Možno sme sa už zmierili s tým, že Boh od nás nič konkrétne nechce. Stačí predsa chodiť do práce a v nedeľu do kostola. Cirkev navyše v dejinách sama často podporovala toto nešťastné rozdelenie: na jednu stranu „špeciálnu“ vrstvu kresťanov, ktorí akoby mali priamu linku k Bohu, a na druhú stranu obyčajných pracujúcich, ktorí Bohu neslúžia. Lenže v Biblii podobné rozdeľovanie nevidíme.
Vo všetkých 60 prípadoch, keď Nová zmluvu hovorí o svätých, nikdy nehovorí o nejakých špeciálnych jednotlivcoch vnútri cirkvi, vždy sa ale vzťahuje na všetkých veriacich - nikdy len na vybranú skupinu „dokonalých“. Si kresťan? Potom aj ty si svätý. Pritom korintská cirkev práve nevyzerala ako výkladná skriňa duchovnosti. Hádky, rozdelenie, súdy, sexuálny hriech - to všetko malo do tradičného poňatia svätosti veľmi ďaleko. Ak to platilo pre Korinťanov, platí to aj pre nás. Aj my sme „povolaní svätí“.
A predsa tú túžbu nájsť si svoje miesto v živote máme všetci. Chceme robiť niečo, čo nás napĺňa, niečo, čo nám dáva zmysel. Väčšina z nás už o tom aspoň niekedy premýšľala a mala nejakú predstavu, kam by sa chcela uberať. Či už túžime po konkrétnej profesii, kariérnom postupe, finančnom zabezpečení, uznaní a obdive, po kráse, pokoji alebo po tom zmeniť svet, založiť rodinu či to niekam dotiahnuť, často do toho vložíme toľko úsilia, až sa to stane našou identitou. Som Peter, politik. Honza, futbalista. Tereza, ktorá pracuje s deťmi.
A nejde len o to, čo o nás hovoria druhí - sami sa tak začneme vnútorne vnímať: Som mama. Ale čo nám dáva v živote ten najväčší zmysel? Pre čo sme sa rozhodli žiť? Do čoho investovať energiu a čas, čo budovať? A ako sme vôbec dospeli k záveru, že je to práve toto? Nikde vo vesmíre predsa nie je vytesané, že by sme mali robiť práve to či ono.
Ako kresťan som už niekoľkokrát počul, že viera je len barlička pre život - aby som sa nezbláznil alebo mal aspoň niečo, pre čo môžem žiť. Ja by som to ale postavil úplne naruby. Ak neexistuje nič väčšie ako človek, ak sme nevznikli za žiadnym účelom, ale len slepou náhodou, skrze slepý proces, bez zmyslu a bez cieľa, potom všetko, pre čo žije neveriaci človek, je z definície len ilúzia a barlička. Život by totiž nemal žiadny zmysel, pretože nevznikol kvôli žiadnemu cieľu a s žiadnym zámerom. Kresťania naopak veria, že nad človekom je Niekto väčší, kto stvoril svet aj nás. Neurobil to naslepo, ale s jasným zámerom.
Text, ktorý sme čítali na začiatku, o nás vyhlasuje, že sme „povolaní svätí“. „Svätý“ neznamená bezchybný, ale doslova „oddelený“ pre určitú vec, nejaký účel. Boh nás povoláva k tomu, aby sme boli oddelení pre Neho, aby celý náš život patril Jemu. Všetko, čo sme a čo robíme, tak dostáva nový rozmer. A práve v tom spočíva naša identita: byť tým, kým nás Boh zamýšľal mať.
Môžeme tráviť veľa času hľadaním odpovedí na otázky ako: Kde máme pracovať? Čomu sa mám presne venovať? Skutočnosť je, že v Biblii budeme len ťažko hľadať presné pokyny, akú prácu by sme mali robiť, koho si vziať alebo do akého mesta sa presťahovať. Autori Biblie netrávia veľa času tým, aby nám povedali, kde presne máme byť a akú prácu máme robiť, ale skôr zdôrazňujú, akí máme byť, nech už sme kdekoľvek a robíme čokoľvek. To, čo robím, už nie je mojou identitou. Dôležité je, ako to robím a pre koho to robím.
Pavol zdôrazňuje, že je to určené pre všetkých v Korinte. Ak si veriaci, kresťan, si tiež „povolaný svätý“. Boh nám dal tiež všetko, čo potrebujeme, aby sme toto povolanie mohli naozaj žiť. Ak som kresťan a spoznal som Boha, potom ma Boh povolal, aby som žil pre Neho a patril Mu. Ale tým to nekončí. Ako to? Čo vlastne mám? Ten text nám odpovedá: Mám Jeho samotného. On je zdrojom všetkého bohatstva.
Keď Boh zachraňuje človeka, nedáva mu len novú filozofiu do hlavy, ale nové srdce do tela. Zdroj našej identity tak už nie je to, čo musíme urobiť alebo dokázať. Tým zdrojom je to, čo Boh urobil a čo dokázal pre nás. A to je nesmierne oslobodzujúce. Oslobodzuje nás to od pýchy k pokore. Už nestaviam svoj život na tom, čo všetko som dokázal alebo musím dokázať, ale na tom, čo pre mňa dokázal Boh. Náš nový život nie je ťahaný tým, aké nové zjavenie dostaneme. Poháňa ho to, čo už sme dostali, keď sa Boh zjavil v Kristovi Ježišovi. A to pre náš pozemský život bohato stačí.
Jozef vstáva do práce. Je tu nový týždeň ako vždy. Prečo nemá víkend aspoň tri dni?! Urobí si raňajky a vyjde z domu. Premýšľa, či toto všetko má vôbec zmysel. Nemal by sa venovať niečomu dôležitejšiemu? Jeho práca je predsa taká obyčajná. Namiesto toho, aby pokračoval vo svojom zúfaní, rozhodne sa, že aj jeho zamestnanie môže byť miestom oddeleným pre Boha. Inými slovami, že bude pracovať ako kresťan. Premýšľa, čo to dnes konkrétne znamená: pracovať poctivo, s vďačnosťou, že mu Boh dal prácu, a modliť sa za spolupracovníkov. Možno sa dokonca odváži začať s nimi rozhovor o tom, čomu verí.
„Otče, ďakujem Ti za príležitosti, ktoré mi dávaš, za život, ktorý si mi daroval, aj za silu, aby som ho mohol žiť pre Teba. Už viac ako desať rokov v lete organizujeme kampaň s evanjelistom, ktorý zanechal prácu architekta, aby mohol po celom svete zvestovať Krista. Ľudia na stretnutia s ním prichádzajú s veľkým očakávaním, pretože aj v minulosti sa presvedčili, že uzdravenie v Ježišových ranách, ktoré káže, naozaj funguje.
V Komárne prišlo do vynovených priestorov 60 veriacich. Pán sa mocne dotýkal ľudí aj v Seredi, kde dva manželské páry vydali svedectvo o tom, ako im Boh po modlitbe požehnal bábätká. V Žiline na výzvu na spasenie zareagovalo okolo 30 ľudí. Niektorí si vzťah len obnovili, iní toto najdôležitejšie rozhodnutie v živote urobili po prvýkrát. Mnohí boli uzdravení z bolestí chrbta, došlo aj k zlepšeniu sluchu, uzdraveniu kožných problémov, nechtov na ruke a uzdraveniu tráviacich ťažkostí.
Veľkú odozvu mala jeho služba aj v Banskej Bystrici. Svoj život Bohu odovzdalo viac ako 20 ľudí. V Žiari nad Hronom sa zhromaždilo približne 90 ľudí, modlitba za chorých sa pretiahla až do noci. V Banskej Štiavnici slúžilPer na bohoslužbe, na ktorej boli kresťania z viacerých zborov. Navštívil aj Šobov, rómsku osadu na kopci, kde sú sociálne byty. Deti mu tam celé nadšené skákali okolo ramien. Bábätko, ktoré nekontrolovateľne plakalo a nevedela ho utíšiť ani vlastná mama, si Per zobral na ruky a okamžite stíchlo.
V Nitre bolo stretnutie zamerané nielen na uzdravenie tela, ale duše a vzťahov. Zaznelo tam prorocké slovo a tiekli aj slzy šťastia i pokánia. V Bratislave sa v predposlednú augustovú nedeľu sála zboru Slova života naplnila mnohými veriacimi i hosťami, ktorí očakávali Boží dotyk. Per kázal na aktuálnu tému o tom, ako žiť v Božej sile a zvládať nároky života s Božou pomocou.
Príprava na takéto turné zahŕňa veľa modlitby a potom často vnímam, ako mi Boh pri jednotlivých bohoslužbách dáva správne slová. To, čoho je plné srdce, hovoria ústa. Som samozrejme trochu unavený, ale to patrí k tomu. Som veľmi šťastný, že môžem ľuďom slúžiť a modliť sa za nich, hoci niekedy aj celé hodiny. V prvom rade potrebujeme rozumieť tomu, kto je Ježiš Kristus a čo pre nás urobil na kríži.
Vieme, že Ježiš zomrel za naše hriechy. Keď však čítame knihu Izaiáša, kde je zachytený prorocký obraz trpiaceho Mesiáša, nemožno si nevšimnúť, že rovnako vzal na seba aj naše choroby a bolesti. I to je súčasťou Jeho vykupiteľského diela. Pochopiteľne, že z perspektívy večnosti je kľúčové odpustenie hriechov, ale pre život na tejto zemi je aj uzdravenie veľmi dôležité. Keď študujeme evanjeliá, nenájdeme ani jedno miesto, kde by Ježiš nechcel, aby bol niekto uzdravený. Uzdravil každého, kto k nemu prišiel s vierou.