Ikonostas má presne danú schému a predstavuje Sväté Písmo v obrazoch. Prostredníctvom ikon ukazuje dejiny spásy obsiahnuté v Starom a Novom zákone. Podobne ako z knihy, človek si môže z neho prečítať najdôležitejšie príbehy a posolstvo o vykúpení človeka. Svojou stavbou, štruktúrou, farbami a rozmiestnením ikon je orientovaný k ústrednému tajomstvu kresťanskej viery - veľkonočnému mystériu. V centre ikonostasu je preto osoba Ježiša Krista na tróne ako Kráľa. Ikonostas veriacim zároveň sprostredkováva spojenie medzi svetom božským a ľudským.
Kompozícia Ikonostasu
Prvý rad obsahuje starozákonné obrazy. Božie dielo spásy sa začalo od počiatku ľudstva a je napísané v Starom zákone. Preto v prvom rade sú vyobrazené výjavy zo Starého zákona. Jedná sa o najdôležitejšie Božie zasľúbenia v kresťanských dejinách spásy, a to 1. ľudstvu (Adamovi a Eve), 2. povolanému (Abrahámovi), 3. vyvolenému národu (po Exode dostáva tento národ zmluvu), a 4. Mesiášovi (Dávidovo kráľovstvo je predobrazom Božieho kráľovstva). V prvom rade sa môžu nachádzať aj tieto vyobrazenia: vyhnanie Adama a Evy z raja, Abrahám - praotec viery, Mojžiš - záchrana z egyptského otroctva, pomazanie Dávida.
Druhý rad ikonostasu je nazvaný aj ako hlavný rad. Jednotlivé ikony tohto radu sú vzájomne oddelené tromi dverami - dvoma diakonskými - severnými a južnými - a strednými, tzv. cárskymi. Bočnými dverami vchádzajú diakoni, preto dostali názov diakonské dvere. Strednými dverami nemôže vstupovať klerik s nižším stupňom ako je kňaz (pre ostatných pomocníkov je určená severná brána). V Grécku sa stretávame s názvom sväté dvere (gr. thýrai agíai), pretože nimi môžu prechádzať iba tí, ktorí prijali svätenie, čo dosvedčuje kráľovská - cárska koruna - biskupská mitra (plnosť kňazskej moci), umiestnená na vrchole cárskych dverí. V Byzantskej ríši cárskymi dverami vchádzal aj cisár pred svätým prijímaním.
Na cárskych dverách sú znázornení evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján). Po pravej strane od cárskych dverí sa nachádza ikona Krista. Charakteristickou črtou tohto ikonografického typu je zobrazenie Krista v celej postave so žehnajúcou pravicou, v ľavici držiac otvorenú knihu. Samotná kniha však nie je iba poukázaním na radostnú zvesť Evanjelia a učenie Krista na zemi, ale ikonografický zmysel zobrazenej knihy je podstatne širší a má viac významov. Kniha v ruke Krista je Knihou života, v ktorej sú zapísané mená spasených. Je tiež knihou, o ktorej sa zmieňuje vo svojom zjavení svätý apoštol a evanjelista Ján ako o Knihe zapečatenej siedmimi pečaťami, ako o tom svedčí Nový aj Starý zákon. A nakoniec kniha je aj symbolom samotného Evanjelia.
Čo sa týka odevu Krista, jeho vrchný odev je nazvaný himation a spodný chitón. Himation Krista je modrej farby, symbolizuje jeho reálne prijatie ľudskej prirodzenosti, do ktorej sa zahalil ako do plášťa. Spodný odev, chitón, je červenej, niekedy tmavočervenej farby a symbolizuje jeho božskú prirodzenosť. Spojenie týchto dvoch odevov, modrého a červeného, je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista - božskej aj ľudskej. Vľavo od cárskych dverí je ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Spodný odev Bohorodičky (Panny Márie) je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje Máriine úplné odovzdanie sa Kristovi.
Poslednou časťou hlavného radu je ikona svätého, ktorému je zasvätený miestny chrám alebo farnosť, nachádzajúca sa vpravo od južných diakonských dverí. Naľavo od severných diakonských dverí sa nachádza sv.
Tretí rad - rad sviatkov obsahuje ikony hlavných sviatkov v cirkvi. V tomto rade sú zobrazené tie udalosti Nového zákona, ktoré tvoria ročný liturgický kruh, hlavné etapy Božieho pôsobenia a postupného uskutočňovania kresťanskej spásy. Tento sviatočný rad pozostáva z ikon sviatkov zoradených chronologicky podľa dejín spásy (s výnimkou ikony sviatku Premenenia Pána) a sú usporiadané zľava doprava: 1) Narodenie Bohorodičky; 2) Uvedenie Bohorodičky do chrámu; 3) Zvestovanie; 4) Narodenie Pána; 5) Stretnutie Pána; 6) Zjavenie Pána; 7) Slávnostný vstup Pána do Jeruzalema; 8) Vzkriesenie; 9) Nanebovstúpenie Pána; 10) Zostúpenie Svätého Ducha; 11) Premenenie Pána; 12) Zosnutie Bohorodičky. V strede tohto radu je ikona poslednej večere.
Štvrtý rad ikonostasu je rad apoštolov, ktorý pozostáva z postáv apoštolov. Každý z apoštolov je zvyčajne doplnený o zobrazenie symbolu, ktorý ho charakterizuje. Podľa týchto symbolov môžeme rozlíšiť apoštolov usporiadaných zľava doprava v poradí: svätý Júda Tadeáš, svätý Bartolomej, svätý Matej, svätý Ján, svätý Andrej, svätý Peter, svätý Pavol, svätý Jakub starší, svätý Šimon, svätý Matúš, svätý Tomáš a svätý Jakub mladší.
Piaty rad reprezentujú proroci Starého zákona. Poukazuje na obdobie od Mojžiša po Krista a vypĺňajú ho postavy starozákonných prorokov. Proroci poukazujú na predobraz novozákonnej cirkvi, jej prípravu v Kristových predkoch podľa tela a predpovedanú prostredníctvom prorokov. Ikona Krista Pantokrátora uprostred radu starozákonných prorokov poukazuje na bezprostrednú spojitosť medzi Starým a Novým zákonom. Každý z týchto patriarchov i prorokov predstavuje osobitnú periódu posvätnej histórie. Prezentujú prípravný proces v danom čase, pričom každý sa vzťahuje na zavŕšenie príprav a proroctiev v osobe Ježiša Krista. Je to taktiež symbolické vyjadrenie Eschatológie - konca časov, druhého slávneho príchodu Krista na zem.
Šiesty rad ikonostasu je Golgota s Ukrižovaným Kristom. Počiatočné zobrazenie kríža na oltárnej priehradke sa odhaľuje v obraze Spasiteľa. Samotný kríž ako znak slávy sa prenáša na vrchol ikonostasu, ktorý je akýmsi jeho zavŕšením v obraze Golgoty - ikony Ukrižovania Krista. Po stranách ikony sa nachádzajú obrazy Presvätej Bohorodičky a svätého apoštola a evanjelistu Jána, čím sa zdôrazňuje, že Kristus ako najvyšší kňaz - veľkňaz zavŕšil dielo spásy ľudského pokolenia.
Ikona Vstupu Krista do Jeruzalema
Ikona Vstup nášho Pána do Jeruzalema zobrazuje triumfálny príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, ktorý sa odohral pred jeho utrpením a ukrižovaním. Táto udalosť je zaznamenaná vo všetkých štyroch evanjeliách (napr. Ježiš prichádza do Jeruzalema na oslovi, čím napĺňa proroctvo proroka Zachariáša: „Plesaj veľmi, dcéra Sionská! Hlasno jasaj, dcéra Jeruzalema! Zástupy ľudí ho vítajú s palmovými ratolesťami a volajú: „Hosanna! Kristus sedí na oslovi, symbolizujúc pokoru a pokoj.
Slávny vstup Pána do Jeruzalema znamenal pre Spasiteľa koniec jeho pozemského života. Svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. storočia, odkedy sa zachovala homília Kvetnej nedele od biskupa Metoda Patarského († 300). Slávenie toho sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej Východnej cirkvi a neskôr v 6. až 7.
Ikonografia vyjadruje slávnostný príchod Božieho Syna do kráľovského mesta. V centre ikony je Kristus sediaci na oslíkovi. Hlavu má otočenú k zástupu apoštolov, ktorí ho nasledujú do Jeruzalema. Učeníci Pána sú vykreslení v rozpakoch, akoby sa hádali medzi sebou. Nechápu, prečo Spasiteľ tak slávnostne vstupuje do mesta. V bráne stoja Židia, vážení obyvatelia mesta. V slávnostných rúchach a s palmovými ratolesťami v rukách vítajú kráľa, ktorý deň predtým vzkriesil Lazára. V starom Izraeli bola palmová vetvička symbolom zábavy, víťazstva, radosti. S ňou Židia vítali urodzených ľudí alebo víťazných veliteľov. Kristus je stredobodom celej kompozície, od neho dostávajú všetky detaily svoj vlastný význam. Je Božím Synom. Nad nimbom, po stranách, sú iniciály mena Isus Christos „IC XC“.
Deti sú rovnocennou súčasťou sprievodu pri stretnutí s Mesiášom. Možno vidieť, ako postava chlapca, napísaná v spodnej časti ikony, rozprestiera pred kráčajúcim oslíkm farebný odev. Je oblečený v bielej tunike na znak nevinnosti a čistoty. Židia kládli pod nohy odev tomu, ktorý bol pomazaný na kráľa. Spodné rúcho Krista, plášte apoštolov i jedného z farizejov, sú ružovej farby, ktorá na výjave symbolizuje radosť, výnimočnosť celej situácie a poslania Božieho Syna. Vrchný plášť Krista je tmavomodrý, bohato zlátený. Tmavomodrá je farbou mystického tajomstva vtelenia.
Vrch týčiaci sa nad apoštolmi a mesto za bránami majú v tomto kontexte prorocký význam. Vrch je Olivová hora, prudko sa dvíhajúca k nebesiam. S temnotou svojich jaskýň je miestom ľudských úzkostí Božieho Syna, ale aj miestom návratu k Otcovi pri nanebovstúpení. Mesto Jeruzalem ponúka ostrý kontrast s okolím. Architektúra je bohatá a pestrá. Zdá sa, akoby mala podiel na radosti a sláve sprievodu. Priestor medzi mestom a vrchom vypĺňa bohato rozvetvená palma. Pripomína Zachejov strom, symbol jeho duchovného smädu i duchovného smädu celého ľudstva.
Liturgický Kontext Kvetnej Nedele
Z liturgického hľadiska sa Lazárova sobota javí ako predsviatok Kvetnej nedele, v ktorú oslavujeme Pánov vstup do Jeruzalema. Tieto dva sviatky majú spoločnú tému: triumf a víťazstvo. Sobota odhaľuje nepriateľa, ktorým je smrť, nedeľa ohlasuje víťazstvo ako triumf Božieho kráľovstva, ako prijatie svojho jediného Kráľa, Ježiša Krista, svetom. Liturgia Kvetnej nedele pripomína túto príhodu; s ratolesťami v rukách sa stotožňujeme s jeruzalemským ľudom, s ním pozdravujeme pokorného Kráľa, pričom mu voláme hosana.
V túto nedeľu sa svätia ratolesti (niekde sú to palmové listy, vŕbové prútiky alebo rakyty), ktoré boli v minulosti symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Takisto sa na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky, ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Zvyk používať a svätiť tieto časti drevín sa vyvinul zo samotnej symboliky vchodu Ježiša Krista do Jeruzalema. Svedectvá o tomto zvyku pochádzajú už zo 7. storočia, aj keď samotný obrad požehnania ratolestí sa v liturgických knihách objavuje až v 9.
| Sviatok | Význam | Symboly |
|---|---|---|
| Lazárova sobota | Víťazstvo nad smrťou | Vzkriesenie Lazára |
| Kvetná nedeľa | Slávnostný vstup do Jeruzalema | Palmové ratolesti, oslík |
Ikona Vstupu nášho Pána do Jeruzalema je pozvaním k nasledovaniu Krista v pokore a k radostnému prijatiu jeho kráľovstva.
Čo je to Kvetná nedeľa? | GotQuestions.org
tags: #ikona #vstup #krista #do #jeruzalemu