Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa: História a architektonické skvosty na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly sv. Jána Krstiteľa sú významnými svedkami histórie a architektúry Slovenska. Tieto kostoly, často s bohatou históriou siahajúcou až do stredoveku, predstavujú dôležité kultúrne pamiatky a duchovné centrá pre miestne komunity. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto kostolov, ich históriu, architektonické prvky a význam v kontexte slovenského kultúrneho dedičstva.

Medzi najvýznamnejšie patrí Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, ktorá je súčasťou komplexu budov bývalej Trnavskej univerzity. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 - 1773. Jezuitov do Trnavy povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč, ktorý našiel pre nich budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa (predtým rytierskeho rádu johanitov).

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Avšak kláštorná budova bola vo veľmi zlom stave, podobne aj kostol, kde v lodi spadla klenba. O zlom stave budov hovorila aj listina cisára Mateja II., ktorou ich pridelil jezuitom. Tí sa postarali aspoň o adaptáciu kláštora, takže už 1. augusta 1616 tu mohol nový ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň otvoriť kolégium. Jezuiti plánovali aj výstavbu nového chrámu, ktorá sa však pre nepokoje počas povstania Gabriela Betlena začala realizovať až v roku 1629. Donátorom chrámu, ktorý financoval stavbu, bol krajinský palatín Mikuláš Esterházi. Jezuiti zbúrali starý dominikánsky kostol a už 29. mája 1629 sa začalo s úpravou staveniska pre novostavbu. Mikuláš Esterházi zveril stavbu nového kostola talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom.

O priebehu stavebných prác na novostavbe kostola máme len málo správ. Dozvedáme sa o nich napríklad z denníka jezuitu a prvého rektora Trnavskej univerzity Juraja Dobronokiho, ktorú v roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň. Nový jezuitský kostol, ktorý mal byť aj univerzitným kostolom, nebol ale v čase vzniku univerzity ešte dokončený. Murárske práce boli zhruba skončené v lete 1637, takže sa mohlo pristúpiť k vysviacke chrámu. Pri tejto príležitosti boli usporiadané veľkolepé slávnosti. Kostol vysvätil 30. augusta 1637 jágerský biskup Juraj Lippai pod titulom a patrónom sv. Jána Krstiteľa. Prvú svätú omšu v chráme slúžil už nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. Následne na to sa začalo so stavbou hlavného oltára, ktorý bol dokončený v roku 1640. Výzdoba interiéru chrámu prebiehala postupne v rokoch 1639 - 1700.

Hlavné dvojvežové priečelie chrámu je orientované na západ. Horizontálne je členené rímsami a vertikálne pilastrami s nikami a oknami. Nad hlavným portálom, medzi zdvojenými stĺpmi, je segmentový štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterháziovcov. Nad druhou etážou a rímsou je pamätný nápis: DIVO IOANNI BAPTISTAE P. D. S. COMES NICOLAUS EZTERHAZI R. H. PAL. - Svätému Jánovi Krstiteľovi gróf Mikuláš Esterházi palatín Uhorského kráľovstva. V bočných nikách prízemia sú umiestnené kamenné sochy svätcov (Joachima, Anny, Alžbety a Zachariáša). V nikách južného priečelia sú sochy apoštolov (Júdu Tadeáša, Jána, Mateja a Barnabáša). Chrám je 61 m dlhý, 28,1 m široký s vnútornou výškou 20,3 m. Po stranách svätyne sú dva rovnako dlhé priestory: vľavo niekdajšia Kaplnka Sv. kríža, vpravo sakristia. Interiér chrámu je členený pilastrami s iónskymi hlavicami. V lodi je valená klenba s lunetami, v bočných kaplnkách sú krížové klenby. Na stenách, klenbách, v ostení okien a arkád je bohatá štuková ornamentika.

Na klenbe chrámovej svätyne a lode sú v oválnom, bohato zdobenom rámovaní štyri veľké maľby zo života sv. Jána Krstiteľa (svätec na Herodesovom dvore, vo väzení, sťatie a odovzdanie svätcovej hlavy Salome). Medzi lunetami sa nachádzajú modré medailóniky s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Dekor celého chrámu je dielom talianskych majstrov Giovanniho Battistu Rossa a Giacoma Torniniho z rokov 1639 - 1655. Na výzdobe chrámu sa podieľali v rokoch 1697 - 1700 aj Pietro Antonio Conti, Luca Antonio Colomba, Ján Keller a Erhard Jozef Gruber. Hlavný oltár je ranobarokovým skvostom vyhotovený v rokoch 1637 - 1640. Veľkolepá drevená stĺpová architektúra je vysoká 20,3 m a široká 14,8 m a je dielom viacerých sochárov, rezbárov a pozlacovačov (Viedenčania Baltazár Knilling a Vít Knoth, Trnavčan Vít Stadler a jeho pomocníci Ferdinand z Cífera a Kristián Knerr). Hlavný oltár je štvoretážový, vertikálne delený bohato pozlátenými stĺpmi, horizontálne je zdobený pozlátenými rímsami.

V druhej etáži dominuje maľba predstavujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Celý oltár i sochy sú polychrómované. Kazateľnica na ľavom chrámovom pilieri pochádza z roku 1637. Na parapete sú plastiky cirkevných otcov a socha Madony, na baldachýne v podobe kráľovskej koruny je socha Krista s krížom, na stene sv. Ján Krstiteľ ako chlapec. Na bočných stenách svätyne medzi emporovými a oratóriovými oknami sú umiestnené drevené mortuáriá - smrtné štíty (na ľavej strane Mikuláša, Daniela, Alexandra a Františka Esterháziho, na pravej strane Ladislava, Štefana a neznámeho člena Esterháziovcov a Imricha Očkaja).

Z lode sa polkruhovito zaklenutými arkádami otvárajú bočné kaplnky. Na ľavej strane lode sú kaplnky zasvätené sv. Františkovi Xaverskému s oltárom sv. Kríža, Kráľovnej anjelov a Sedembolestnej Panne Márii s oltármi Panny Márie a vstupná kaplnka s vchodom do bývalého jezuitského kolégia s oltármi sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána Nepomuckého. Na pravej strane lode sú kaplnky zasvätené sv. Ignácovi s oltárom Panny Márie Čenstochovskej, Kráľovnej mučeníkov s oltárom sv. Štefana prvomučeníka, Kráľovnej panien s oltárom sv. Jozefa a vstupná kaplnka s bočným vchodom do chrámu. Oltáre v bočných kaplnkách boli zhotovené prevažne v 17. storočí. Masívne stĺpy vo vstupnej časti chrámu podopierajú dva chóry - pre hudobníkov a spevákov. Pri stenách dolného chóru sú jemné plastiky zobrazujúce cirkevných otcov, vľavo sv. Gregora Veľkého a Augustína, vpravo sv. Hieronyma a Ambróza, zhotovené okolo roku 1700.

Okrem toho, že kostol slúžil jezuitom a Trnavskej univerzite, mal aj sepulchrálnu (pohrebnú) funkciu, ktorá bola v niektorých prípadoch zdôrazňovaná aj špeciálnou príležitostnou dekoráciou. Preto sa pod chrámom rozprestiera krypta, ktorá slúžila za pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Jezuiti prisľúbili Mikulášovi Esterházimu pochovávanie príslušníkov jeho rodiny až po štvrtú generáciu za obety, ktoré priniesla pri výstavbe chrámu.

V roku 1641 tu bola s neobyčajným prepychom pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová a v roku 1645 aj sám donátor chrámu Mikuláš Esterházi. V krypte boli pochovaní aj štyria synovia palatína Mikuláša Esterháziho - Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta 1652 pri Vozokanoch. Z ďalších známych členov rodu tu boli pochovaní Daniel, Alexander a Štefan Esterházi. Z členov jezuitského rádu pochovaných v krypte kostola treba spomenúť pátra Jána Simonidesa, ktorý bol 31. októbra 1674 v Turej Lúke zavraždený z nenávisti ku Katolíckej cirkvi. Zo strany jezuitov bolo najmä v 1. polovici 20. storočia vyvíjané úsilie o jeho blahorečenie.

V roku 1980 bolo odhalené zničenie sarkofágov rodiny Esterháziovcov a poškodenie hrobov jezuitov zo strany vojakov sídliacich v susedných kasárňach. V roku 2006 bol v krypte pochovaný jezuita biskup Pavol Hnilica a v roku 2008 jezuita biskup Peter Dubovský. Zrušenie jezuitskej rehole v roku 1773 a presťahovanie Trnavskej univerzity do Budína v roku 1777 znamenali zásadnú zmenu pre univerzitný kostol a celý komplex budov, ktoré sa dostali do rúk vojenskej správy. Už v roku 1783 sem boli nasťahovaní vojenskí vyslúžilci. Univerzitný kostol niesol odvtedy pomenovanie invalidský a univerzitné budovy invalidovňa. Istý čas bol chrám gymnaziálnym kostolom a v roku 1937 prevzali kostol do správy saleziáni. Potom ho spravovala duchovná správa armády a v rokoch 1948 - 1977 Rímskokatolícky farský úrad sv. Mikuláša.

Pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Trnavskú arcidiecézu a samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu. Pápežské buly boli slávnostne zverejnené 6. júla 1978 pražským arcibiskupom - kardinálom Františkom Tomáškom práve v tomto kostole, ktorý sa stal katedrálnym Chrámom Trnavskej arcidiecézy. Oficiálne sa tak stalo dekrétom Kongregácie pre biskupov z 5. decembra 1978. V roku 2003 katedrálny chrám navštívil pápež Ján Pavol II., čo pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom.

Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. V 2. polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. V roku 1942 sa začala realizovať generálna konzervácia chrámovej výzdoby. V rokoch 1958 - 1963 prebehlo čiastočné reštaurovanie bočných kaplniek a v rokoch 1970 - 1972 aj hlavného oltára. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989. Reštauračné práce prebiehajú až doteraz.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Tajove

Najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v obci Tajov je pôvodne gotický, rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa. Kostol prešiel v 18. Vo veži je umiestnený veľký zvon sv. Ignáca z roku 1771 a dva novšie z roku 1922. Vzácnosťou v interiéri bola drevorezba Panny Márie Kráľovnej zo 14. storočia a hlava sv. Jána Krstiteľa z 15. Kalvária v Tajove stojí na strmom vŕšku nad Jabríkovou. Ku Kaplnke Panny Márie Sedembolestnej vedie 5 zastavení. Kalvária bola postavená v roku 1873. Pozoruhodné je, že rezbár Eduard Gregor sa tomuto remeslu venoval po vojne, ako vojnový veterán, ktorý počas bojov prišiel o jednu ruku.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci

Kostol sv. Jána Krstiteľa je národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963. Pôvodný románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 12.storočia. Postavenie kostola sa pripisuje rodu Pominovských. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej románskej podobe, iba s malými prestavbami nenarúšajúcimi celkový pôvodný ráz. Kamenné základy, odkryté pri archeologickom výskume, tu stáli už skôr a traduje sa, že tu stála ešte predkresťanská, pohanská stavba. Iná legenda hovorí, že bol postavený v 8.storočí a vraj tu počas svojej misie kázali svätí Cyril a Metod.

V 18.storočí bola kapacita kostola zväčšená drevenými tribúnami pri južnej a severnej stene lode. S tým súvisela aj zmena prístupu na emporu, keď zrušili drevené schodisko pri severnej stene a nahradili ho súčasným na opačnej strane. Priestor lode bol taktiež presvetlený novým okienkom v južnej stene lode. Už v 1.polovici 19.storočia boli drevené tribúny odstránené kvôli zlému stavu. V roku 1884 sa realizovala obnova už chátrajúcej stavby, v rámci ktorej boli vymenené zvetrané stĺpiky v združených oknách na veži a osadený nový vstupný portál. Ten je na západnej strane, čo u stavieb tohto typu nie je bežné, apsida je orientovaná na východ. Odborná oprava kostolíka sa uskutočnila aj v roku 1936. Zatiaľ posledná obnova sa začala v roku 2008. Vtedy bolo objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou, upravená fasáda a vymenená strecha.

Počas výskumu reštaurátor Marián Keleši objavil vo svätyni unikátne fresky a nástenné maľby z viacerých období, aj keď v staršej literatúre sa uvádzalo, že sa tu nezachovali. Fresky, na ktorých je šesť apoštolov a nad nimi tróniaci Ježiš Kristus, pochádzajú pravdepodobne zo 14. až 15.storočia. Od roku 2014 boli fresky reštaurované. Jednoloďová obdĺžniková stavba má polkruhovú apsidu zaklenutú murovanou konchou, západnú vstavanú hranolovú vežu a emporu. Stavba má vonkajšie rozmery 8,1mx6,6m (loď) a 2,3mx4,5m (apsida) a je pokrytá šindľom. Veža je vysoká 14,5m, jej koruna je vo výške 12m. Zakončená je ihlanovou strechou. Na nárožiach lode sú zvyšky kamenných konzol. Z obdobia gotiky zrejme pochádza malé okno na južnej strane apsidy. V južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné združené románske okná.

Interiér Baziliky sv. Egídia v Bardejove Kostol patrí medzi panské emporové kostoly budované zemepánmi z lomového kameňa na ich majetkoch. Murovaná empora slúžila pre pána ako tribúna, aby bol počas bohoslužieb oddelený od ľudu. Na našom území začali vznikať v 12.storočí a veľa sa ich nezachovalo (často boli prestavované). Emporu podopierajú dva piliere štvorcového prierezu zdobené náznakom rímsy a pätky. Opiera sa valenými pásmi o západné priečelie. Na prízemí je zaklenutá valenou klenbou. Zo západu emporu osvetľuje malé kruhové okno. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže.

Dolná časť veže sa na poschodí otvára z troch strán polkruhovými oblúkmi. Drevený strop lode je rovný. Po vstupe sa návštevník ocitne pod emporou. Vzniknutý arkádový trojoblúk tvorí jednotný optický celok so stredovým oblúkom poschodia empory, na ktorú vedie drevený schodový rebrík s dvomi ramenami. Z poschodia je výhľad do lode a na oltár zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Oltár je barokový zo začiatku 18.storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je umiestnený výjav z pustovníckeho života svätého Jána Krstiteľa (drevoryt od Maxa Švabinského - pôvodný obraz bol ukradnutý v 90.rokoch 20.storočia), vo vrchole je obraz Korunovanie Panny Márie. Vo vitríne je vložené plastické vyobrazenie sťatej hlavy svätého Jána Krstiteľa.

Pôvodne stál kostol na území obce Pominovec, ktorú v stredoveku zničila povodeň. Išlo pravdepodobne o majer s niekoľkými domami. Podľa povestí sa pri povodni zachránili iba štyri rodiny so siedmimi ovcami. Neskôr založili na vyššie položenom mieste obec Sedmerovec. Z pôvodnej obce Pominovec sa zachoval iba tento kostol, i keď ešte na začiatku 20.storočia ho obklopovalo niekoľko domov zanikajúcej dediny. Kostol je zaujímavý už svojou polohou, nestojí na vyvýšenom mieste ale osamotený v poli. Nachádza sa pri ňom malý príkostolný cintorín. Od roku 2004 sa ku kostolu koná poslednú augustovú nedeľu cyklistická púť, na ktorej sa stretajú cyklisti z blízkeho i širšieho okolia (v roku 2008 sa ich tu zišlo viac ako 1.700).

Svojím významom predstavuje kostol architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Tento kostolík prežil i kruté tatárske nájazdy v 13.storočí. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku. Pokiaľ vás bavia pútavé príbehy, jeden sa viaže aj k miestu, kde kostolík leží. Podľa povesti tu existovala obec Pominovec, avšak hrozivá povodeň ju takmer celú zničila. Živelnej pohrome odolal iba kostolík a štyri rodiny. Z rozbúrených vĺn sa im podarilo vytiahnuť sedem oviec. Či už tomuto vysvetleniu veríte alebo nie, kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi má svoju atmosféru. Je situovaný v tichom prostredí a ak potrebujete odísť od mestského ruchu, vyberte sa tam. Nájdete tu pokoj a možno načerpáte aj duchovné posilnenie.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne bol postavený koncom 13. storočia na ploche pôvodnej kaplnky na počesť víťazstva nad Tatármi. Po stavebných úpravách sú na stavbe badateľné stopy rôznych slohov. Ozdobou kostola je gotický oltár s hlavnou sochou madony z roku 1740 a dvestoročný pôvodný organ, ktorý pochádza od Martinusa Zorkovského z Kremnice. Raritou kostola je starobylý zvon (genga) z roku 1576 umiestnený v malej vežičke. V kostole sa nachádzajú tri kryptové priestory. Cenu Fénix - Kultúrna pamiatka roka za komplexnú obnovu objektu pamiatky získal kostol v roku 2023 a to za vynikajúcu kvalitu obnovy a reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky a vyváženú prezentáciu objavených pamiatkových hodnôt.

Prvý kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia (uvádza sa aj presné obdobie rokov 1263-1286). Išlo ešte o stavbu s neskororománskymi prvkami (severný portál). Mala podobu jednolodia s kvadratickou svätyňou a predstavanou západnou vežou. V 14. storočí pristavali zo severnej strany sakristiu, ktorá bola prepojená s loďou dreveným portálom. V tomto a v 15. Začiatkom 16. storočia bol kostol rozsiahlo prestavaný a rozšírený v neskorogotickom slohu. Loď bola rozšírená južným smerom a kvadratické presbytérium nahradila väčšia polygonálna svätyňa zaklenutá rebrovou klenbou. Loď dostala v prvej tretine 16. V nepokojnom 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica. V 40. rokoch tohto storočia vznikla aj monumentálna výmaľba interiéru svätyne v renesančnom štýle. Koncom 17. storočia pristavali pred severný vstup do lode dnešnú predsieň. Začiatkom 18.

V rokoch 1820 - 1823 sa realizovala rozsiahla obnova chrámu, pri ktorej loď dostala nový (súčasný strop) a bolo tiež rozobrané gotické pastofórium. Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt už od roku 1963. V minulom desaťročí bol zreštaurovaný hlavný oltár. Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom (odkrytým pri poslednej obnove), ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Tematicky rovnaká maľba je aj v neďalekých Smrečanoch. Menej časté umiestnenie portálu na severe zodpovedá polohe kostola na južnom okraji obce. - Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná dnes v dolnej časti južnej steny lode. - V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia.

Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. - Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri. Na severnej stene lode boli zachytené zvyšky fresiek, vrátane plasticky do omietky znázornenej svätožiary. Ďalšie zvyšky výmaľby boli objavené aj v priestore medzi predsieňou a sakristiou. V maľbe z obdobia okolo roku 1400 sú vyryté nápisy zo 17. storočia. Tento priestor po obnove slúži ako lapidárium, kde sú uložené opracované kamenné články objavené pri výskume ako zámurovka. - Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. - Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára, a neskôr boli sekundárne použité ako nadstavba goticko-renesančného oltára Ukrižovania zo 16. - Niektoré časti tejto tribúny pochádzajú až z 15.

Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. Z rovnakého obdobia na začiatku 16. storočia (2. V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia. V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619. V 17. Objav neskorogotického pastofória získal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii Objav - nález - akvizícia. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Dlhé roky mal pritom podobu zanedbanej stavby so schátranou fasádou. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce v opevnenom ale prístupnom areáli a je už zďaleka viditeľný.

Prehľad niektorých kostolov sv. Jána Krstiteľa na Slovensku:

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Rímskokatolícke kostoly sv. Jána Krstiteľa na Slovensku sú nielen dôležité náboženské miesta, ale aj významné kultúrne a historické pamiatky. Ich architektúra, umelecká výzdoba a bohatá história svedčia o vývoji a kultúrnom dedičstve Slovenska. Ochrana a obnova týchto pamiatok je kľúčová pre zachovanie kultúrneho bohatstva pre budúce generácie.

tags: #rimskokatolicky #kostol #sv #jana #krstitela