Krst je dôležitý obrad v živote kresťana. V tomto článku sa pozrieme na to, čo by mal mať prvorodený na krst a aký význam má tento obrad.
Význam krstu
Krst je uistením, že už nikdy nebudeš sám, bez Božej pomoci, bez Kristovej lásky. Už nikdy - iba ak by si to sám chcel. Pri krste dostávame meno „Božie dieťa“, meno „kresťan“ - patriaci Kristovi. Je to najdrahší poklad. Je vzácnym pokladom veriť, že Pán Boh mi daroval život, že On môj - náš život drží a nesie.
Krstné meno
Počul som, že v niektorých krajinách, keď sa narodí dieťa, nemá meno, ale dostane ho až pri krste - krstné meno. U nás má človek meno od narodenia. Meno Alžbeta znamená zasvätená Bohu, pôvodne: Boh je prísaha - teda je verný, spoľahlivý. Alžbeta bola manželkou kňaza Zachariáša. Bola dlho neplodnou, Pán Boh ju obdaril synom - Jánom Krstiteľom. On sa pri nej dokázal ako verný, spoľahlivý.
Krst a život
Prajem vám mnoho takýchto skúseností, že Pán Boh sa pri vás, pri nás dokáže ako verný, spoľahlivý a my Mu dajme svoje srdce - Jemu „zasväťme svoj život, nech sme v akomkoľvek povolaní. Kiež Vy, milá Alžbeta, ani nik z nás nevypadne z Krista do ktorého sme krstom vložení. Krst je uistením: Už nikdy nebudeš sám, bez Božej pomoci, bez Kristovej lásky. Už nikdy. - Iba... iba, keby si to sám chcel/a.
Krst v Biblii
Jakubov či Jákobov je v Biblii viac. Spomeňme aspoň toho, ktorý mal staršieho brata Ézava. Pred staručkým a slepým otcom Izákom sa tento Jákob /iné preklady uvádzajú Jakub/, tváril, že on nie je on, ale prvorodený Ézav. Podvodom, maskovacími manévrami, zahral pred otcom divadlo a uchvátil bratovi požehnanie pre prvorodeného (1. Mojžišova 27. kap.). Mať také požehnanie v tej dobe to znamenalo, že Jákob zdedí viac majetku, bude hlavou rodiny a má aj najväčšiu zodpovednosť za vieru - za duchovný život v rodine. Pomocou zamaskovania sa za Ézava, Jákob podviedol otca. Dokonca klamal, že to Pán Boh mu doprial tak rýchlo uloviť zviera, z mäsa ktorého prináša otcovi chutné jedlo.
Toto nie je len príbeh o dvoch bratoch a oklamanom otcovi. Tu ide o dva spôsoby života. Ide o to, či budeme ochotní žiť pravdivo, v spoliehaní sa na Pána Boha, na to, že Pán Ježiš nás má rád takých, akí sme, alebo či budeme nosiť masky. Hrať divadlo pred samými sebou i pred druhými. Nosiť takéto masky je nebezpečné.
Pán Boh nás učí bez masky pre ľuďmi. Bez pretvarovania sa a falošnosti. Samozrejme, nenosiť masku neznamená, že keď mi slina prinesie na jazyk nepekné slovo, musím ho povedať. Nenosiť masku nevylučuje, že sa dokážeme ovládať, že budeme disciplinovaní. Sebaovládanie nie je maska.
Kresťanská viera nie je o zlepšovaní našich „hereckých schopností“, o tom, že dokážeme pred inými lepšie zamaskovať, akí sme. Kresťanstvo je o srdci, ktoré si je ochotné priznať chybu a ktoré dôveruje Ježišovi, že On ho očistí, otvára sa Kristovi a prijíma Jeho lásku. Pán Ježiš našu falošnosť a pretvárku vyniesol na drevo kríža, kde sa za nás z lásky obetoval. Má nás rád. A aj zo zlého vie urobiť dobré. Aj krivým šípom trafí do terča, vie napísať rovné písmená aj do našich krivých riadkov.
Boh zostal aj s Jákobom, hoci tento bol úskočný, ľstivý človek. Boh zmenil jeho srdce. Má moc zmeniť aj naše srdce. Robí to aj cez ľudí, ktorí nás vedú k dobrému, ktorí nás učia a usmerňujú.
Tomáš a viera
Tomáš - pochyboval. Neveril, že Ježiš vstal z mŕtvych. No vo svojich pochybnostiach nešiel preč zo spoločenstva. Zostal v kruhu učeníkov, navzdory sklamaniu a nepochopeniu. Nehral sa na silného, bol čestný. A práve do tohto spoločenstva za Tomášom prichádza Pán Ježiš. Ide za ním tam, kde s Ním Tomáš už nepočítal. Je tu s ním a pre neho osobne, aby s ním hovoril, aby porazil jeho neveru.
On miluje aj pochybujúcich. Nenecháva Tomáša naďalej v pochybnostiach, ale svojím slovom tvorí v Tomášovi vieru. Cirkev je podnes miestom, kde sa s nami stretáva vzkriesený Pán. Tomáš Mu odvetil „Pán môj a Boh môj“. Učeník Tomáš bol prvý, kto o Ježišovi vyznal: „Pán môj a Boh môj.“ Príbeh nás povzbudzuje nezúfať, keď naša viera nie je perfektná. Povzbudzuje byť čestnými a v rozčarovaniach a sklamaniach neopúšťať spoločenstvo. Do tohto spoločenstva - do cirkvi Ježiš za nami prichádza. V ňom nás nanovo stretáva a oslovuje. Dnes aj v krste a Večeri Pánovej.
Nech Mu vtedy, ale aj v okamihoch, keď sa práve nenachádzame v spoločenstve bratov a sestier, z nášho života znie: Pán môj a Boh môj!
Biblické čítania
Ak sú dve čítania, prvé sa berie zo Starého a druhé z Nového zákona. Možno tiež spievať responzóriový žalm a verš pred evanjeliom.
Čítania zo Starého zákona
- Čítanie z Knihy Exodus (17,3-7)
- Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (36,24-28)
- Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (47,1-9.12)
Čítania z Nového zákona
- Čítanie z Listu svätého Pavla apoštola Rimanom (6,3-5)
- Čítanie z Listu svätého Pavla apoštola Rimanom (8, 28-32)
- Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom (12,12-13)
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (3,26-28)
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom (4,1-6)
- Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Petra (2,4-5.9-10)
Večera Pánova
Večera Pánova, známa aj ako Večera Páně alebo Večera Pánova večeře, je dôležitým obradom v kresťanských spoločenstvách. Je to spomienkou na poslednú večeru, ktorú Ježiš mal so svojimi učeníkmi pred svojou smrťou. Je to čas na spoločenstvo, reflexiu a zdieľanie.
Pred Večerou Pánovou sa pripravuje chlieb a víno (alebo hroznový džús). Tieto symbolizujú Ježišovo telo a krv. Počas bohoslužby sa zhromaždenie zhromaždí. Kazateľ vysvetlí význam Večere Pánovej a jej symboliku. Potom sa chlieb láme a víno sa delí medzi veriacich. Po prijatí chleba a vína sa modlíme a spoločne oslavujeme Ježišovu obetu za naše hriechy. Večera Pánova je časom úcty a pokory pred Bohom.
