Príprava snúbencov na prijatie sviatosti manželstva vo farnosti má v Katolíckej cirkvi veľkú vážnosť. Na pleciach duchovných pastierov spočíva starostlivosť o cirkevné spoločenstvo, ktoré má veriacim poskytovať pomoc, aby sa manželský stav uchovával v kresťanskom duchu a napredoval v dokonalosti (por. kán. 1063 CIC).
O etapách prípravy na manželstvo hovorí Familiaris consortio v bode 66. Vzdialená príprava sa začína v detstve múdrou kresťanskou výchovou, ktorá vedie deti k objavovaniu seba samých ako jedinečných osobností obdarených rôznymi darmi so svojimi silnými i slabými stránkami. Práve v tomto období sa majú klásť základy úcty ku každej ľudskej hodnote a schopnosti vytvárania medziosobných vzťahov.
Takto sa vytvára charakter, ovládanie a správne používanie vlastných náklonností, utvára sa správny názor na osoby opačného pohlavia a pod. Okrem toho sa u kresťanov vyžaduje dôkladná duchovná a katechetická formácia, ktorá predstaví manželstvo ako skutočné povolanie a poslanie. Jej súčasťou je pravidelný sviatostný život, ktorý posilňuje aj pestovanie čnosti čistoty. Mladý kresťan si má byť vedomý toho, že intímne spolužitie mimo manželstva je hriechom.
Blízka príprava stavia na uvedenom základe. Vyžaduje určitý vek a spočíva v katechizovaní mládeže a všetkých, ktorí sa pripravujú na kresťanské manželstvo, aby opätovne objavili hĺbku sviatostí. Náboženskú formáciu mladých treba dopĺňať prípravou na spoločný život vo dvojici, predstavujúc manželstvo ako osobný vzťah muža a ženy, ktorý treba stále rozvíjať v hlbšom chápaní manželskej sexuality a zodpovedného rodičovstva.
Prípravu snúbencov na prijatie sviatostného (či kánonického) manželstva má vykonávať predovšetkým miestny kňaz. On je prvý, ktorý poučí snúbencov o posvätnosti a povinnosti ich nového stavu (kán. 1063 CIC, č. 2) a ktorý budúcim manželom umožní, aby si vytvorili vzťah k nemu - ku svojmu duchovnému pastierovi. Súčasťou tejto fázy je taktiež prehĺbenie poznatkov z medicíny, biológie a psychológie pomocou odborníkov z týchto oblastí. Vhodnými prostriedkami tejto fázy je farská i školská katechéza a rôzne formačné kurzy s tematikou vzťahov, hodnoty života a manželstva.
Bezprostredná príprava prebieha v posledných mesiacoch pred sobášom. Jej základom je skúmanie snúbencov zamerané na ich úmysel, chápanie pojmu manželstva, slobodu stavu a rozhodovania, úroveň viery, praktizovanie kresťanského života, význam milosti. Zakončením bezprostrednej prípravy je liturgická príprava, aby mohli mať snúbenci aktívnu a vedomú účasť na sobášnom obrade.
Z praktického dôvodu dostatku času na kvalitnú bezprostrednú prípravu je užitočné opakovane pripomínať, že nahlasovanie k sobášu treba urobiť na farskom úrade v dostatočnom predstihu, aspoň tri mesiace pred plánovaným sobášom.
Keď sa muž a žena rozhodnú zosobášiť, nasleduje určitý sled príprav. Nevyhnutné je rozhodnúť sa kedy a kde sa zosobášia. Záleží na dvojici, či sa rozhodne pre občiansky alebo cirkevný sobáš. Vo väčšine prípadov sa so sobášom spája aj svadobná hostina, svadobné šaty pre nevestu, zabezpečenie snubných prsteňov, pozývanie hostí a svadobná cesta.
Snubné prstene ako symbol zásnub
Civilný obrad sa uzatvára na matrike v prítomnosti matrikára a dvoch svedkov. Civilný obrad je krátky, zvyčajne trvá 10-15 minút. Matrikár prednesie stručný prejav o manželstve, každý zo snúbencov vysloví súhlas s uzavretím manželstva. Dvojica si vymení prstene a dá si prvý manželský bozk. Potom nevesta a ženích podpíšu zápisnicu o uzavretí manželstva, po nich sa podpíšu svedkovia a matrikár. Ak si dvojica želá, môžu mať pripravený aj prípitok.
Sobáš v katolíckom kostole sa musí ohlásiť na farskom úrade 3 mesiace vopred. Pred uzavretím sobáša sa snúbenci zúčastňujú prípravy na uzavretie manželstva. Ak sa sobáš bude konať v inom kostole než v tom, kde boli snúbenci pokrstení, treba pri nahlasovaní sobáša odovzdať krstný list (nesmie byť starší než 6 mesiacov). Vydajú vám ho na tej istej fare, kde ste boli pokrstení.
Cirkevný sobáš je možné uzavrieť jedine v prítomnosti osoby vykonávajúcej činnosť duchovného v rámci registrovanej cirkvi či náboženskej skupiny. Cirkevný sobáš je možné uzavrieť v kostole alebo na inom mieste, ktoré je v súlade s vnútornými predpismi danej cirkvi alebo skupiny. Prvým krokom k uzavretiu manželstva v kostole je podanie žiadosti o uzavretie manželstva na farskom úrade v mieste bydliska jedného zo snúbencov.
V prípade, že plánujete cirkevný sobáš mimo vášho alebo partnerovho miesta trvalého bydliska, musíte kompetentného duchovného z vašej rodnej farnosti požiadať o vystavenie licencie k sobášu. Žiadosť na farský úrad vám odporúčame podať v dostatočnom časovom predstihu - jednak kvôli predsvadobnej príprave, ktorú je nutné absolvovať, a jednak kvôli voľným termínom. Okrem žiadosti či licencie k sobášu je potrebné hodnoverne preukázať absolvovanie cirkevných sviatostí (krst, prvé sväté prijímanie a birmovka).
Ak nastane situácia, že jeden zo snúbencov nie je rímskokatolíckeho vierovyznania, je k uzavretiu manželstva potrebný súhlas miestneho biskupa. O spomínaný súhlas môžu písomnou formou požiadať samotní snúbenci, pričom snúbenec vyznávajúci katolícku vieru musí prehlásiť, že vo svojom zamýšľanom manželstve bude žiť podľa pravidiel katolíckej viery a prisľúbi, že urobí všetko preto, aby všetky deti narodené v tomto manželstve boli katolícky pokrstené a vychovávané. Nekatolícka strana je povinná potvrdiť, že záväzok svojho snúbenca/snúbenice berie na vedomie a rešpektuje ho.
Po overení predložených osobných údajov na matrike doručia snúbenci potvrdenú žiadosť o uzavretie sobáša na príslušný farský úrad. Po absolvovaní všetkých byrokratických úkonov by ste sa s kompetentným duchovným mali dohodnúť na podrobnostiach týkajúcich sa svadobnej hudby a svadobnej výzdoby. Taktiež sa s kňazom dohodnite na tom, či bude súčasťou svadobného obradu i svätá omša.
Svadobná príprava je ďalším z povinných krokov. Vo väčšine prípadov svadobná príprava prebieha formou viacerých stretnutí s kňazom či lektorom, na ktorých budúci novomanželia diskutujú o otázkach viery, zmysle manželstva či plánovaní rodičovstva. Tesne pred svadbou by ste nemali zabudnúť absolvovať svätú spoveď.
Svadba v kostole
Priebeh sobáša sa v závislosti od cirkvi mení. Keďže sa v Slovenskej republike väčšina zaľúbených párov hlási k rímskokatolíckej cirkvi, prinášame vám približný priebeh rímskokatolíckeho cirkevného sobáša. Tesne pred začatím svadobného obradu sa svadobní hostia postupne usádzajú v laviciach kostola. Nevesta so ženíchom čakajú na kňaza vonku alebo v predsieni kostola, kde duchovnému odovzdajú svadobné obrúčky.
Za hudobného sprievodu vstupuje nevesta so ženíchom a kňazom do kostola. Snúbenci zostanú stať pred oltárom, pričom ženích by mal stáť po pravom boku nevesty. Zvolení svedkovia sa postavia za snúbencov. Nasleduje spoločné prežehnanie a modlitba. Po formálnom úvode nasleduje čítanie zo Svätého písma a spievanie žalmov. Kňaz následne prečíta evanjelium, po ktorom nasleduje krátky príhovor a po príhovore vlastný obrad uzavretia manželstva, súčasťou ktorého je vyslovenie svadobných sľubov a výmena obrúčok. Na záver obradu sa mladomanželia i všetci prítomní svadobčania pomodlia „Otčenáš“ a príjmu požehnanie.
Cirkevný sobáš by mal byť bezplatný. V každom prípade je vhodné priniesť kňazovi sladkú výslužku či venovať milodar. Po sobáši je vyhotovená zápisnica o uzavretí manželstva, ktorá zahŕňa identifikačné údaje mladomanželov a svedkov (meno, priezvisko a rodné číslo), miesto a čas konania sobáša, dohodu o priezvisku (väčšina neviest preberie manželovo priezvisko), meno, priezvisko a podpis sobášiaceho a zapisovateľa.
V prípade cirkevného sobáša nezabúdajte na to, že v rámci cirkevného práva ho nie je možné len tak rozviesť a zrušiť. Rodina je miestom, kde sa mimoriadnym spôsobom zjavuje láska. Je prvou školou ľudských čností a privilegovaným miestom ohlasovania evanjelia. Rodina je základnou bunkou Cirkvi i spoločnosti.
Slovensko v súčasnosti pociťuje ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva. Najväčšou výzvou sa v tomto ohľade ukazuje posilnenie prípravy na sviatosť manželstva. Preto aj Cirkev na Slovensku vypracovala spôsob prípravy na manželstvo formou kurzov blízkej prípravy. Tento spôsob je biskupmi schválený a odporúčaný pre celé územie Slovenska.
Kurzy prípravy na manželstvo sú odlišné od doterajšieho spôsobu náuk: sú vedené tímom, v ktorom je minimálne manželský pár, kňaz a odborníci. Kurzy sú zaradené do obdobia blízkej prípravy - to je obdobie známosti, keď sa počiatočná zamilovanosť mení na hlbší vzťah s vážnymi úmyslami do budúcnosti, ktorá sa ešte nemusí spájať s presným termínom uzavretia manželstva - čiže približne rok aj viac pred sobášom. Takže snúbenci môžu tento kurz absolvovať s dostatočným predstihom pred sobášom, bez tlaku predsobášneho zhonu.
Zásnuby (resp. prisľúbenie manželstva) nie sú v Cirkvi všeobecne záväzné. V niektorých národoch a v istých regiónoch sú hlboko zakorenené a možno ich zachovať. Zásnuby v procese prípravy na uzatvorenie manželstva zvýrazňujú jeho dôležitosť a serióznosť úmyslu snúbencov.
Prostredníctvom zásnub môžu partneri oboznámiť rodinu a priateľov so svojím úmyslom uzavrieť manželstvo. Zásnuby sú vhodnou príležitosťou, aby sa rodičia a príbuzní snúbencov zoznámili a bližšie spoznali, príp. aby sa rodičia k zámeru svojich detí vyjadrili. Lenže ak sú ich deti dospelé, proti ich zámerom nezmôžu nič. Symbolom zásnub je snubný prsteň, ktorý daruje muž snúbenici, resp.
V dnešnej dobe neexistujú žiadne špeciálne pravidlá spájajúce sa s obradom zasnúbenia. Zásnuby sú vhodnou príležitosťou, aby sa rodičia a príbuzní snúbencov zoznámili a bližšie spoznali, príp. aby sa rodičia k zámeru svojich detí vyjadrili. Lenže ak sú ich deti dospelé, proti ich zámerom nezmôžu nič. Symbolom zásnub je snubný prsteň, ktorý daruje muž snúbenici, resp.
Manželské ohlášky - norma KBS
KBS stanovila túto normu ohľadom manželských ohlášok:
- V mestách nad 10-tisíc obyvateľov nech sa oznamujú na farskej výveske a na internetovej stránke farnosti počas 3 týždňov pred sobášom.
- Na vidieku a v menších mestách nech sa oznamujú počas 3 nedelí pred sobášom vo farských oznamoch na záver svätej omše (resp. svätej liturgie).
- V prípade, že spolužitie páru de facto v spoločnej domácnosti trvá viac ako 5 rokov, nech sa ohlášky nekonajú.
Vzhľadom na ustanovenie zákona SR č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, snúbenci by mali dať súhlas so spracovaním svojich osobných údajov. Zároveň je vhodné poučiť snúbencov o význame ohlášok pred uzavretím manželstva. Manželstvo totiž nie je len ich osobnou záležitosťou; ono sa významne dotýka aj cirkevného aj občianskeho spoločenstva.
Vzor manželských ohlášok:„Dňa ... si v našej farnosti hodlajú vyslúžiť sviatosť manželstva (meno snúbenca), ktorý pochádza z farnosti ... a (meno snúbenice), ktorá pochádza z farnosti ... Ak by niekto vedel o nejakej prekážke, nech to oznámi na farskom úrade. Zároveň odporúčame snúbencov do vašich modlitieb.“ (80. zasadanie KBS, Melčice - Lieskové, 17.3.2015)
Zvýšená pozornosť v prípade uzatvárania miešaného manželstva a manželstva rozdielneho náboženstva
Keďže spoločná viera je silným zjednocujúcim prvkom osôb a odlišná viera zasa ľudí rozdeľuje, katolíckym veriacim právo Cirkvi zakazuje sobáš s nekatolíckou stránkou. V nábožensky zmiešanej a sekularizovanej spoločnosti však dochádza k tomu, že katolícka stránka sa chce zosobášiť s nekatolíckym kresťanom (miešané manželstvo - matrimonium mixtum), ktoré je bez výslovného dovolenia ordinára zakázané (kán. 1124 CIC) alebo s nepokrstenou osobou (disparitas cultus), čo v zmysle kán. 1086 CIC predstavuje zneplatňujúcu prekážku.
Pri manželskej náuke musí kňaz venovať týmto ľuďom dostatok pozornosti a záujmu, aby im vysvetlil význam spoločnej viery pre manželstvo. V priateľskom dialógu zistí ich postoj k viere, oboznámi ich s možnosťami prípravy na krst či na prijatie do Cirkvi, poprípade napomôže odstrániť či zmenšiť dôvody ich nevery. Takýto rozhovor, vždy s rešpektom k názoru druhej osoby, má byť snahou oboznámiť ich so zjavenou pravdou, ktorej prijatie človeka neponižuje, ale zodpovedá jeho dôstojnosti.
O dišpenz v prípade disparitas cultus alebo o povolenie v prípade matrimonium mixtum treba žiadať vtedy, ak katolícka stránka bola poučená o svojom záväzku zachovávať si vieru a urobiť všetko preto, aby bolo potomstvo pokrstené a vychovávané v Katolíckej cirkvi, a tento záväzok prijala. Nekatolícka strana musí byť o tomto záväzku katolíckej strany informovaná. Na udelenie dišpenzu či povolenia a na následné slávenie manželstva s rozličným náboženstvom či miešaného manželstva musí jestvovať nádej, že si katolícka stránka svoju vieru zachová.
Ak by napriek všetkej námahe vynaloženej počas predmanželskej prípravy niekto zo snúbencov nejakú podstatnú vlastnosť alebo prvok manželstva otvorene a výslovne odmietal, „duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva, a hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takejto situácie. Tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú sláveniu, o ktoré žiadajú“ (por. exhort. Familiaris consortio 68).
Nechýbajú prípady, kedy jeden z dvojice katolíckych snúbencov je len pokrstený a z dôvodu nedostatku katolíckej výchovy neprijal ostatné iniciačné sviatosti. Na dovolené slávenie takéhoto manželstva sa vyžaduje povolenie ordinára. Nemožno ho však žiadať ani udeliť vtedy, ak by iba pokrstená stránka o sebe prehlasovala, že neverí v Boha, že je ateistom, pretože na vyslúženie sviatosti je potrebná viera a sviatosť manželstva si vysluhujú dvaja pokrstení snúbenci.
Je teda rozdiel medzi pokrsteným a nepokrsteným ateistom: nepokrsteného ateistu možno zosobášiť s dišpenzom disparitas cultus, pokrsteného ateistu sobášiť nemožno.
Aj po sobáši má kňaz venovať manželstvám, v ktorých je len jedna strana katolícka, zvýšenú starostlivosť, aby jej a deťom narodeným z tohto manželstva nechýbala duchovná pomoc pri plnení svojich povinností. Taktiež má manželom pomáhať upevňovať jednotu manželského a rodinného života (kán. 1128 CIC).
KBS pokladá manželstvo za veľmi dôležitú ustanovizeň Boha Stvoriteľa (prirodzený poriadok) aj Boha Vykupiteľa (sviatosť manželstva). Preto viackrát rozhodla o normách a odporúčaniach vzťahujúcich sa k tejto sviatosti. Tu predkladáme tie najdôležitejšie.
Uzatváranie manželstiev na posvätných miestach
„Biskupi odporúčajú všetkým veriacim, aby kvôli zvýrazneniu posvätného charakteru sviatostného manželského zväzku, uzatvárali manželstvá na posvätných miestach (v kostoloch) a aby veriaci ľahkovážne (z dôvodov trendu a módy) nežiadali výnimky uzatvárať manželstvo v prírode, na chatách, atď.“ (51. zasadanie KBS, Donovaly, 8.6.2005)
Odôvodnenie
Cirkev žiada, aby sa sviatosť manželstva vysluhovala vo farskom kostole (kán. 1115, 1118 CIC) z duchovných, z liturgických aj z pastoračných dôvodov. Niet vhodnejšieho miesta na vyslúženie sviatosti s dlhodobým (celoživotným) účinkom, ako je farský kostol, kde je eucharisticky prítomný Pán Ježiš, s ktorým manželia chcú budovať svoju spoločnú lásku; kde je krstiteľnica, v ktorej raz budú krstiť svoje deti; kde je spovednica, v ktorej budú hľadať zmierenie s Bohom aj medzi sebou; kde budú aspoň raz za týždeň prijímať Eucharistiu, aby s Božou pomocou budovali svoju miestnu rodinnú cirkev.
Kostol je vhodne pripravený posvätný liturgický priestor na slávenie všetkých sviatostí. Mimo kostola by mohlo dôjsť k dehonestácii sviatosti a tiež k pohoršeniu iných veriacich či vytváraniu precedensov, ktoré sú na úkor pastorácie a následne ju sťažujú.
Kánonická forma uzatvárania manželstva
Kresťana katolíka viaže kánonická forma uzatvárania manželského zväzku (por. kán. 1108, 1127 CIC). V jednotlivých a výnimočných prípadoch môže ordinár od tejto formy manželstva katolíka oslobodiť. KBS vypracovala celoslovenské normy, podľa ktorých jednotliví ordinári môžu udeliť dišpenz od kánonickej formy manželstva.
Upozorňujeme, že od 9. apríla 2010, kedy vstúpilo do platnosti Motu Proprio pápeža Benedikta XVI Omnium in mentem, došlo k významnej zmene ohľadom záväznosti kánonickej formy pre katolíkov, ktorí formálnym úkonom odpadli od Cirkvi (kán. 1117 CIC). Títo sú opäť, ako to bolo pred Kódexom 1983, viazaní povinnosťou uzatvoriť manželstvo kánonickou formou.
Kurzy prípravy na manželstvo
Kurzy prípravy na manželstvo napomáhajú snúbencom lepšie sa pripraviť na túto dôležitú sviatosť. KBS vydala uznesenie, v ktorom tieto kurzy odobruje a odporúča. Zároveň pripomína, že rôzne kurzy nenahrádzajú bezprostrednú prípravu snúbencov na manželstvo v ich vlastnej farnosti. (67. zasadanie KBS, Donovaly, 28.10.2010)
V súvislosti s týmito dvomi typmi manželstiev treba venovať pozornosť aj písomným žiadostiam o povolenie na uzavretie manželstva mixta religio/matrimonium mixtum (obaja sú pokrstení, jedna stránka však nie je katolícka) k dovolenosti (ad liceitatem) alebo o dišpenz na uzavretie manželstva disparitatis cultus (jedna stránka je katolícka a druhá je nepokrstená) k platnosti (ad validitatem).
V žiadosti o povolenie alebo o dišpenz treba uviesť oprávnený a rozumný dôvod, ktorý zhodnotí a sformuluje farár/správca farnosti. K žiadostiam treba pripojiť aj Osvedčenie, v ktorom katolícka stránka písomne prehlasuje, že sa bude chrániť straty katolíckej viery a dáva úprimný prísľub, že podnikne všetko pre to, aby deti z tohto manželstva boli katolícky pokrstené i vychovávané. Nekatolícka stránka berie záväzok svojho partnera na vedomie. Obidvaja majú byť podľa kán. 1125 CIC bod 3 poučení o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva a uznávať ich. Príslušný farár/správca farnosti má mať morálnu istotu, že podpísaní toto dodržia.
Úvod do prípravy na manželstvo v Katolíckej cirkvi
tags: #co #mozu #krestansky #snubenci