ThDr. Jozef Straka patril medzi najvýznamnejšie osobnosti duchovného života. Narodil sa 7. októbra 1863 v Krakovanoch rodičom Jánovi Strakovi a Anne rod. Klčovej. Zomrel 11. novembra 1950 a pochovaný je v rodných Krakovanoch.
Na hrobe je nápis: „Tu odpočíva v Kr. Pánu Msgr. Jozef Straka páp. prelát, kanonik, prepošt kapituly *7. októbra 1863 † 11. novembra 1950. Celé svoje kňazské srdce na oltári lásky Božej som dal tebe ľudu slovenský. Zostaň vždy verný Bohu a národu.
Erb obce Krakovany, rodiska Jozefa Straku
Štúdium a kňazská vysviacka
Filozofiu a teológiu študoval v seminári sv. Štefana v Ostrihome. Ordinoval ho najdôstojnejší pán biskup Paulus Palasthy 7. júla 1889 v Ostrihome.
Pôsobenie vo farnostiach
- Od augusta 1889 do júla 1891 pôsobil ako kaplán vo Voderadoch (okres Trnava).
- Od augusta 1891 do mája 1892 ako kaplán v Čachticiach.
- Od júna 1892 do septembra 1896 v Piešťanoch.
- Od konca septembra 1896 do júla 1904 ako farár v Borovciach.
- Od roku 1904 farár v Zavare.
Kostol svätého Michala Archanjela v Zavare, kde Jozef Straka pôsobil ako farár
Pôsobenie v Trnave
V Zavare bol zvolený a ustanovený r. 1910 za školského inšpektora a vicearcidiakona. V roku 1921 sa stal kanonikom trnavským, v rokoch 1921-28 vicerektorom a od roku 1928 rektorom seminára sv. Cyrila a Metoda. Bol vymenovaný za pápežského preláta r. 1930, a v roku 1942 za prepošta kapituly v Trnave.
Priateľstvo s biskupom Jantauschom
Od detstva sa priatelil s neskorším otcom biskupom Dr. Pavlom Jantauschom, ktorému bol aj manuduktorom pri 50. výročí jeho kňazskej vysviacky 26. júna 1938.
Schematizmus:
- 1889 aug.
- 1891 aug.
- 1896 sept.
- 1896 sept.
- 1904 júl.
- rektor semin.
ThDr. Jozef Straka
Narodil sa 21. augusta 1903 vo Veľkých Kršteňanoch. Dátum a miesto vysvätenia: 4. 19. 1932 apr. 1933 sept.
Študoval na gymnáziu v Komárne a teológiu v Ríme, kde v r. 1931 získal doktorát teológie. Za kňaza ho vysvätili v Ríme ako saleziána 4. apríla 1932.
O rok vystúpil zo saleziánskej spoločnosti a prijali ho do pastorácie v Banskobystrickej diecéze. Pôsobil ako kaplán v Novej Bani (1932), v Kláštore pod Znievom a Bojniciach (od septembra 1933). V r. 1935 sa stal administrátorom v Malých Kršteňanoch, kde sa angažoval v Šrámkovej Československej lidovej strane.
V r. 1941 vstúpil do ilegálneho výboru Komunistickej strany Slovenska. Pre zistené neporiadky a pre socialistické zmýšľanie ho biskup v r. 1943 preložil za kaplána do Chrenovca. Od r. 1944 bol administrátorom farnosti vo Valaskej. V auguste 1944 sa aktívne zúčastnil v povstaní.
Po vojne sa ako tzv. vlastenecký kňaz pustil do otvoreného boja proti katolíckej Cirkvi na Slovensku. Ako prednosta kultového odboru Povereníctva školstva a osvety v Bratislave svojvoľne opustil farnosť vo Valaskej, za čo ho biskup suspendoval.
Od r. 1945 bol členom päťčlenného preverovacieho senátu pre katolícke duchovenstvo, 5.5.1945 ho predsedníctvo SNR poverilo, aby zabezpečil zatknutie biskupa Jána Vojtaššáka, to bolo jeho prvé zatknutie. Osobne sa ujal tejto úlohy. Prišiel za biskupom s dvoma ozbrojenými pracovníkmi Štátnej bezpečnosti a povedal mu: „V mene zákona vás zatýkam!“ Biskup mu na to odpovedal: „Ste exkomunikovaný!“
Patril k zakladateľom Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. V júli 1948 bol verejne exkomunikovaný. Od r. 1950 pôsobil na štátom zreformovanej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte ako profesor pedagogiky a katechetiky, v rokoch 1960-1968 ako profesor filozofie i ako funkcionár školy. V r. 1968 musel odtiaľ medzi prvými odísť. Súčasne pôsobil do r. 1971 ako správca Kostola milosrdných bratov v Bratislave.
Po Vojtaššákovej smrti mu biskup Ambróz Lazík vybavil u Svätej stolice vyňatie spod exkomunikácie. V r. 1966 a znovu v r. 1933 sept. 1935 febr. 1942 dec. 1. administrátor r.
Až do roku 1945 sa venoval teológii rodiny a spiritualite rodiny. Z tejto oblasti publikoval nasledujúce knihy: Mesiac svätého Jozefa. 31 rozjímaní (Trnava 1935, 2. vyd. 1943), Úcta Svätej rodiny Nazaretskej. Príručka členov Spolku Sv. rodiny (Trnava 1942), Duševné lieky sv. Jozefa (vydavateľ, preložila M. M. Gramantíková). Ďalej napísal príručky k pobožnosti k Panne Márii Dieťa Panny Márie, jeho život a smrť (1943), Naša milá Pani, Matka ustavičnej pomoci (Trnava 1948).
Zaoberal sa aj filozofiou. Napísal niekoľko učebníc a skrípt pre potrebu teologickej fakulty: Elementa Philosophiae christianae. Introductio (Základy kresťanskej filozofie. Úvod, Bratislava 1960, 2. vyd. 1965), Logica (Logika, Bratislava 1960), Critica (Kritika, Bratislava 1964), Metaphysica specialis, cosmologia, psychologia, ethica (Špeciálna metafyzika, kozmológia, psychológia, etika, Bratislava 1965), Introductio in universam Philosophiam (Úvod do celej filozofie, Bratislava 1967).
Hojne publikoval nielen z náboženskej, ale aj zo spoločensko-politickej problematiky v Katolíckych novinách a Duchovnom pastierovi.
Pramene: Facultas theologica ss. Cyrilli et Methodii Bratislavae 1936-1986. Bratislava - Trnava 1986, s. 99-100; Slovenský biografický slovník V. Martin 1992, s. 362; Dubovský, J. M.: Akcia kláštory. Bratislava 1998, s. 11-15; Vnuk, F.: Dokumenty o prenasledovaní katolíckej Cirkvi na Slovensku (1945-1948). Martin 1998, s. 17, 97, 218-221.
Por. 891353Straka, JozefMesiac sv. 1019995Straka, JozefElementa Philosophiae christianae. 1019996Straka, JozefElementa Philosophiae christianae. Por. 2136Pútnik cyrilometodejský19451Dr. 7. Dátum a miesto vysvätenia : 7. 11. november 1950; ?
Životopis: Narodil sa 7. okt. 1863 v Krakovanoch rodičom Jánovi Strakovi a Anne rod. Klčovej. Filozofiu a teológiu študoval v seminári sv. Štefana v Ostrihome. Ordinoval ho najdôst. p. biskup Paulus Palasthy 7. júla 1889 v Ostrihome. Od aug. 1889 do júla 1891 pôsobil ako kaplán vo Voderadoch (okres Trnava), od aug. 1891 do mája 1892 ako kaplán v Čachticiach, od júna 1892 do sept. 1896 v Piešťanoch. Od konca sept. 1896 do júla 1904 ako farár v Borovciach. Od r. 1904 farár v Zavare, tu bol zvolený a ustanovený r. 1910 za školského inšpektora a vicearcidiakona. R. 1921 kanonik trnavský, 1921-28 vicerektor a od r. 1928 rektor seminára sv. Cyrila a Metoda, r. 1930 pápežský prelát, r. 1942 prepošt kapituly v Trnave.
Od detstva sa priatelil s neskorším otcom biskupom Dr. Pavlom Jantauschom, ktorému bol aj manuduktorom pri 50. výročí jeho kňazskej vysviacky 26. Zomrel 11. novembra 1950 a pochovaný je v rodných Krakovanoch. Na hrobe je nápis: „Tu odpočíva v Kr. Pánu Msgr. Jozef Straka páp. prelát, kanonik, prepošt kapituly *7. októbra 1863 † 11. novembra 1950. Celé svoje kňazské srdce na oltári lásky Božej som dal tebe ľudu slovenský. Zostaň vždy verný Bohu a národu. Schem. 1889 aug. 1891 aug. 1896 sept. 1896 sept. 1904 júl. rektor semin.