Problematika interrupcie je jednou z najviac diskutovaných a polarizujúcich tém v súčasnej spoločnosti. Hoci sa interrupcia v Biblii priamo nespomína, biblické princípy a hodnoty sú často uvádzané v argumentoch pre aj proti interrupcii. Tento článok sa zameriava na preskúmanie biblického pohľadu na interrupciu, pričom analyzuje argumenty oboch strán a skúma, ako biblické texty a princípy ovplyvňujú diskusiu o ochrane nenarodeného života.
Terminológia a základné postoje
Najprv sa trochu pozrieme na terminológiu. Tí, ktorí sa stavajú proti interrupcii, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-life (za život), vysvetľujúc, že im nejde o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, ale o právo nenarodeného na život. Tí, ktorí interrupciu obraňujú tvrdiac, že ju nemožno jednoznačne označiť za nemorálnu, nazývajú svoje stanovisko stanoviskom pro-choice (za slobodnú voľbu) zdôrazňujúc, že tu ide o právo ženy slobodne sa rozhodnúť, či bude vo svojom tehotenstve pokračovať alebo sa rozhodne ho ukončiť.
Biblický argument pro-life
Podstata prítomnosti Biblie v celom kruhu nekonečných diskusií o interrupcii bude najlepšie pochopiteľná, ak ju dáme do súvisu so základným argumentom pro-life skupiny. Tento argument sa dá všelijako prezentovať. Pre kresťana je obsah prvej premisy pro-life argumentu jasne zhrnutý v šiestom prikázaní: „Nezabiješ!“ (Exodus 20:13). Biblia nevyčleňuje špeciálne skupiny ľudských tvorov, ktorí nemajú byť zabití - toto prikázanie sa netrápi nad tým, aby vyratúvalo: „Nezabiješ ženy, nezabiješ farebných, starých, deti, zmrzačených, retarovaných, atď.“ Všetky tieto skupiny sú pokryté jedným všeobecným zákazom zabitia.
V biblickom ponímaní je vražda zakázaná, pretože človek bol stvorený na Boží obraz. Tieto verše sú v kontexte interrupcie nesmierne dôležité, pretože nám objasňujú niektoré dôležité body:
- Po prvé, každý človek bol stvorený na obraz Boží. Slovo preložené ako „človek“, je v origináli „adam“, čo znamená ľudský tvor alebo ľudstvo. Rovnaké slovo „adam“ je použité v Genesis 1:26-27, kde sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, pričom pokračuje vymenovaním, že sú tým myslení tak muži, ako aj ženy.
- Po druhé, zákaz vraždy neznamená, že nemôžeme zabíjať zvieratá. Priamo v texte Genesis 9 Boh dáva človeku právo zabíjať zvieratá a jesť ich mäso (v. 2 a 3). Hebrejské slovo pre „zabiť“ alebo „zavraždiť“ v šiestom prikázaní râtsach nie je ani v jednom z asi 40 prípadov Starej zmluvy použité vo význame zabiť zviera, vždy sa spája s ľudským životom. To isté platí pre grécke slovo phoneuô, ktoré sa používa v Novej zmluve vždy, keď sa cituje šieste prikázanie.
- Po tretie, zákaz vraždy znamená tiež zákaz vraždy nevinných ľudských tvorov. Podľa Genesis 9:6 majú byť tí, ktorí iným vzali život, tiež sami zbavení života. Z toho vyplýva, že zákaz zabitia znamenal zákaz vziať život niekomu, kto nikomu inému predtým nevzal život alebo sa mu tým nevyhrážal. Nezakazuje zabitie v sebaobrane alebo použitie smrtiacej sily polície, vojakov či katov. Opäť je dobré zdôrazniť, že hebrejské râtsach či grécke phoneuô sa nepoužívajú v Biblii v kontexte zabíjania vo vojne. Takto si zástancovia pro-life stanoviska neprotirečia, keď majú výhrady voči interrupcii, ale schvaľujú trest smrti. Pro-life stanovisko netvrdí, že je nesprávne vôbec niekomu vziať život, ono tvrdí, že je nesprávne vziať ho nevinnému ľudskému tvorovi.
Hoci sa kresťania nemusia zhodnúť na tom, či je morálne správne zabíjať vrahov, problematika zabíjania nevinných, ktorí nikomu neublížili, by mala byť mimo akejkoľvek kontroverzie a nezhôd.
Argument o osobnosti nenarodeného dieťaťa
Ak prvá premisa tohto stanoviska nemôže byť popretá, zostáva na vyvrátenie celého argumentu už len druhá, ktorá znie, že interrupcia je zámerné odobratie života nevinnému ľudskému tvorovi (okrem prípadu záchrany matky). Zástancovia názoru pro-choice si len málokedy dovolia tvrdiť, že nenarodené deti sú vinné alebo že interrupcia nie je vedomé zabitie nenarodeného dieťaťa. Ako vyplýva už aj z názvu tejto state, základný pro-life argument hovorí v oboch premisách o ľudských tvoroch, nie o ľudských osobnostiach. Veľmi často sa v diskusiách o interrupcii rámcovo pohybujeme v termínoch osobnosti nenarodených.
Najväčším problémom toho, že pojem osobnosti sa stal rozhodujúcim v celom procese, je to, že súčasná spoločnosť ani nedisponuje jednoznačným konsenzom toho, čo osobnosť vlastne je. Niektorí definujú osobnosť pojmami ako sebauvedomenie, individualita, schopnosť racionálne myslieť, schopnosť robiť morálne rozhodnutia, atď. Ak definujeme osobnosť týmto spôsobom, prakticky to zaručí, že nenarodení nebudú môcť byť za osobnosti považovaní; avšak - dokázateľne sa do tejto kategórie nebudú môcť radiť ani napríklad šesťmesačné deti. Ďalší definujú pojem osobnosť ako vlastníctvo duše a ducha, ktoré sú odlišné, oddelené od tela.
Hoci majú kresťania pravdu v tom, že nenarodené dieťa by malo byť vnímané ako osobnosť od chvíle jeho počatia, je prezieravým riešením vyhnúť sa pojmu osobnosť a pracovať s jednoduchším a priamejším argumentom a to, že nenarodené dieťa by nemalo byť zabité, pretože je to ľudská bytosť. Napokon, ani Biblia nepoužíva slovo osobnosť v Genesis 1:26-27, či 9:6, a namiesto toho hovorí o ľudskej bytosti, „adamovi“, stvorenom na Boží obraz a vlastniacom život, ktorý nemá byť porušený.
Je teda zbytočné obraňovať ten či onen názor na to, čo je osobnosť alebo ako sa dá či nedá tento pojem aplikovať na nenarodené dieťa v hocakom štádiu jeho vývoja (napríklad citovaním Žalmu 139), aby sme dokázali, že zákon by mal nariaďovať ochranu života nenarodených. V takto položenej otázke sa už obhajovanie stáva ľahkým - a práve preto tak veľa pro-choice odborníkov chce udržať diskusiu v rovine pojmov ako je osobnosť, o ktorých sa dá donekonečna špekulovať a pochybovať.
Vedecký pohľad na počatie
Je vedecky nevyvrátiteľným faktom, že akt počatia (alebo, priamejšie, splodenia) je úplne prvým aktom v existencii ľudskej bytosti. To, čo existuje pred počatím, je len vajíčko matky a spermia otca. Keď je splodenie zavŕšené, vznikol úplne nový ľudský tvor, odlišný od matky aj od otca, vlastná, samostatná entita. Preto tvrdíme, že od momentu počatia existuje nový ľudský tvor, s potenciálom pre ďalší rast a plnú realizáciu. Ak sú teda nenarodení ľudskými tvormi od chvíle počatia, z toho vyplýva, že ich zabitie pre akýkoľvek iný dôvod, než záchrana života niekoho iného (t.j. matkinho), je zakázané šiestym prikázaním.
Je úplne zbytočné dokazovať, či nenarodení sú už osobnosti alebo nie, aby sme mohli ich život chrániť zákonom. Jediná dôležitá vec je fakt, že sú od samého začiatku ľudskými bytosťami. Nech tí, ktorí obraňujú interrupciu ako legálne právo, povedia, ak môžu (alebo ak sa odvážia), že je prípustné zabiť nevinného ľudského tvora.
Biblické hodnoty a interrupcie
Nikde v Biblii sa interrupcia vyslovene nespomína. Zdá sa, že toto ticho necháva priestor na to, aby mali kresťania na túto vec rozdielne názory, pričom môžu stále zostať verní Písmu.
V kresťanstve možno pozorovať dve zaujímavé zoskupenia názorov:
- Cirkvi a zbory, v ktorých je Biblia vnímaná ako neomylné slovo Božie, vnímajú interrupciu ako niečo nesprávne, ako prestúpenie Božieho zákona.
- Na druhej strane cirkvi, ktoré ponímajú Bibliu ako svedectvo omylných hriešnikov o Bohu, zastávajú názor, že tu ide viac o vec osobnej voľby ako o nejakú objektívne stanovenú morálku.
Bude najlepšie túto problematiku uzavrieť tak, že biblické hodnoty (alebo prinajmenšom tie všeobecné, ktoré sú uznávané aj nekresťanmi) dávajú najavo svoj nesúhlas s interrupciou, zatiaľ čo zdieľanie opačných názorov je vnímané v rozpore s biblickou etikou.
Co Paul objevil o křesťanech, kteří nedokážou přestat hřešit | Biblická moudrost
Duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa
Rozmýšľali ste nad tým, že si duchovne adoptujete nenarodené dieťa, no neviete ako na to? Alebo počujete výraz adopcia nenarodeného dieťaťa prvýkrát? Čo je adopcia nenarodeného dieťaťa, ako prebieha a čo všetko obnáša?
Čo je duchovná adopcia?
Duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa je modlitba za nenarodené bábätko, ktorého život je ohrozený v lone jeho matky. Okrem toho sa modlíme aj za rodičov bábätka. Prosíme Pána Boha, aby sa k ním prihováral, viedol ich, ochraňoval a dal silu správne sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa pre život.
Ako prebieha duchovná adopcia a koľko trvá?
Samotná duchovna adopcia nenarodeného dieťaťa začína rozhodnutím. Musíme sa rozhodnúť a túžiť po tom, aby sme zachránili život. Keď sa rozhodnete do toho ísť, nasleduje zloženie sľubu. Po sľube nasleduje 9 mesiacov modlitby. Duchovná adopcia zhŕňa dennú modlitbu duchovnej adopcie a jeden desiatok ruženca. Je potrebné modliť sa každý deň a podľa možnosti žiadny nevynechať. Ak by sme aj zabudli, treba sa chýbajúce dni domodliť.
Čo hovorí Biblia o nenarodených deťoch?
V Biblii je plodnosť opísania ako požehnanie. Život je braný ako požehnanie pretože je od Boha a na Boži obraz. V Žalme 139 žalmista hovorí Bohu nasledovne: "Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil."
Záver
Argumenty v prospech pro-life stanoviska, ktoré tu boli prezentované, dovolili Písmu, aby samo definovalo, čo znamená vražda a z čoho vychádzajú kresťania, keď neschvaľujú ukončenie života nenarodeného dieťaťa v akomkoľvek štádiu vývoja. Tento argument je však použiteľný aj mimo kresťanského kontextu, keďže hlavnou premisou argumentov je jednoducho to, že zabíjanie nevinných ľudských bytostí je nesprávne a malo by byť zákonom zakázané.
tags: #smrt #nenarodeneho #dieta #biblia