Aby evanjelista Ján vystihol Ježišovu podstatu i úlohu, nazve ho Slovom. Ak stotožníme toto Jánovo Slovo s gréckym pojmom Logos, dozvieme sa o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, že je prejavom Otca tak, ako je naše slovo prejavom našej myšlienky.
Ak ho stotožníme s biblickou Božou múdrosťou, o ktorej hovorí Starý zákon (Múd 7, 22; 8, 1) a Pavlov Prvý list Korinťanom (1, 24), dozvieme sa o ňom viac. Ale najviac vtedy, keď pozorne počúvame Jána, ktorý dáva tomuto ojedinelému pomenovaniu Krista celkom osobitnú náplň.
Ježiš ako Dobrý pastier
Hovorí, že Slovo bolo u Boha, aby nám pripomenul, že sa od Boha odlišuje, ale hneď aj dodáva, že bolo Bohom, aby upozornil, že je zároveň Bohu vo všetkom rovné. Vidí v ňom stvoriteľské Božie Slovo, skrze ktoré vzniklo všetko tam na počiatku a skrze ktoré i teraz vzniká v nás nový život, ten istý, ktorý je v ňom a ktorý sa nám sprostredkúva jeho skutkami a náukou. Asi tak ako svetlo miestam, ktoré sú vo tmách...
A toto Kristovo Slovo svieti - podľa evanjelistových slov - na každého človeka. Na niekoho lúčmi stvorenia a lúčmi svedomia, ako píše Pavol v Liste Rimanom (1, 19). Na niekoho aj lúčmi priameho zjavenia.
Každý ho môže mať, kto sa pred ním neuzatvára, ako sa uzatvoril národ, z ktorého sa toto Slovo narodilo v čase podľa tela. Kto ho prijme ako svoj vzor, ako pravidlo svojho života, ten v ňom nájde nový, vyšší život, život Božieho dieťaťa, a potom, ako uisťuje Pavol, aj život Božieho dediča.
Keď evanjelista Ján hovorí o Ježišovi Kristovi ako o pravom Svetle, nechce tým označiť Krstiteľa za nepravé. Veď Zachariášov syn svietil do okolitej duchovnej tmy Kristovým svetlom asi tak, ako svieti mesiac do noci svetlom, ktoré dostáva od slnka.
Kým Slnko dejín - Ježiš Kristus - nebol ešte nad obzorom, bol tu Ján Krstiteľ ako svedok jeho jestvovania, jeho skrytého pôsobenia a blízkeho východu. Krstiteľovým prípadom sa tu zároveň poukazuje na úlohu, akú má vo svojom okolí každý, kto prijal Kristovo svetlo.
Kto ho prijal, má ho odovzdávať, aby ho aj iní mohli prijať a nájsť v ňom spásu. Na počiatku bolo Slovo - na počiatku všetkého, čo bolo stvorené. A telom sa stalo - aby bolo na počiatku aj toho, čo bolo vykúpené.
Slovo tohto Slova nás upozorňuje, že všetko, čo bolo skrze neho stvorené a vykúpené, len skrze neho môže byť spasené. A síce vierou, že toto Slovo je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, Otcov Syn, ktorý prišiel, aby sme mali život.
Bol človek... prišiel vydať svedectvo o svetle. - Volal sa Ján. Ale nielen on mal svedčiť o svetle. Majú tak robiť všetci, ktorí toto svetlo prijali.
Táto reč o Slove je tichou, ale dosť zrozumiteľnou výzvou pripraviť si uši. A táto reč o svetle je radou pretrieť si oči... V jednom i druhom prípade ide o srdce, ktoré sa má dokorán otvoriť tomuto Slovu a tomuto svetlu - jeho náuke a príkladu.
Otvorenie sa Kristovi môže mať rozličné prejavy. Ale zdá sa, že pre začiatok najvhodnejším prejavom by bola modlitba, v ktorej by sme vyjadrili ochotu počúvať ho v každom jeho slove a všímať si ho pri každom čine, a to tak, aby sa toto dvoje - jeho slovo a čin - postupne objavovalo aj v našom konaní a stávalo sa tak aj naším životom.
Pane, ty si bol pri vzniku sveta i pri zrode každého z nás. A chceš byť i na počiatku každého nášho dňa, samozrejme, i na počiatku každého nášho skutku. Chceš tu byť prítomný so svojím slovom, aby si nám dával svetlo a život. Ten život, ktorý trvá večne.
Prosíme, pomôž nám prijať túto ponuku a vytrvať až do konca v počúvaní a uskutočňovaní tvojho slova. Amen.
Ľudský autor tohto verša poznal Ježiša Krista osobne. Poznal ho vierou i skúsenosťou ako Božie Slovo plné milosrdenstva a vernosti, v ktorom Boh splnil všetko, čo od vekov sľuboval na záchranu človeka.
A tak sa Ježiš Kristus stal pre nás zdrojom Božích dobrodení, stal sa prameňom, dávajúcim zo svojej plnosti dar za darom, milosť za milosťou.
Evanjelistov výraz „milosť za milosťou“ môže sa tu významovo meniť podľa toho, ako sa v ňom preloží grécka predložka „anti“. Ak sa použije v jej pôvodnom význame „proti“, máme vedieť, že sme dostali milosť proti milosti, hojnejšiu proti skromnejšej, evanjelium namiesto Mojžišovho Zákona.
Ak sa tu spomínaná predložka použije v jej druhotnom význame, chce sa nám týmto výrazom povedať, že darúvanie milostí má nepretržité pokračovanie. Nová milosť nie je náhradou za predchádzajúcu, ale je prídavkom k nej.
Akokoľvek, v obidvoch prípadoch ide o tú istú pravdu: Ježiš Kristus je pre nás zdrojom stále pokračujúcej Božej štedrosti. Z jeho plnosti - ktorá je nevyčerpateľná, a preto dostatočne pevná ako základ pre náš kresťanský optimizmus...
Škoda, že tak málo myslíme na plnosť Ježiša Krista v prípade strát, ktoré nás bolia, a v prípade neúspechov, ktoré nás znechucujú. My všetci sme dostali milosť. - Všetci, teda každý. Veľa ráz a rozličným spôsobom. Cez osoby, veci i udalosti. Ale v každom jednotlivom prípade cez Ježiša Krista, nášho Pána, ktorému česť a sláva naveky.
Pri slovách: Prijali sme milosť za milosťou... bolo by užitočné na chvíľu sa zastaviť a preskúmať sa, či v našom prípade neznie náhodou pravdivejšie: Marili sme milosť za milosťou...
Naozaj, čo sme dosiaľ robili s darom života, zdravia, rozumu, vôle, najmä však s darom začlenenia do Cirkvi, kde sa nám Boh zjavuje prostredníctvom svojho slova a sprístupňuje sa nám pomocou svojich sviatostí?
Za dary sa patrí aspoň poďakovať. Najmä za Božie dary... A tu je výzva i príležitosť. Ak nezabudneme, že najkrajšou vďakou za Božie dary je naša snaha dosiahnuť ich čím viac a čím lepšie ich využiť pri diele našej i cudzej spásy, neodznelo toto Božie slovo pre nás nadarmo.
Nebeský Otče, prosíme ťa, prijmi našu oneskorenú, ale pritom úprimnú vďaku za Ježiša Krista, tvojho Syna, za všetko, čo sme už v ňom dostali, a za všetko, čo nám v ňom ešte sľubuješ.
Tešíme sa, že jeho dobrota prevyšuje našu zlobu a jeho plnosť je väčšia ako naša prázdnota. Pomáhaj nám prijímať milosti, ktoré nám cez neho ponúkaš, a rozhojňuj v nás odvahu i zručnosť využívať ich tak, ako si to praješ. Amen.
Lukáš oznamuje svoje rozhodnutie zaradiť sa medzi služobníkov slova a po dôkladnom preskúmaní poporiadku vyrozprávať všetko, čo o Ježišovi Kristovi povedali tí, ktorí ho osobne poznali. Oznamuje to akémusi Teofilovi, o ktorom nevieme s istotou povedať, či je historickou osobou alebo len symbolickým zástupcom všetkých Božích priateľov.
Teofil totiž v gréčtine znamená niekoho, koho Boh miluje, alebo niekoho, kto Boha miluje. Ak bol Teofil historickou osobou, mal sa z tohto Lukášovho úvodu dozvedieť, že to, čo nasleduje, nie sú nepodložené historky, z akých žili všetky vtedajšie pohanské náboženstvá, ale dôkladne preverené udalosti.
Evanjelista Lukáš
Ak tu ide len o symbolické meno, patrí tento úvod všetkým, čo boli zasvätení do Kristovho učenia a mali by byť stále viac Teofilmi. Ďakujme Bohu za túto ohľaduplnosť.
Aby nám uľahčil vieru v svoje slovo, podáva nám ho cez vzdelaného a kritického človeka, ktorý len to podáva, čo si najprv sám dôkladne overil. Mnohí sa stali služobníkmi slova - ale v každom jednotlivom prípade len tí, čo Božie slovo prijali s vierou a prispôsobili mu svoj život s ochotou...
Rozhodol som sa - stať sa služobníkom slova, aby som svojím príkladom i tebe pomohol k takému istému rozhodnutiu. Bol by to významný a veľmi osožný krok, keby sme sa na začiatku týchto úvah nad evanjeliom aj my rozhodli dôkladne všetko preskúmať. A potom tak ako Lukáš všetko poporiadku vyrozprávať.
Pomohli by sme sebe, ako aj mnohým iným Teofilom, ktorí už síce vedia niečo, čo sa dialo od počiatku okolo Krista - toho historického i toho mystického -, ale nevedia ešte všetko alebo aspoň nie toľko, koľko treba.
Kto v tomto zmysle povie dnes: Rozhodol som sa..., určite dá veľmi správnu odpoveď na toto Božie oslovenie. Pane, počuli sme výzvu tvojho evanjelistu Lukáša. Pomôž nám, prosíme, prijať ju a splniť dvojitú úlohu každého tvojho učeníka, urobiť totiž seba i mnohých iných ešte viac tvojimi Teofilmi. Amen.
Ak niekto žije nábožne, to ešte neznamená, že hneď dostane od Boha to, čo si zažiada. Potvrdilo sa to aj v tomto prípade. Ale pretože „Boh prisahal“ (tak sa totiž volala Alžbeta), nezabúda „požehnať tých, ktorí ho prosia“ (tak sa zasa volal Zachariáš).
Týmto manželom i napriek ich starobe sa mal narodiť syn, ktorý sa mal volať „Boh vyhovel“ - po hebrejsky Ján. Zachariáš dostal túto zvesť, keď konal kňazskú službu v chráme.
Zachariáš a anjel
Zjavil sa mu anjel. Zachariáš sa ho, prirodzene, naľakal. Človek sa vždy nejako splaší, keď sa nečakane dostane do styku s nadprirodzeným svetom.
Bola to síce istá chyba, ale nie až taká veľká. Dopustili sa jej aj mnohí iní nábožní ľudia. Horšie bolo, že Zachariáš neuveril Božiemu posolstvu, hoci zaznievalo z pravej strany oltára, ktorá predzvestovala Židom priaznivé znamenia.
A najhoršie, že nemyslel na Božiu pomoc, ale iba na Alžbetinu a svoju stareckú neplodnosť. Musel predsa vedieť, že aj Izák, aj Samson, aj Samuel pochádzali z neplodných matiek.
V tomto prípade sa Zachariáš stal verným obrazom svojho národa, ktorý veľmi dlho vzdychal po Vykupiteľovi, ale keď mu ho Boh na prosby spravodlivých konečne dal, neveril, že by Boh tak presne dodržiaval svoje sľuby. Onemieš - ako všetci, čo neveria Božiemu slovu a potom nevedia nič povedať ľudu, ku ktorému sú poslaní, aj keď sú to kňazi, ako si ty.
Možno sa aj my už dlho modlíme ako Zachariáš a Alžbeta, prosiac o svoju duchovnú plodnosť. Ale keď počujeme z pravej strany oltára blahozvesť a v nej posmelenie: Neboj sa, len ver a staneš sa raz pre ľud veľkým požehnaním..., hľadíme vtedy obyčajne len na svoje doterajšie duchovné neúspechy, na zastarané chyby, na nevyslyšané modlitby, zabúdajúc, že Božia všemohúcnosť je vždy nepomerne väčšia ako naša nemohúcnosť.
Ak sa nám to ešte stáva, nie je to obyčajná chyba a nie je to malá škoda. A toto Božie slovo treba chápať ako výzvu zbaviť sa jej. Pane, ty si povedal, že tvoj spravodlivý žije z viery, ktorá ho vedie k modlitbe a modlitba k duchovnej plodnosti. Pomáhaj nám, prosíme, pochopiť túto závislosť, prežívať ju vo svojom srdci a stále i navonok vyjadrovať. Amen.
Keď anjel navštívil Máriu, bola už zasnúbená. Podľa nášho poriadku bola po sobáši, ale ešte pred svadbou. Čakala, kým si ju Jozef v svadobnom sprievode vovedie do svojho domu.
Príbeh o narodení Ježiša Krista | Animovaný biblický príbeh pre deti | Kids Faith TV
Či bola zasnúbená s Jozefom ako so svojím budúcim manželom alebo len ako s ochrancom svojho panenstva, o tom netreba diskutovať. Diskusiou by sme robili na jednej strane nezmyselnou jej otázku: ...