Katolícka cirkev má v Gruzínsku dlhú a spletitú históriu, ktorá sa prelína s politickými a kultúrnymi zmenami v regióne. Hoci pravoslávna cirkev dominuje v Gruzínsku, katolícka cirkev si udržiava svoje miesto a prispieva k náboženskej rozmanitosti v krajine.
Rozšírenie katolíckej cirkvi vo svete
Počiatky a Šírenie Kresťanstva
Kresťanstvo sa v Gruzínsku začalo šíriť už v 4. storočí. Skutočné pokresťančenie Ibérov sa datuje od roku 337 vďaka pôsobeniu sv. „apoštolky“ Nino (pochádzajúcej z maloázijskej Kapadócie), ktorá získala kráľa Miriama pre evanjelium. Tak je Ibéria (názov Gruzínsko sa presadil až od 11. storočia) druhou krajinou po Arménsku, ktorá veľmi skoro (337) vyhlásila kresťanstvo za štátne náboženstvo.
Jurisdikčne podliehali východogruzínske diecézy (východná Ibéria) od roku 471 Antiochijskému patriarchátu a západogruzínske diecézy (západná Ibéria) Konštantínopolskému patriarchátu.
Zlatý Vek a Ruský Vplyv
Od 10. storočia gruzínska cirkev prežívala teologický a duchovný rozkvet: Do starogruzínčiny boli preložené Biblia a diela cirkevných otcov. Pre diecézy východnej Ibérie dokonca došlo k udeleniu autokefálie zo strany Antiochijského patriarchátu, pričom najvyšší predstaviteľ novej samostatnej cirkvi sa začal titulovať „najsvätejší a najblaženejší katholikos, patriarcha celého Gruzínska“.
Od 18. storočia sa tu stáva rozhodujúcim ruský vplyv a po začlenení Gruzínska do Ruského impéria (1801) bola aj gruzínska cirkev začlenená do ruskej cirkvi (1811). Až v roku 1943 nadobudla gruzínska cirkev autokefáliu zo strany Moskovského patriarchátu. V roku 1990 tento krok uznal aj Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Gruzínsko sa stalo samostatným štátom 9. apríla 1991.
Súčasnosť
Gruzínska republika, štát na rozhraní východnej Európy a Ázie, má dnes 4,5 milióna obyvateľov. K miestnej pravoslávnej cirkvi sa hlási 84 percent Gruzíncov. Katolícka cirkev tu má 0,8-percentný podiel na obyvateľstve.
Katholikos a patriarcha Eliáš II. je na čele cirkvi od roku 1977. Počas jeho úradovania vzrástol počet pravoslávnych diecéz z 15 na 27, počet kláštorov na 53 a počet kňazov na vyše 600. Medzičasom Eliáš II. mohol posvätiť päť nových kňazských seminárov, tri pravoslávne gymnáziá a mnohé sociálne zariadenia pre siroty, hendikepovaných, seniorov a mládež. Patriarcha takisto inicioval preklad a vydanie Biblie v modernej gruzínčine a publikovanie mnohých teologických a pastoračných časopisov.
Štatistiky Gruzínskej Katolíckej Cirkvi:
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Podiel katolíkov na obyvateľstve | 0,8% |
| Rok vyhlásenia kresťanstva za štátne náboženstvo | 337 |
Návšteva Pápeža Františka v Gruzínsku
Hoci pápež František chce navštíviť Gruzínsko v znamení bratstva, v hlavnom meste Tbilisi jeho zámer nevyvoláva len radosť. Pod vedením pravoslávnych kňazov 21. septembra 2016 demonštrovalo niekoľko stoviek gruzínskych pravoslávnych veriacich proti apoštolskej ceste Svätého Otca. Demonštranti sa pred novinármi vyslovili, že „pravoslávne Gruzínsko nepotrebuje pápežovo požehnanie“.
Na protest pravoslávnych radikálov reagoval katolícky biskup Giuseppe Pasotto, ktorý je apoštolským administrátorom Kaukazu. „Pápež prichádza do Gruzínska ako posol mieru. Prečo by mal byť niekto proti tomu?
Pápežská cesta do Gruzínska a Azerbajdžanu (30. 9. - 2. 10. 2016) naozaj nesie výslovne mierové motto: „Pax vobis“ („Pokoj vám“). Tento citát z Jánovho evanjelia treba chápať ako „výzvu k zmiereniu na svete a zvlášť v regióne Ázie“, referoval vatikánsky denník l’Osservatore Romano.
Pápež František vysvetlil, že svojou 16. zahraničnou cestou a druhou na Kaukaz chce „zdôrazniť starobylé kresťanské korene v tejto zemi“. Zároveň chce povzbudiť jej obyvateľov k „nádeji a pokoju“.
Počas svojej prvej cesty na Kaukaz na konci júna 2016 pápež František navštívil Arménsko. V rámci 40-hodinovej pápežskej návštevy v Gruzínsku je síce v hlavnom meste Tbilisi naplánované stretnutie s najvyšším predstaviteľom gruzínskej pravoslávnej cirkvi, katholikom a patriarchom Eliášom II., ale žiadna spoločná modlitba.
Gruzínska pravoslávna cirkev svoje rozhodnutie, zverejnené ešte pred konaním spomenutej demonštrácie, ospravedlnila neprekonanými dogmatickými rozdielmi medzi oboma cirkvami (zrejme ide predovšetkým o novoveké katolícke dogmy). Cirkev však „vo svojej tradícii pohostinnosti prijme pápeža, a síce ako vodcu štátu, pretože je najvyšším predstaviteľom Vatikánu“, dodáva sa v komuniké.
Pápež František v Gruzínsku
Stretnutie s Asýrsko-Chaldejskou Komunitou
Na oficiálnom programe apoštolskej cesty sa 30. septembra 2016 popoludní nachádza pápežovo stretnutie s asýrsko-chaldejskou komunitou žijúcou v Gruzínsku. Hostiť ho bude Chaldejská katolícka misia svätého Šimona bar Sabbu v Tbilisi.
„V Gruzínsku žije okolo 10-tisíc členov našej cirkvi. Od obdobia, keď bolo Gruzínsko súčasťou Ruského impéria (1801 - 1917), existuje hlavne v Tbilisi silná komunita mezopotámskych kresťanov, ktorí sa hlásia k Asýrskej cirkvi Východu alebo k Chaldejskej katolíckej cirkvi. Aktívna pastorácia chaldejských katolíkov v Gruzínsku bola možná až po páde komunistického režimu, keď táto bývalá sovietska republika dosiahla štátnu nezávislosť. V roku 1995 otec Benny Bet Yadegar založil chaldejskú katolícku misiu v Tbilisi.
Gruzínska katolícka cirkev, hoci menšinová, zohráva dôležitú úlohu v náboženskom živote krajiny. Jej história je svedectvom o prežití a prispôsobení sa meniacim sa politickým a kultúrnym podmienkam. Návšteva pápeža Františka v Gruzínsku v roku 2016 bola významným krokom k posilneniu vzťahov medzi katolíckou a gruzínskou pravoslávnou cirkvou a k podpore mieru a stability v regióne.