Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom je jedným z najznámejších a najdiskutovanejších príbehov v evanjeliách. Tento príbeh, ktorý sa nachádza v evanjeliách Matúša, Marka a Lukáša, nám ponúka hlboký pohľad na to, čo znamená nasledovať Ježiša a ako dosiahnuť večný život.
Christus und der reiche Jüngling - Heinrich Hofmann
Počúvajme pozorne, aby sme sa premieňali a pripodobňovali Tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi a aby aj náš spôsob života pripomínal našim bratom a sestrám Tvoje jestvovanie a Tvoje milosrdenstvo, lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Boh túži svojou milosrdnou láskou dotknúť sa srdca každého človeka a chce, aby každý spoznal, že iba v Bohu nájde plný zmysel svojho života.
Úvod do príbehu
Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti (Mt 19,16-22, Mk 10,17-22; Lk 18,18-23) v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. V Matúšovi 19 a Markovi 10 sa stretnutie s mladíkom uskutočnilo v judskom kraji za Jordánom, kam Ježiš odišiel z Galiley, aby sa tak vyhol Samárii. Z kraja za Jordánom neskôr vystúpil cez Jericho do Jeruzalema. V kraji za Jordánom sa Ježiš stretáva s rôznymi osobami: s farizejmi, deťmi a bohatým mladíkom.
Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina. Na našom predošlom stretnutí sme sa modlili na základe posolstva Svätého Písma o mladom dievčati Márii, ktorá sa z Božej milosti stala matkou Božieho Syna a hneď išla poslúžiť svojej príbuznej Alžbete. A práve o tejto udalosti uvažuje aj Svätý Otec František vo svojom posolstve, ktoré vydal 27. februára 2018 k 32. svetovým dňom mládeže v Paname takto: „Keď sa Boh dotkne srdca mládenca či dievčiny, stávajú sa schopnými skutočne veľkých činov.
Kapitola 19 v Matúšovom evanjeliu nám takto vykresľuje vzťah k trom základným dobrám ľudskej osoby: k životnému partnerovi (Mt 19,1-12), k deťom (Mt 19,13-15) a k materiálnym veciam (19,16-30).
Biblický text
Započúvajme sa teraz do úryvku z 19. kapitoly Matúša:
Mt 19,16-22:
16 Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?" 17 On mu povedal: "Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!" 18 On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš odpovedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19 Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" 20 Mladík mu povedal: "Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?" 21 Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" 22 Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Analýza príbehu
Všetci traja evanjelisti opisujú bohatého muža ako čestného, nikdy necudzoložil, nezabil, nekradol, nikdy krivo nesvedčil a ctil si svojho otca i matku! Matúš ho predstavil ako mladíka (19,22), Lukáš ako popredného muža, čiže židovského veriaceho na významnom poste (18,18). Pravdepodobne patril medzi chassidim, tzv. zbožných židov, ktorí milovali modlitbu a túžili po Bohu a jeho prítomnosti. Mladík prišiel k Ježišovi a vyjadruje mu úctu oslovením učiteľ, podľa Marka dokonca k nemu pribehol a kľakol si pred ním (10,17).
Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Dodržiavanie zákona je podľa židovského učenia prostriedkom k spáse. Mladík chcel druhou otázkou spoznať, ktoré prikázania sú najdôležitejšie pre zachovávanie. Židovská tradícia počítala z piatich Mojžišových kníh zákona až 613 príkazov a zákazov.
Keď Pán Ježiš odpovedal mladíkovi z nášho úryvku, vymenoval prikázania z druhej tabule Desatora týkajúce sa blížneho, najskôr štyri zákazy: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť!, jeden príkaz o úcte k rodičom a pridal k tomu aj zhrňujúci príkaz lásky voči blížnemu. Tento príkaz lásky k blížnemu vychádza z toho, čo je napísané v 19. kapitole Knihy Levitikus a bol považovaný za najlepší súhrn celého zákona (porov. Lv 19,18b).
Mladík je však aj tak nespokojný, lebo si uvedomuje, že mu čosi chýba. Vie, že neprestupovať príkazy a nerobiť zlo, nie je vrcholom životného snaženia. Evanjelista svätý Matúš vo svojom evanjeliu opakovane predstavuje Pána Ježiša ako svojim poslucháčom v postupných krokoch odhaľuje pravú cestu do večného života.
Vtedy mu Pán Ježiš povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Ježiš tu ide ponad riadnu cestu spásy, akú poznali zbožní židia. Ježišovu výzvu predchádza viacznačný úvod: ak chceš byť dokonalý.
Ježiš chce priviesť mladíka k oddanosti Bohu cez nezvyčajný spôsob života, ako to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi: Potom príď a nasleduj ma! Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo.
Záverečný verš: Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok utvorí zo stretnutia pomerne smutný príbeh evanjelia. Slovo Ježiša uviedlo mladíka do hlbokej krízy. V jeho srdci začína boj. Túžba po nasledovaní Ježiša a po získaní večného života bude v ňom neupokojená, pokiaľ sa neoslobodí od otroctva svojmu idolu.
Kľúčové body
- Otázka mladíka: Čo mám robiť, aby som mal večný život?
- Ježišova odpoveď: Zachovávaj prikázania.
- Mladíkova reakcia: Všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?
- Ježišova výzva: Predaj, čo máš, rozdaj chudobným a nasleduj ma.
- Záver: Mladík odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.
Význam príbehu
Tento príbeh nám ukazuje, že nasledovanie Ježiša si vyžaduje viac ako len dodržiavanie prikázaní. Vyžaduje si to aj ochotu zrieknuť sa všetkého, čo nám bráni v plnom nasledovaní Krista. Pre mladíka to bol jeho majetok, ale pre nás to môžu byť rôzne iné veci, ktoré nám bránia v plnom odovzdaní sa Bohu.
Mladosť sa bezpochyby líši od obdobia detstva (z ktorého práve vyrastá) a líši sa aj od obdobia plnej dospelosti. Obdobie mladosti je čas, keď sa zvlášť intenzívne odhaľuje ľudské "ja" a s ním spojené vlastnosti a schopnosti. Pred vnútorným zrakom rozvíjajúcej sa osobnosti mladíka alebo dievčaťa sa stupeň za stupňom a krok za krokom odhaľuje zvláštna a v istom zmysle jediná a neopakovateľná možnosť konkrétneho ľudského bytia, do ktorého je akoby vpísaný celý projekt budúceho života.
Pán Ježiš však už predtým povedal: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ Na konci nášho úryvku sme počuli, že mladík odišiel zarmútený, „lebo mal mnoho majetku“.
Na rozhodnutie odísť od Krista v našom dnešnom úryvku vplývalo koniec koncov len vonkajšie bohatstvo, teda to, čo mladík mal (čiže „majetok“), nie to, čím bol. To, čím bol ako mladý človek, čiže vnútorné bohatstvo, ktoré v sebe skrýva ľudská mladosť, ho priviedlo k Ježišovi a nútilo ho položiť spomínané otázky, v ktorých ide veľmi jasne o program celého života.
Biblické príbehy pre deti - Ježiš a bohatý mladý vládca (kresťanská anglická kreslená animácia)
Kristus odpovedá svojmu mladému partnerovi pri rozhovore v evanjeliu: „Nik nie je dobrý, jedine Boh.“ Už sme počuli, na čo sa ho mladík pýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Čo mám robiť, aby môj život mal zmysel, plný zmysel a hodnotu? Takto by sme mohli pretlmočiť jeho otázku do reči našej doby. Jedine Boh je dobrý, to znamená: v ňom a len v ňom majú všetky hodnoty svoj prameň a svoje konečné zavŕšenie. On je „Alfa a Omega, počiatok i koniec“. (Zjv 21,6)
Ponaučenie pre nás
Čo si z tohto príbehu môžeme vziať pre náš život? Predovšetkým, musíme si uvedomiť, čo sú naše priority. Ježiš nás pozýva, aby sme ho nasledovali s celým srdcom a s celou mysľou. Ak máme niečo, čo nám v tom bráni, musíme sa toho zrieknuť.
Pane Ježišu, Ty nás uisťuješ, že iba Boh je dobrý. Učíš nás, že byť otvorený pre to, čo je dobré, znamená prijať Boha. Dobrý Boh nás pozýva, aby sme ho videli vo všetkých skutočnostiach, vo všetkých udalostiach, aj tam, kde väčšina ľudí by povedala, že tam nemôže byť prítomný. Pane, pomôž nám, aby sme chceli vidieť všetko to dobré, čo je vo svete a aby sme nezabúdali, že to všetko pochádza od Boha.
Ty sám si bohatému mladíkovi ukázal správnu cestu slovami: „Keď chceš dosiahnuť život, zachovávaj prikázania“ (Mt 19,17). Prikázania sú veľkými ukazovateľmi smeru, ktorým vedie na správnu cestu. Nestačí iba, aby sme ich poznali. Svedectvo je účinnejšie ako vedomosti, alebo inými slovami, svedectvo sú prakticky použité vedomosti.
Naša totožnosť, že sme Božími a pôsobenie Ducha Svätého v našom srdci nám nedovolia zastaviť sa. Musíme ísť dopredu. Sme podnecovaní, aby sme konali, aby sme uskutočňovali naše jestvovanie. Uskutočňovať svoje jestvovanie cez skutky znamená vlastne, že robíme reálnymi, skutočnými, samých seba. My sme vo veľkej miere od mladosti tým, čím sme sa rozhodli byť. My sme v tomto zmysle takpovediac dielo našich „rúk“, našich životných rozhodnutí.
Ježiš žiada, aby sme kráčali po jeho stopách a nasledovali ho na ceste jeho lásky, lásky, ktorá sa bez zvyšku odovzdáva bratom z lásky k Bohu: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12). Toto „ako“ vyžaduje napodobniť Krista, jeho lásku, ktorej znakom je umývanie nôh: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 14 - 15).
Napodobňovať práve túto lásku žiada Ježiš od všetkých, čo ho nasledujú. To je „nové“ prikázanie: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 34 - 35). Táto častica „ako“ naznačuje aj mieru, akou Ježiš miloval a akou sa jeho učeníci majú navzájom milovať.
Nasledovanie Krista nie je jednoduchým vonkajším napodobňovaním, pretože sa dotýka vnútra človeka. Byť Kristovými učeníkmi znamená stať sa podobnými tomu, ktorý sa stal sluhom až po obetovanie seba samého na kríži (porov. Flp 2, 5 - 8). Vierou Kristus prebýva v srdciach veriacich (porov. Ef 3, 17) a takýmto spôsobom sa učeník pripodobňuje svojmu Pánovi a nadobúda jeho črty. To je ovocie milosti a činnej prítomnosti Ducha Svätého v nás.