Len málo literárnych diel sa tak preslávilo a stalo námetom mnohých filmových spracovaní ako Chrám Matky Božej v Paríži a Bedári. Ich autor, Victor Hugo, patril k vrcholným predstaviteľom francúzskeho literárneho romantizmu. V jeho svetoznámych dielach sa odrážajú humanistické tradície aj historický procesy, ktorými francúzska spoločnosť prechádzala v 19. storočí.
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie. Už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne.
Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, keď sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberálnych ideí, ktoré našli výraz najmä v divadelných hrách ako Kráľ sa zabáva, Maria Tudorová, Angelo, tyran padovský a predovšetkým v tragédii Ruy Blass.
V polovici 50. rokov 19. storočia sa Victor Hugo venoval politike. Spočiatku v intenciách monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom zákonodarného francúzskeho zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III.
Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu. Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov.
Chrám Matky Božej v Paríži: Román plný emócií
Chrám Matky Božej v Paríži z roku 1831 bol preložený do mnohých európskych jazykov a tiež viac razy sfilmovaný. Zrejme najslávnejší je film Zvonár u Matky Božej z roku 1956, v ktorom hlavné postavy stvárnili hviezdy strieborného plátna Gina Lollobrigida a Anthony Quinn.
Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482, v čase konania Sviatku bláznov. Priestranstvo pred chrámom Matky Božej patrí kaukliarom a potulným zabávačom. Medzi nimi predvádza svoj tanec krásna cigánka Esmeralda. Z výšky veže sa na ňu očarene pozerá Frollo.
Vo filmoch predtým bola francúzština Giny Lollobrigidy vždy predabovaná (Claire Guibert). Notoricky známa scéna mučenia, kde je Esmeralda (Gina Lollobrigida) mučená španielskou čižmou, je dosť nepresná. Použitou rekvizitou je zdobená zlatá čižma, ktorá sa len málo podobá na akékoľvek historické mučiace zariadenia.
Scéna Quasimodovej (Anthony Quinn) korunovácie bola pre každú verziu filmu natočená dvakrát. Pre pôvodnú francúzsku verziu je korunovaný ako „papež bláznov“ tak ako v románe a nosí falošnú papežskú čelenku. Pre anglickú verziu je korunovaný „král bláznů“ a nosí kráľovskú korunu. Anthony Quinn si počas natáčania vo Francii privodil silnú otravu jídlem, čo notně narušilo natáčanie. Herci bolo dokonca natolik zle, že na jeho tvář nebylo možné aplikovat všechny potřebné maskérské doplňky.
The Hunchback of Notre Dame
Zvonár Quasimodo a jeho osud
V parížskom Chráme Matky Božej žije znetvorený zvonár Quasimodo. Zamiluje sa do krásnej cigánky Esmeraldy, ktorá mu preukáže súcit. Tajne však po nej túži aj kňaz Claude Frollo, ktorý sa v detstve ujal Quasimoda. Jeho posadnutosť Esmeraldou však spustí reťaz tragických udalostí.
Chrám Matky Božej v Paríži
Bedári: Nadčasový príbeh o odpustení
K dodnes veľmi čítaným aj filmovaným Hugovým dielam patrí rovnako slávny román Bedári, ktorý vznikol o viac než tri desaťročia neskôr. Victor Hugo sa inšpiroval viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom a sociálnymi témami. Svetoznámy román bol viackrát prenesený na filmové plátno a tiež na divadelné javiská v podobe muzikálu.
V rovnomennom filme z roku 1958 stvárnil hlavnú postavu Jeana Valjeana legendárny francúzsky herec Jean Gabin, o 24 rokov neskôr s veľkým úspechom Lino Ventura. Zahral si ju aj Gerard Depardieu v televíznom seriáli z roku 2000 a dočkal sa filmového spracovania aj v roku 2012, hlavnú postavu stvárnil austrálsky herec Huhg Jackman.
Známe sú aj jeho diela Robotníci mora či Človek, ktorý sa smeje. Z básnickej tvorby zbierky Ódy a balady, Tresty, Piesne ulíc a lesov a Zvrchovaný súcit.
Odkaz Victora Huga
Victor Hugo patrí k najvýznamnejším postavám francúzskej a svetovej literatúry. Jeho diela sa dodnes tešia veľkej obľube a inšpirujú umelcov po celom svete. Príbehy o láske, obetavosti a boji za spravodlivosť, ktoré nájdeme v jeho románoch, sú nadčasové a oslovujú čitateľov všetkých generácií.
Ladislav Geišberg: Slovenský herec a dabér
Spomeňme si na Ladislava Geišberga, ktorý sa narodil 23. decembra 1953 v Piešťanoch a zomrel 10. novembra 2018 v Bratislave. Bol to významný slovenský herec, pesničkár a dabér. Medzi jeho dabingové úlohy patria:
- Absolútna moc / Absolute Power - Scott Glenn (Bill Burton)
- Asterix a prekvapenie pre Cézara / Astérix et la surprise de César - Pierre Tornade (Obelix)
- Asterix v Británii / Astérix chez les Bretons - Pierre Tornade (Obelix)
- Big Lebowski / Big Lebowski - John Turturro (Jesus Quintana)
- Eragon / Eragon - John Malkovich (Galbatorix)
- Hľadá sa Nemo / Finding Nemo - Willem Dafoe (Gill)
- Hľadá sa Dory / Finding Dory - Willem Dafoe (Gill)
- Hobit: Neočakávaná cesta / The Hobbit: An Unexpected Journey - Ian Holm (starý Bilbo)
- Chrám Matky Božej v Paríži / Notre-Dame de Paris
- Mary Reilly / Mary Reilly - John Malkovich (Dr. Jekyll / pán Hyde)
- More v plameňoch / Deepwater Horizon - John Malkovich (Vidrine)
- Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa / The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring - Ian Holm (Bilbo Bublík)
- Pán prsteňov: Návrat kráľa / The Lord of the Rings: The Return of the King - Ian Holm (Bilbo Bublík)
a mnoho ďalších. Jeho hlas a talent obohatili mnohé filmy a seriály.