Obec Kláštor pod Znievom má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Vytvorené / Posledná aktualizácia: 19. 06. 2020 / 27. 04.
Prvýkrát sa obec písomne spomína v listine z roku 1438 pod názvom Leskowecz, ako majetok budatínskeho hradného panstva.
Žigmund Luxemburský daroval v roku 1436 Budatínske panstvo Jurajovi z Hatného. V roku 1438 ho Albrecht Habsburgský na žiadosť Juraja a jeho bratov nariadil reambulovať /znovu vymerať, opraviť/ turčianskemu konventu /Kláštor pod Znievom/.
Z tejto listiny sa prvýkrát dozvedáme, že k Budatínskemu panstvu v tom čase patrili obce Budatín, Chlmec, Vranie, Dubie, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Budatínska Lehota, Nesluša, Povina, Radoľa, Brodno a Zádubnie.
Samotný vznik obce možno datovať na prelom 14. a 15. storočia, lebo v prvej polovici 13. storočia bola osídlená len časť dolných Kysúc - osada Radoľa a osada Jesesin /Kysucké Nové Mesto/, ktoré vznikli na zvykovom práve. Ostatné územie bolo neosídlené, pokryté lesmi a tvorilo hraničný pás medzi Uhorskom a Poľskom.
Začiatkom 16. storočia prešla obec Kysucký Lieskovec aj s osadou Šamajovia na valašské právo.
Valašské právo bolo súhrnom právnych noriem a zvyklostí, ktorými sa riadilo valašské obyvateľstvo a zodpovedalo salašníckemu spôsobu života valachov. Valasi začal na územie Slovenska migrovať v 14. storočí z Valašska v Rumunsku a jadro osadníkov vtedy tvorili Rumuni a Rusíni.
Vďaka chovu odolnejších druhov oviec, ktoré boli schopné spásať tvrdšiu trávu, začali Valasi zhospodárňovať dovtedy nevyužívané horské lúky a pasienky (hole). Keďže valašské a pôvodné obyvateľstvo Slovenska postupne splynulo do jedného etnika, valasi osídľujúci Kysucký Lieskovec a Kysuce boli už väčšinou slovenského pôvodu.
Obyvatelia obce Kysucký Lieskovec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, roľníctvom, pastierstvom, drotárstvom, šindliarstvom a rybárstvom. Po roku 1918 sa živili aj sitárstvom, výrobou riečic, pletením lykových postieľok a lubových košíkov.
Súčasné pomenovanie Kysucký Lieskovec je od roku 1944. Obec susedí s Lodnom, Klubinou, Povinou, Kysuckým Novým Mestom, Dunajovom a Ochodnicou.
V roku 1598 v nej bolo trinásť domov a mlyn. V roku 1658 to bolo už 11 sedliackych domov, 7 železiarskych hospodárstiev a krčma.
O viac ako sto rokov, v roku 1784 obec tvorilo už 124 domov a 681 obyvateľov a v roku 1828 mala obec 150 domov a 971 obyvateľov. V súčasnosti má obec 715 domov a 2394 obyvateľov. Obyvatelia sa hlásia prevažne k rímskokatolíckemu náboženstvu. Faru zriadili v roku 1950. Medzi dlhodobo pôsobiacich farárov patril najmä dekan Anton Kopásek.
V obci sa nachádza kostol sv. Svorada a Benedikta z roku 1950, kaplnka na poľnej ceste v Rovniach a zvonica na cintoríne. V nej sú umiestnené zvony z rokov 1768 - 1770.
Medzi významné udalosti patrí vysvätenie kostola sv. Svorada a Benedikta (1953), vybudovanie športového areálu s tribúnou (1975), postavenie kultúrneho domu (1988), oslava 555. výročia prvej zmienky o obci (1993), postavenie čističky odpadových vôd (1994), postup futbalistov do II. Vlajka má sedem rovnako širokých pruhov, na okrajoch sú biele a vo vnútri sa striedajú zelené a žlté.
Jedinečný erb obce tvorí v modrom štíte v striebornej nike sv. Hagiografický motív s patrónom farského kostola sv. Mikulášom sa stal podkladom i na pečať obce, objavil už na gotickom pečatidle z 15. storočia a zopakoval sa aj na najpoužívanejšom pečatidle z prelomu 16. a 17. storočia, ktoré sa používalo ešte v 19. storočí.
Vlajka obce Kláštor pod Znievom sa skladá zo siedmich pozdĺžnych pruhov: modrého, bieleho, žltého, bieleho, žltého, bieleho a modrého pruhu. Pomer strán vlajky je 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pre lepšiu predstavu si pozrite tabuľku s prehľadom vývoja počtu obyvateľov a domov v obci:
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1598 | 13 | N/A |
| 1658 | 11 sedliackych domov, 7 železiarskych hospodárstiev a krčma | N/A |
| 1784 | 124 | 681 |
| 1828 | 150 | 971 |
| Súčasnosť | 715 | 2394 |
Kláštor pod Znievom je tak obcou s bohatou históriou, ktorá si zachovala svoj kultúrny a náboženský význam. Od prvých písomných zmienok až po súčasnosť, obec prešla mnohými zmenami, no stále si udržiava svoju jedinečnosť.
Erb obce Kláštor pod Znievom
Vlajka obce Kláštor pod Znievom