Sviatok Všetkých Svätých a Pôstne obdobie sú hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Tieto obdobia sú spojené s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a kultúry. Poďme sa pozrieť na ich význam a účel.
Sviatok Všetkých Svätých: význam a účel
Kán 1246 - § 1. Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Slávenie narodením a menín jej členov, je spôsob ako v nej skutočne žije. Kán. 1248 - § 1. Poznámka: U nás sviatok sv. Jozefa (19. marca) pripadá na pôstne obdobie.
Povinnosť svätiť nedeľu, vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. Slovom a modlitbou, sa objavuje naša pravá tvár.
Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Dotýkajú sa časného následku hriechu a nie sú o "predávaní odpustenia hriechov". Čiastočné odpustky sa získavajú vykonaním skutku, ku ktorému je odpustok pripojený.
Na získanie plnomocných odpustkov je okrem vykonania skutku potrebná sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vyžaduje, aby sa človek zriekol každého hriechu.
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra, sú:
- Návšteva cintorína a modlitba za zosnulých
- Sviatostná spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba na úmysel Svätého Otca
Pôstne obdobie
Pôst a zdržiavanie sa mäsitéch pokrmov sú dôležitou súčasťou katolíckej tradície, najmä počas pôstneho obdobia. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Ak si uvedomujeme, že za nás niekto zomiera na kríži, úplne prirodzene sa nevenujeme zábave ani oslavám.
Povinnosť nejesť mäso sa vzťahuje na každého od 14. roku života, zatiaľ čo povinnosť postiť sa platí pre osoby od 18 do 60 rokov. Pôst sa má dodržiavať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, čo znamená zdržať sa mäsitéch pokrmov a živočíšneho tuku. Obed sa pritom môže zameniť za večeru.
Pôst (fast/fest) všeobecne znamená abstinenciu od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú toto slovo z koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne.
Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktoré predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín. Môže tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst.
Popolcová streda
Pri prísnom pôste, kedy sa človek môže najesť dosýta, sa môže začať už o 11. hodine, a to podľa ktoréhokoľvek času. V prípade zámeny raňajky alebo večere za obed, podľa kánonu sa za večeru považuje obed. Množstvo jedla na obed nie je presne stanovené, pretože každý potrebuje iné množstvo na zasýtenie. Dôležité je zachovať prirodzenú miernosť.
Kto sa riadne nasýti, nemôže už v ten deň zachovať prísny pôst. Ak sa niekto nenasýti a na obed zje len niečo malé, má právo sa večer najesť dosýta. Raňajky sú povolené v množstve približne 60 gramov, čo je tretina obedu, kedy je dovolené najesť sa dosýta. Obed by mal byť veľmi výživný, napríklad s vajcami, a v severných krajoch by mal predstavovať asi 300 gramov. Osoby, ktoré musia vykonávať svoje povinnosti, môžu tieto množstvá zvýšiť.
Výnimky z pôstu
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ak je práca aspoň užitočná a trvá väčšiu časť dňa, napríklad pri kopaní, zvážaní obilia, alebo pri cestovaní na bicykli, môžu byť osoby oslobodené od pôstu. Ak má niekto s pôstom vážne ťažkosti, môže byť oslobodený. Ak vyučujúci trávia veľa hodín denne vyučovaním, alebo ak žiaci neustále študujú a pôst trvá väčšiu časť dňa, treba žiadať dišpenz, pretože neistý zákon nezaväzuje.
Farár má právo dišpenzovať svojich veriacich na svojom území. Od pôstu oslobodzujú prekážky ako pohreb, alebo choroba. Oslobodené sú aj osoby trpiace náruživosti.
Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí.
Ako prežívať pôst... (POŽEHNANIE PRE TEBA - pôstne obdobie, 24.2.2023).🙏
Pôstna disciplína doterajších generácií kresťanov.
Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).
Ako sa postilo kedysi a dnes?
Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Viackrát sa v ten deň nič nejedlo, ani nepilo. Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14.
Keď sa stala streda pred prvou pôstnou nedeľou začiatkom pôstneho obdobia, začal sa vykonávať v tento deň zvláštny obrad (predtým sa vykonával na prvú pôstnu nedeľu). Verejní hriešnici (veriaci, ktorých ťažký hriech bol ľuďom všeobecne známy) sa dobrovoľne a z kajúcnosti obliekali do zvláštneho kajúceho rúcha a nasypal sa im na hlavu popol na znak pokánia.
Ale aj ostatní veriaci boli poznačení na (popolcovú stredu) popolom: mužom sa sypal popol na hlavu a ženám sa z popola urobil na čelo znak kríža. Prax verejného pokánia vo vrcholnom stredoveku zanikla, ale obrad popolca ostal do súčasnej doby ako znak pokánia a kajúcnosti. Preto má streda, kedy začína pôstne obdobie, prívlastok popolcová.
Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Veľká Noc
Veľká Noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Hoci má hlboké náboženské korene, v súčasnosti ju mnohí vnímajú aj ako oslavu jari a obnovy života. Na Slovensku sa s Veľkou nocou spája množstvo tradícií a rituálov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu líšiť. Jedným z najvýraznejších zvykov, najmä na východnom Slovensku, je obrad posvätenia jedla, ktorý má v Košiciach dlhú a živú tradíciu.
Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach a jej korene siahajú do ranej cirkvi. Dátum Veľkej noci je pohyblivý a vypočítava sa podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Napriek kresťanskému pôvodu má Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi presah do predkresťanského obdobia, keď starí Slovania oslavovali príchod jari, ktorá pre nich znamenala koniec chorôb, smrti a hladu.
Etnologička Marta Botiková opisuje podstatu veľkonočných dní: „Pre každého prináša povzbudivé posolstvo - pre niekoho ide o božské vzkriesenie, pre iného zase symbolizuje vzkriesenie prírody, obnovu životného cyklu.“
Regionálne rozdiely v tradíciách
Hoci sa tradície a obrady naprieč Slovenskom môžu líšiť, symbolika zostáva zhruba rovnaká. V gréckokatolíckych obciach sa ľudia s košíkmi plnými jedla vyberú na Veľkonočnú nedeľu ráno do kostola, aby ich dali posvätiť. Na západnom Slovensku bývalo charakteristické zdobenie letečka - kytice rozvetvených jarných halúzok ozdobenej vajíčkami.
Veľkonočné pokrmy
K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patrí dobré jedlo. Na sviatočnom stole sa odzrkadľujú niektoré rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Na Zemplíne na ňom nesmie chýbať syrek alebo hrudka. Aj západné Slovensko má svoje typické veľkonočné jedlo. Slaný pečený koláč nazývaný pečka alebo veľkonočná baba sa udomácnil napríklad v okolí Trenčína. Veľké množstvo pečiva sa premieša s mliekom a vajcami, v niektorých regiónoch doň pridávajú aj údené mäso alebo klobásu.
Podľa etnologičky Botikovej sa v niektorých častiach Slovenska stále uchovávajú tradičné stravovacie zvyky spojené s konkrétnymi veľkonočnými dňami. „Tvarohové jedlá sa napríklad konzumujú najmä na Bielu sobotu. Jedálniček sa začína po pôste pomaly obohacovať aj o nové produkty, ktorých je s prichádzajúcou jarou v domácnosti viac. Takýto bol zelený špenát alebo štiav na prípravu omáčok, vajíčka aj mliečne produkty.“
Obradové jedenie
Najvýznamnejším dňom pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa. V oblasti Šariša, Košíc a Zemplína sa dopoludnia, po príchode z kostola začína typické hodovanie na spôsob brunchu (raňajky a obed v jednom). „Na stôl sa kladú údeniny, šunka, vajcia, zelenina a podobne. Podáva sa pečené kozľa alebo jahňacina a údeniny, ktoré sa zachovali z fašiangovej zabíjačky,“ opisuje obyčaje obradného jedenia Botiková.
Predovšetkým v gréckokatolíckych obciach sa obradné hodovanie spája aj s konzumáciou svätenej pasky - bieleho koláča - , ktorá je súčasťou posvätených veľkonočných košíkov. Sú naplnené kúskom z každého jedla na veľkonočnom stole.
Veľkonočný košík a symbolická výzdoba
S Kvetnou nedeľou alebo v cirkevnom kalendári Palmovou nedeľou sa spája aj takzvané letečko. Kytica rozvetvených jarných halúzok ozdobená vajíčkami bola najvýraznejšou časťou predveľkonočného obdobia najmä v dedinách na západnom Slovensku.
Na celom Slovensku bolo zvykom zdobiť veľkonočné vajíčka, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci. Mnohofarebné kraslice sa rozšírili až s ponukou a dostupnosťou chemických farbív. Známe sú aj iné techniky zdobenia, napríklad obkrúcanie vlnou, aj rastlinnou dreňou. Časté je tiež drôtovanie kraslíc, a to najmä na Orave.
Šibanie či oblievanie?
Najväčší rozdiel medzi jednotlivými časťami Slovenska je v tradícii šibania a oblievania. Na západnom a strednom Slovensku bolo zmyslom šibania prenášanie životodarnej sily z prútov na ženy. Východoslovenské regióny skôr verili v očistnú silu vody, preto oblievali. Aj keď v súčasnosti mnohé ženy považujú oblievanie a šibanie za nemiestne, etnologička upozorňuje, že v šibačke nemôžeme hľadať racionalitu.
Kedy sa končí pôst a kedy môžeme ochutnať prvú klobásu či údené?
Podľa väčšiny sa mäso môže jesť hneď na Bielu sobotu. Je dôležité zdôrazniť, že pôst od mäsa je cirkevnou tradíciou a že nejedenie mäsa na Veľkú Noc nemá nič spoločné s učením, ktoré učil Ježiš Kristus. Táto tradícia vznikla približne v druhom storočí nášho letopočtu a v žiadnom prípade nie je predpísaná žiadnymi zákonmi. Po Zelenom štvrtku prichádza Veľký piatok, kedy treba dodržiavať zdržanlivosť od mäsitých jedál a množstva potravín. To znamená, že človek by sa mal držať pravidla - čím menej, tým lepšie. Počet skonzumovaných jedál by nemal prekročiť tri, z toho len jedno by malo byť sýte.