Čo sa jedáva v pôstnom období Vianoc: Recepty a tradície

Začína obdobie 40-dňového kresťanského pôstu a s ním prichádza výzva zmeniť svoje stravovacie návyky a venovať sa skromnejším a zdravším jedlám. Pre tých, ktorí sa rozhodli podstúpiť tento pôst, je dôležité nájsť vyvážený a chutný spôsob stravovania, ktorý bude zároveň spĺňať nároky tejto tradície. Počas pôstneho obdobia sa mnohí kresťania rozhodnú vzdať niektorých pôžitkov aj čo sa týka jedla. K pôstnejšiemu stravovaniu pred Veľkou nocou vás nemusí viesť len náboženstvo, ale skromnejšie stravovanie vám pomôže ušetriť rodinný rozpočet či prispieť vášmu zdraviu.

Vianoce sú čas radosti, pokoja a rodiny. Sú to najkrajšie sviatky celého roka pre mnohých ľudí. Vianoce sa oslavujú takmer po celom svete a každá krajina má svoje typické zvyky. Aj dni, kedy sa darčeky rozdávajú, sa môžu líšiť, a darčeky v nich nenosí len Ježiško.

Pozrite sa s nami, ako môžu vyzerať vianočné oslavy v iných krajinách! Vianočné prípravy na Apenínskom polostrove štartujú oficiálne so sviatkom Nepoškvrnenej Panny Márie. V tento deň už musí byť gordický uzol preťatý a všetko vyzdobené.

Ak by sme chceli popísať všetky talianske tradičné pokrmy, zvyky a tradície, vzišla by z toho poriadne hrubá kniha. Každý región má vlastné tradície a typické jedlá. Napríklad v takom Piemonte je vychýrená stavba betlehemov a scénka vyobrazujúca klaňanie sa pastierov, ktorá je recitovaná v ich alexandrijskom nárečí. Keď sa povie Natale v Lombardii, neodmysliteľne si predstavíme panettone - tradičný vianočný koláč, ktorý hoci sa už rozšíril po celom Taliansku, jeho korene siahaju práve do tohto kraja. Je to sladký, nadýchaný, kysnutý koláč, obohatený o hrozienka a kandizované ovocie. V severnej časti Talianska sú veľmi obľúbené aj tradičné vianočné trhy, kde sa dajú kúpiť krásne, ručne vyrábané remeselnícke výrobky, vianočné ozdoby, alebo sa zohriať vareným vínom.

V regióne Lazio si počas predvianočného obdobia prídu na svoje hlavne milovníci hudby a umenia. Na mnohých námestiach, v divadlách a kostoloch organizujú vianočné koncerty a v Ríme to má všetko ešte sviatočnejšiu atmosféru, vďaka prítomnosti Sv. Otca. Námestie sv. Petra už tradične zdobí vianočný stromček, každoročne z iného kúta sveta a samozrejme, nádherný betlehem. No a nemožno nespomenúť región Umbria, z ktorého pochádzal sv. František z Assisi. Práve on začal s tradíciou betlehemov ako ich poznáme dodnes. V mnohých mestečkách organizujú takzvanú koledu (ktorú poznáme aj my), kedy miestni obyvatelia oblečení v dobových kostýmoch prechádzajú po meste a spievajú vianočné koledy.

Najväčším vianočným stromčekom na svete sa môžu pochváliť obyvatelia Gubbia pri Perugi. Nejde ale o klasický smrek či borovicu. Od roku 1981 tu na úpätí vrchu Ingino zažínajú inštaláciu v tvare takmer sedemsto metrov vysokého vianočného stromu, na vrchole ktorého tróni kométa s rozlohou 1000 metrov². Slávnostným spustením osvetlenia je vždy poverená významná osoba. Priaznivci betlehemov to pred Vianocami takisto nemajú jednoduché. Nestavajú totiž len miniatúrne makety jasličiek, ale rozmerné modely dediniek, mestečiek a lesov, často s pohybujúcimi sa postavičkami a zložitými mechanizmami, ktoré zapracú polovicu obývacej plochy. Betlehemy v slovenských kostoloch, na ktoré sa chodia pozerať celé dediny, sú niekedy len slabou imitáciou toho, čo si vo svojej obývačke dokáže zostrojiť zanietený Talian zasiahnutý duchom Vianoc.

Betlehemy sú skrátka vážna vec a v Taliansku majú dlhú tradíciu siahajúcu až k sv. Františkovi z Assisi. Jestvujú tu významné dielne na ich výrobu a rozdielne „betlehemárske“ školy, ako janovská, boloňská či svetoznáma neapolská, ktorá do historického kontextu zaraďuje aj postavičky súčasných osobností, ako futbalistov, politikov či iné celebrity. Predávajú ich na Via San Giorgio Armeno, plnej remeselných dielní špecializujúcich sa výlučne na betlehemy. Aká výzdoba nechýba v talianskej domácnosti? Tak samozrejme, nechýba stromček, veniec, adventný veniec ani vin brulè, teda varené víno rozvoniavajúce zo šálok. Jednu vec nájdete ale snáď v každej tradičnej talianskej domácnosti, zatiaľ čo u nás asi už len u starých rodičov. Betlehem. S figúrkami Ježiška, Márie, Jozefa, kráľov, zvierat… Betlehem je často pýchou rodiny, čím väčší a obsadenejší, tým lepšie.

Aj v Taliansku sa ľudia zvyknú na Vianoce obdarúvať. Vyvolení jedinci dokonca niekoľkokrát. Záleží na tom, v ktorom regióne žijete a aké tradície uctievate. Na severe krajiny, hlavne vo Verone, Bresci a Bergame, nosí darčeky deťom sv. Lucia, v hornom Tirolsku a Friuli sv. Mikuláš, takmer v celom Taliansku aj striga Befana, ktorá ich na sviatok Troch kráľov nastrká do veľkej ponožky. Vianočné darčeky podľa tradície priváža Babbo Natale (vianočný otecko), a rodina si ich rozdeľuje buď 24. decembra večer alebo ráno na Prvý sviatok vianočný. Na Štefana sa obdarúvajú známi a priatelia. Taliani sa (rovnako ako ja) čudujú pri myšlienke, že by darčeky mal nosiť Ježiško. Kedy Taliani rozbaľujú darčeky? 24. alebo 25. decembra? V tomto sa od nás líšia. Kým my sa na ne vrháme po večeri 24.-teho, rovnako činí asi polovica Talianov, prevažne v strede a na juhu Talianska.

Deti dostávajú zväčša hračky a multimediálne zariadenia, alebo jednoducho všetko, čo si želajú, až na dno finančných možností rodičov a starých rodičov. Dospelí zas pod stromčekom často nájdu gastronomické výrobky. Darčekové koše sú veľmi obľúbené. Nie preto, že by sa Taliani snažili odbiť svoje príbuzenstvo štangľou suchej salámy a lanšmídom v plechovke. Práve naopak, obdarúvajú sa luxusnými delikatesami. Veď len cena typického vianočného koláča panettone z dobrej pekárne sa môže vyšplhať na sumu, ktorú by ste zaplatili za slušné značkové tenisky. Ide o to, že pre Talianov je dobré a kvalitné jedlo nedomysliteľnou súčasťou života. Viac ako futbal, aby sme sa pochopili. Takže pod stromčekom jedlo, ale čo na stole?

Babbo Natale, otecko Vianoc. Vyzerá rovnako ako Santa Claus či Dedo Mráz.

Pri príprave vianočného menu sleduje opäť každý svoju tradíciu. Na krajnom severe cítiť vplyv nemeckej a rakúskej kuchyne s klobáskami, plnenými knedličkami, štrúdľou a štólou, na Sicílii nesmú chýbať presladené koláčiky. Vianočná večera by mala byť „pôstna“, čo je pre Taliana nepredstaviteľný pojem. A tak jej koncept prakticky spočíva v nemäsitých pokrmoch, hlavne rybách a morských plodov. Teda losos, tuniak, mečúň, krevety, mušle, chobotnice v predjedlách, cestovinách, grilované, dusené, pečené aj surové. Podľa zvyklostí by malo ísť o sedem rybacích chodov. Za tým orechy, mandle, oriešky, ovocie sušené aj čerstvé. A napokon torrone (obdoba tureckého medu), tronchetto di natale (piškótový plnený múčnik v tvare polena) a panettone či pandoro. Záleží na tom, či ste z Milána alebo z Verony alebo či máte radi hrozienka a kandizované ovocie. Na juhu to dorazia ešte struffoli, vyprážané guľôčky s medom.

Štedrý deň je aj v Taliansku dňom večerného hodovania, po celodennom pôste, vrcholom ktorého je ryba. Prečo ryba? Lebo Štedrá večera má byť skromná. Čo teda nie je, ale aspoň sa volí ryba miesto mäsa, rovnako ako u nás. Nie však kapor. Zabudnite na vyprážaného kapra, v Taliansku sa podáva tuniak, pražma či losos, väčšinou pečený, so zeleninou na rôzne spôsoby. Predtým ale ešte stihnú predjedlo, ktoré tvorí pečivo zas len s rybou, s lososovým krémom, údeným lososom či krevetami. Prvý chod, no hádajte. Paaasta! Alebo aj risotto. Opäť s morskými plodmi, ale niekedy len so zeleninou. Druhý chod tvorí už spomínaná ryba a o dezerte ešte bude reč. Po tomto „pôstnom“ večernom gastronomickom tréningu sa na druhý deň už môžete totálne spustiť, keďže na rad prichádzajú aj mäsité jedlá, ako ragú, lasagne, pečené teľacie, plnené kohúty, zampone a cotecchino (mäkké mäsové výrobky v tvare hrubej klobásy alebo prasačej nohy, ktoré sa jedia s dusenou šošovicou. Povinne s príchodom nového roka, aby vám strukovina zabezpečila dostatok finančných statkov).

Máme toho s Talianmi spoločné dosť. Pokiaľ ide o vianočné pečivo, Taliani sa nebránia cudzím vplyvom, a preto u nich nájdete aj vanilkové rohlíčky či linecké. Väčšinou prevzaté od Nemcov. Majú ale aj svoje rýdzo talianske pochúťky. Každý pozná Panettone s hrozienkami a kandizovaným ovocím, či Pandoro posypané cukrom.

Každý región má ale aj vlastné recepty, známe viac menej len v Taliansku, ako napríklad neapolské struffoli, smažené guličky z cesta máčané v mede. Na stole nechýbajú katamelizované mandle či lieskové oriešky. Naše medovníčky sa v Taliansku pripravujú tiež, no často sú menej korenené, s prídavkom citrusových kôr.

Befana je ježibabka. Keď sa narodil Ježiško, chcela mu priniesť dary (ako ostatní), ale do Betlehemu dorazila neskoro. Tak blúdi dodnes a hľadá ho. A táto ježibaba je taký taliansky Mikuláš, ktorý ukončuje Vianočné obdobie. Naďeluje na Troch kráľov, v noci z 5. na 6. januára, a to tie zabudnuté dary, najčastejšie sladkosti.

Stromček, rodina, Betlehemy, svetielka, darčeky, Panettone, ryby, frutti di mare… To sú talianske Vianoce. Veľmi podobné tým našim. Azda len na pár detailov. U Talianov nie je tak jednoznačné dávať si darčeky večer 24.12., nadeľujú si ich aj v januári a Štedrú večeru tvorí niekoľko chodov.

Vianoce si užíva každý po svojom. Prvé dni sú väčšinou vyplnené návštevami, obžieraním sa a recykláciou nevhodných darčekov, ďalšie potom pohybom po múzeách a galériách. Severania radi vyrazia na pár dní na lyže alebo k moru. Keď na niektorej z pláži nasneží, ako sa to viackrát stalo za posledné roky na Jadrane, zabijú dve muchy jednou ranou. S nahromadených kíl si nikto až takú ťažkú hlavu nerobí.

Tradičné pôstne jedlá

Počas pôstneho obdobia je dôležité zamerať sa na konzumáciu zdravých a výživných jedál, ktoré nahradia mäso a iné obmedzené potraviny. Tu je niekoľko tipov a receptov, ktoré vám pomôžu prežiť pôstne obdobie s radosťou a bez hladu:

Zeleninové jedlá

Zvážte zahrnutie rôznorodých zeleninových jedál do svojej stravy. Brokolica, špenát, mrkva, zeler a karfiol sú bohaté na vitamíny a minerály. Môžete experimentovať s rôznymi zeleninovými šalátmi, polievkami alebo dusenými zeleninovými pokrmami.

Ryby a morské plody

V pôstnom období je konzumácia rýb a morských plodov povolená, a preto sú skvelou voľbou pre proteín a omega-3 mastné kyseliny. Vyskúšajte napríklad grilovanú lososovú filetu s bylinkovým citrónovým dresingom alebo šalát s tuniakom.

Ovocie a orechy

Ovocie môže byť skvelou alternatívou pre sladkosti a zároveň poskytuje potrebné vitamíny. Kombinujte čerstvé ovocie so sušenými plodmi a orechmi pre výživný dezert alebo raňajky. Orechy sú tiež výborným zdrojom bielkovín a zdravých tukov.

Cereálie a strukoviny

Integrujte do svojej stravy celozrnné cereálie a strukoviny, ktoré sú bohaté na vlákninu a sacharidy. Šošovicová polievka, cícerový šalát alebo fazuľový guláš sú skvelými možnosťami.

Ľahké mliečne výrobky

Pre tých, ktorí nepodstupujú úplný pôst, môžu byť ľahké mliečne výrobky, ako jogurt alebo tvaroh, vhodným doplnkom stravy.

Recepty na pôstne obdobie

Tu je niekoľko receptov, ktoré vám pomôžu inšpirovať sa pri príprave jedál počas pôstneho obdobia:

Pôstna hŕstková polievka

Táto rýchla polievka z jedného hrnca zasýti celú rodinu a nezanechá veľa neporiadku v kuchyni. Je nielen výborná, ale aj ideálna pre tých, ktorí sa rozhodli počas 40 dní obmedziť stravu a odľahčiť jedálniček.

Cviklovo-zemiakový šalát

Tento šalát si môžete pripraviť ako prílohu k rybe, no v období pôstu vám poslúži aj ako výživný obed či večera. Pre odľahčenejšiu verziu môžete majonézu nahradiť kyslou smotanou alebo bielym jogurtom.

Lusková polievka na kyslo

Chutná a blesková polievka pripravená z mladých bielych fazuľových strukov. Táto surovina je bohatá na rastlinné bielkoviny a zasýti.

Koláč z kyslej kapusty

Kyslá kapusta je obľúbeným sezónnym druhom zeleniny, ktorá sa tradične konzumuje v chladnejších mesiacoch. Môžete ju použiť na prípravu koláča, ktorý sa skvele hodí k hustým strukovinovým polievkam.

Kulajda s hubami a kôprom

Tradičná česká polievka tvorená zásmažkou, mliekom či smotanou, hubami a zemiakmi. Dochutiť ju môžete kôprom, octom a cukrom. Servíruje sa s vajíčkom natvrdo alebo strateným vajíčkom a poslúži vám ako sýty hlavný chod.

Ďalšie inšpirácie na pôstne jedlá

• Zeleninová polievka z mrazenej alebo čerstvej zeleniny.
• Posúch z kysnutého cesta.
• Brokolicový prívarok zahustený bešamelom z múky a smotany na varenie.
• Placky z uvareného cíceru, strúhanej mrkvy a mozzarelly.
• Polievka z kyslej kapusty, zemiakov a sladkej papriky.
• Domáce pečivo.
• Hustá kaša z červenej šošovice, dochutená cesnakom.
• Zeleninové placky z postrúhanej tekvice, dochutené majoránom a cesnakom.
• Brokolicová polievka.
• Slaný koláč z karfiolu, papriky a strúhaných zemiakov.

Slovenská štedrovečerná hostina

Slovenská štedrovečerná hostina má už prakticky ustálené poradie a výber jedál, hoci ešte stále v niektorých regiónoch existujú isté rozdiely vo zvykoch. Z nich sa viac menej zachováva napr. prestieranie aj pre chýbajúceho člena rodiny, čo je akýsi symbol súdržnosti rodiny. V kresťanských, hlboko veriacich rodinách sa štedrá večera začína modlitbou a jednotlivým jedlám sa pripisuje symbolický význam, prečo sa majú jesť.

Skutočne štedrá symbolika

Večera zvyčajne začína prípitkom pre zachovanie zdravia na budúci rok. Najčastejšie sa ako aperitív podáva „tvrdý“ alkohol - vodka, borovička, domáca slivovica i koňak. Po ňom sa zvyknú zjesť tradičné oblátky s medom a niekde aj s cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie, pokoj v rodine, radosť a duševnú čistotu. Celý večer jedlo nadeľuje žena- gazdiná, ktorá medom zvykne medom urobí krížik na čelo každému členovi rodiny so želaním zdravia po celý nasledujúci rok. Med predstavuje magickú silu na posilnenie lásky a dobrých rodinných vzťahov. Cesnak zasa pomáha udržať telesné zdravie a dodáva silu pri fyzickej práci, odháňa choroby a chráni pre rôznymi neduhmi.

Kapustnica a iné polievky

Azda najznámejšou polievkou, podávanou na štedrý večer je slovenská kapustnica , ktorá má veľa variantov a rôznych spôsobov prípravy. Ako pôstne jedlo sa varí bez prísad, len so sušenými hubami a často sa kombinuje aj so sušenými slivkami, jablkami alebo hruškami. V pôstnom období mäso nahrádzali huby a ich konzumovaniu sa prikladal symbolický význam zabezpečenia práce pre chudobného alebo dobrej úrody. Okrem kapustnice sa podávajú aj iné, predovšetkým strukovinové polievky ako znak zveľaďovania majetku.

Ryby a prílohy

Kapry sú ako pôstne ryby tradičným štedrovečerným pokrmom. Existujú rôzne druhy prípravy - vyprážaný na masle, na modro, na víne, pive, slanine, s jablkami a s chrenom, so smotanou, v alobale, či v syrovom cestíčku. Tak či onak, prevažne sa konzumujú so zemiakovým šalátom. V ostatných rokoch sa však na slovenský štedrovečerný stôl dostáva už aj moriak s gaštanovou plnkou, ktorý k nám „pricestoval“ zo zámoria. Na sviatočnom stole by nemal chýbať a čerstvý bochník chleba, alebo koláč štedrák. Opekance a mliekom obárané pečivo ochutené makom alebo medom majú tiež veľa pomenovaní i spôsobov prípravy. Symbolizovali vždy silu, zdravie, hojnosť a zveľaďovanie majetku. Niekde sa varili i cestoviny, napr. makové rezance, šúľance, pirohy či lokše.

Koláče a ovocie

Obradným vianočným koláčom je štedrák, viacvrstvový okrúhly alebo obdĺžnikový koláč plnený makom, orechmi, domácim lekvárom, najčastejšie slivkovým a tvarohom. Obľúbená je tiež štrúdľa či klasické záviny: makovník, orechovník, kapustník a tvarožník. K čerstvému i sušenému ovociu sa viazalo niekoľko povier, napr. podľa tvaru jadra orecha či jablka sa predpovedal život a zdravie jednotlivých členov rodiny.

Zopár štedrovečerných inšpirácií

Vianočná kapustnica

• 300 g kyslej kapusty
• Sušené huby
• 1 lyžička bravčovej masti
• 1 lyžička hladkej múky
• Mletá červená paprika
• Rasca
• 1 bobkový list
• 4 - 5 zrniek celého čierneho korenia
• 2 - 3 zrnká borievok
• 1 malá cibuľa
• 300 g údenej domácej klobásy
• Vývar z údeného mäsa
• Kyslá smotana (podľa zvykov v regióne)
• 1,5 l vody

Postup: Kyslú kapustu pokrájame, vložíme do hrnca a zalejeme vývarom z údeného mäsa alebo vodou. Pridáme bobkový list, celé čierne korenie a sušené borievky, trochu rasce, sušené huby, prikryjeme a na miernom ohni varíme 40 minút. Na bravčovej masti opražíme pokrájanú cibuľu, pridáme múku a urobíme tmavšiu zápražku, odstavíme a pridáme mletú červenú papriku, rozmiešame, nalejeme trochu studenej vody a rozmiešanú zápražku vlejeme do vriacej kapustnice. Po rozmiešaní vložíme klobásy a varíme ešte 30 minút. Klobásky môžeme po uvarení pokrájať. Rozhabarkovanú smotanu pridávame podľa chuti.

Kapustnica so slivkami

• 500 g kyslej kapusty
• Voda
• 10 g sušených húb
• 100 sušených sliviek
• 2,5 dl kyslej smotany
• 30 g hladkej múky
• Soľ

Postup: Kyslú kapustu pokrájame, zalejeme vodou, pridáme umyté huby a varíme. Neskôr vložíme umyté slivky. Keď je všetko mäkké, zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali múku, osolím a povaríme. Do kapustnice môže dať variť aj údenú klobásu. Hotovú ozdobíme na tanieri smotanou.

Zemiakový šalát trochu inak

• 750 g zemiakov
• 200 g šunky
• 1 kyslá ryba
• 1 cibuľa
• 2 kyslé uhorky
• 2 vajcia uvarené na tvrdo
• Soľ
• Mleté čierne korenie
• Ocot
• 200 g ochutenej majonézy

Postup: Zemiaky uvaríme v šupke, vychladnuté ošúpeme a pokrájame na malé kocky. Pridáme rovnako pokrájané ostatné suroviny, osolíme, okoreníme, okyslíme a dobre premiešame. Potom zalejeme ochutenou majonézou, premiešame a necháme odležať niekoľko hodín na chladnom mieste.

Nevšedný kapor s pikantnou plnkou

• 1 kg kapra
• 160 g masla
• 4 lyžice strúhanky
• 3 vajcia
• Citrónová šťava
• 3 lyžice bieleho vína
• Muškátový kvet
• Mleté čierne korenie
• Pažítka
• Soľ
• 20 g cibule

Postup: Kapra očistíme, vypitveme a umyjeme. Vysušíme čistou utierkou, osolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Necháme dve hodiny odležať. Ikry alebo mliečie z kapra dáme do misky a zlejeme vínom, 2 lyžicami vody, osolíme, pridáme posekanú pažítku a prikryté varíme do mäkka. Potom pridáme 100 g masla, strúhanku, 2 posekané na tvrdo uvarené vajcia a jedno surové vajce, muškátový kvet, korenie a dobre premiešame. Pripravenou plnkou naplníme kapra a zašijeme. Na pekáči speníme 60 g masla a pokrájanú cibuľu. Na to položíme kapra a pečieme v rúre asi pol hodiny pri častom polievaní výpekom a maslom. Hotového kapra opatrne rozkrájame, obložíme opečenými zemiakmi a polejeme šťavou z výpeku.

Medový mrežovník

• 500 g hladkej múky
• 100 g masla
• 2 lyžice medu
• 1 celé vajce
• 1 žĺtok
• 1 kávovú lyžičku sódy bikarbony
• 2 dl mlieka
• Mletá škorica a klinčeky

Postup: Z prísad vypracujeme cesto a rozdelíme na dve polovice. Prvú roztlačíme na vymastený a múkou vysypaný plech, potrieme vrstvou lekváru a z druhej časti cesta urobíme mriežky. Rovnomerne ich poukladáme na lekvár, potrieme vajcom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.

Pomarančový vianočný punč

• 200 g jemného kryštálového cukru
• Šťava z ½ citróna a dvoch pomarančov
• 2 dl rumu
• 6 dl uvareného čaju

Postup: Cukor polejeme citrónovou a pomarančovou šťavou, rumom a necháme stáť, až sa cukor rozpustí. Občas premiešame. Potom zalejeme horúcim čajom. Táto pochúťka sa varí na severovýchode Slovenska na Vianoce.

Tabuľka: Rozdiely v oslavách Vianoc v Taliansku

tags: #co #sa #jedava #v #postnom #obdobi