V rámci niekoľkých desaťročí informačných a telekomunikačných technológií ťaháme za sebou pomerne bohatú históriu, prepletenú najrôznejšími produktmi a zaužívanými postupmi. Mnohé z nich boli časom nahradené novými riešeniami, ktoré tie staré v mnohom prekonali, avšak slovník sa nemení tak často ako hardvér a softvér.
Typický obrázok slúchadla je s telefónom spojený prakticky celé 20-te storočie a je v nás pomerne dobre zakorenený. Generácia ktorá vyrástla po nástupe mobilných telefónov však priamu spojitosť s týmto obrázkom nemá a často preto na nich môže pôsobiť cudzo.
Ikona telefónu pevnej linky
Otec v rámci hry so svojim malým dieťaťom chcel predstierať, že volajú babičke. Postavil preto slúchadlo vľavo. Okolo tohto obrázku sa na rôznych portáloch zdvihla zábavná diskusia a jeden z diskutujúcich sa podelil o zážitok o tom, ako so svojim trojročným synom šiel na očnú prehliadku.
Keďže takto malé dieťa písmená nepozná, test sa napríklad u nás vykonáva symbolom „hrabličiek“, otočených do rôznych strán. Doktor však v tomto prípade použil obrázky rôznych predmetov, ktoré malo dieťa identifikovať. Žiaľ, ako prvý použil typický obrázok telefónu pevnej linky, ktorý dieťa nerozpoznalo, čo vyzeralo, ako by na obrázok nevidelo.
Zastaraná Obrazová Podoba a Jazykové Zakotvenie
Zaujímavé situácie však nespôsobuje len zastaraná obrazová podoba telefónu. V jazyku máme v súvislosti s ukončením hovoru stále zakotvené výrazy „položiť“, alebo „zavesiť“, ktoré sú spojené s fyzickým zavesením alebo položením slúchadla do kolísky telefónu. Rovnako je to aj v angličtine, kde existuje totožný výraz „hang up“.
To, že výraz položiť a zavesiť už deti vôbec nemajú spojený s pôvodnou fyzickou činnosťou je krásne demonštrované na videu, v ktorom v hotelovej izbe otec podá dcére po prvý krát slúchadlo pevnej linky a požiada ju aby ho zavesila. Nasledujú zábavné rozpaky a aj keď to môže pôsobiť neuveriteľne, treba si uvedomiť, že toto zhruba desať ročné dievča sa narodilo približne v roku 2006 a s inými ako mobilnými telefónmi sa skrátka nestretlo.
Pevné linky sa v hoteloch a takisto firmách a úradoch stále používajú, avšak dieťa s nimi často vôbec nemusí prísť do styku. Slová zavesiť, položiť a zdvihnúť telefón pravdaže nie sú jediné.
Hovory „offline“ medzi pevnými linkami – bez telefónnej siete
Kopírovací Papier a Natáčanie Videa
Tento výraz sa používal pre kópiu textu alebo kresby, ktorá vznikla použitím uhlíkového kopírovacieho papiera. Súčasná mladá generácia sa sním prakticky nestretla, avšak pred nástupom počítačov, tlačiarní a elektronických kopírovacích strojov šlo o jediný spôsob, ako si ušetriť vlastné ruky. Kopirák s nami v podobe skratky CC zostal doteraz, bez toho aby si vlastne mladší ľudia uvedomovali, čo toto označenie znamená.
Jedným z mála prípadov kde sa dnes s kopirákom ešte stretnete je vyplňovanie balíkových sprievodiek na poštách. Výraz „natočiť video“ je stále veľmi populárny. Dá sa síce pomerne vhodne nahradiť výrazom „nahrať“, avšak stará podoba v našom jazyku zostáva stále zakotvená. Nahrávané video sa naozaj natáčalo, pretože magnetická páska pohybujúca sa vo vnútri kamery alebo videorekordéra sa postupne namotávala z jednej osi na druhú.
Natáčanie filmov a videa samozrejme nesúvisí len s páskami, ale aj s kotúčikmi celuloidových filmov. Aj keď prechod k digitálnej kinematografii je zrejmý a takmer kompletný, mnoho profesionálov v Hollywoode dáva stále 35 mm či dokonca 70 mm filmu prednosť. Štúdia tento prechod pochopiteľne vítali, pretože vyrábať kópie filmu a fyzicky ho distribuovať po kinách je náročné.
Výroba kópie stojí zhruba 1500 dolárov a je nutné ju do kina distribuovať v ťažkých kovových prepravkách. Ak to vynásobíte štyrmi tisíckami amerických kín, kam film smeruje pri premiére v USA, ide o šesť miliónov dolárov. Mnoho režisérov sa proti prechodu búri a dávajú tvrdohlavo stále prednosť filmu, kvôli jeho odlišnému obrazovému podaniu. Ide napríklad o Christophera Nolana, Stevena Spielberga či Quentina Tarantina.
Ikona Diskety a Zastarávajúce Grafické Prvky
Zastarávanie sa netýka len jazyka ale aj mnohých grafických prvkov. Asi najviac prepieraným je ikona 3,5“ diskety, ktorú mnohé programy, ako napríklad balík Microsoft Office, dlhodobo používajú na ilustráciu uloženia. To samozrejme neznamená, že nevedia o čo ide. Na to aby ste vedeli čo je to telegraf nepotrebujete byť človek, ktorý v danej dobe žil. Ikonka diskety ako uloženia sa však každopádne vytráca.
Disketa však vonkoncom nie je jediný grafický prvok ilustrujúci zastaraný kus technológie alebo služby. Netreba pripomínať, že tento druh distribúcie listových zásielok je čoraz menej relevantný a napríklad dieťa sa s ním nemusí stretnúť až do pomerne vysokého veku. V budúcnosti to bude pritom čoraz menej časté. S nástupom plochej a jednoduchšej grafiky, ktorý sa udial v posledných rokoch, je pri tom niekedy problém pôvodný prvok v ikone vôbec zahliadnuť.
Ikona diskety ako symbol uloženia
Záver
Jazyk sa neustále mení a vyvíja a v žiadnom prípade sa to netýka len oblasti informačných technológií. Kým niektoré slová úplne zmiznú preto, že patria starému konceptu technológie, ktorá bola nahradená inou, iné sa zachovajú a pôvodný význam sa akosi zabudne. Ak zaniknú predmety alebo javy ktoré slová popisovali, ide o slovné historizmy.
Poukázali sme na niekoľko archaických a historických grafických prvkov a slovných spojení. Nehovoríme, že sú zlé a treba ich nahradiť. Práve naopak. Niektoré s nami zostanú aj keď ich pôvodný význam už vyprchal, iné nás skrátka opustia a zľahne sa po nich zem. Tak to však už býva. Koniec koncov, ešte v pomerne nedávnej dobe sa vo veľkej miere používal výraz „podpultový tovar“.