Jackie je tajný agent, ktorého vláda poverila neobyčajne nebezpečnou úlohou. Musí nájsť a získať nacistické zlato, ukryté pred 40-timi rokmi v severnej Afrike. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu. Na plátně se opět objeví hongkongský Indiana Jones, který se jako vždy úspěšně postaví proti všem nepřátelům.
Na plátne sa opäť objaví hongkongský Indiana Jones, ktorý sa ako vždy úspešne postaví proti všetkým nepriateľom. Jackie je tajný agent, kterého vláda pověřila neobyčejně nebezpečným úkolem. Musí najít a získat nacistické zlato, ukryté před 40-ti lety v severní Africe. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu.
Jackie je tajný agent, ktorého vláda poverila neobyčajne nebezpečnou úlohou. Musí nájsť a získať nacistické zlato, ukryté pred 40-timi rokmi v severnej Afrike. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu. Na plátně se opět objeví hongkongský Indiana Jones, který se jako vždy úspěšně postaví proti všem nepřátelům.
Jackie je tajný agent, ktorého vláda poverila neobyčajne nebezpečnou úlohou. Musí nájsť a získať nacistické zlato, ukryté pred 40-timi rokmi v severnej Afrike. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu. Na plátně se opět objeví hongkongský Indiana Jones, který se jako vždy úspěšně postaví proti všem nepřátelům.
Jackie je tajný agent, ktorého vláda poverila neobyčajne nebezpečnou úlohou. Musí nájsť a získať nacistické zlato, ukryté pred 40-timi rokmi v severnej Afrike. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu. Na plátně se opět objeví hongkongský Indiana Jones, který se jako vždy úspěšně postaví proti všem nepřátelům.
Jackie je tajný agent, ktorého vláda poverila neobyčajne nebezpečnou úlohou. Musí nájsť a získať nacistické zlato, ukryté pred 40-timi rokmi v severnej Afrike. Tento úkol nebude snadný, neboť Jackie není jediný, kdo se o tento poklad zajímá. Chtějí se ho zmocnit i gangsteři, kteří jsou ochotni dopustit se čehokoliv v zájmu získání pokladu. Na plátně se opět objeví hongkongský Indiana Jones, který se jako vždy úspěšně postaví proti všem nepřátelům.
Samozrejme i v tomto filmu sa setkáme s humorem charakteristickým pro Jackieho filmy a na konci se zasmějeme nad kopancemi při natáčení scének.
JACKIE CHAN Funniest Bloopers & Gag Reel | Hilarious Movie Outtakes!
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť! Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach. Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Dobre vidíme iba srdcom. Sv. Kto bol svätý Mikuláš a čo vieme o ňom z historického hľadiska povedať? Informácie o Mikulášovi by sa v prameňoch dali zhrnúť do jedného odseku. Sviatok svätého Mikuláša slávime 6. decembra v deň pamiatky jeho smrti. Charakteristickým znakom tohto dňa je darovanie darčekov, pôvod zvyku je zo známeho príbehu zo života spomenutého svätca. V našich končinách v tento deň stretávame prestrojeného Mikuláša po boku s anjelom a čertom, ktorí môžu dobrých odmeniť a tých menej dobrých potrestať. Zároveň si večer pred týmto dňom čistíme a pripravujeme topánky, aby Mikuláš mohol v noci do nich darovať sladkosti a drobné darčeky.
Mikuláš, ktorého si pripomíname v šiesty decembrový deň, sa narodil zrejme niekedy na konci 3. storočia po Kr. v maloázijskom meste Patara, hlavnom meste Lýkie. Toto mesto je známe aj z riadkov Novej zmluvy, kde sa dozvedáme, že apoštol Pavol sa v ňom nalodil na jednej zo svojich ciest do Jeruzalema (Sk 21,1-2). Bolo tiež poznačené prenasledovaním kresťanov počas krátkej vlády cisára Decia (249 - 251). Za panovania Valeriána (253 - 260) tu boli popravení dvaja kresťania, Paregorius a Leo, a práve toto bolo prostredie, do ktorého sa Mikuláš narodil. Kedy to však presne bolo, nevedno. Bližšie určenie dátumov v jeho živote totiž nie je možné a musíme pracovať so značnou dávkou časovej neurčitosti. Vieme však, že neskôr vo 4. storočí pôsobil ako biskup v meste Myra, čo je dnes turecké Demre. Myra bola, mimochodom, ďalším známym prístavom, ktorý využil Pavol pri svojej plavbe do Ríma (Sk 27,5). Aj tu musel byť Mikuláš zaiste oboznámený s Valeriánovým prenasledovaním kresťanov, ktoré viedlo k smrti tamojšieho biskupa Themistokla. Sv. Mikuláš bol na začiatku 4. storočia ešte len mladým kresťanom, alebo bol už v stredných rokoch. Zdá sa, že ešte pred obrátením cisára Konštantína na katolícku vieru zažil aj tzv. Diokleciánovo prenasledovanie kresťanov (303 - 313 po Kr.), ktoré sa mu podarilo prežiť. Do akej miery ho zasiahlo, a bol dokonca v tomto období mučený, nevieme. Nie všetci mali v tomto období také šťastie, napríklad Mikulášov biskupský kolega z neďalekého mesta Olympos bol počas prenasledovania popravený. Z pera historika Eusébia sa dozvedáme, že podobný osud postihol v tom čase mnohých kresťanov, a to práve v oblasti Lýkie, kde sa Mikuláš nachádzal. Našťastie však Mikuláš prežil a ďalej pôsobil.
Mikuláš mohol byť jedným z biskupov zúčastnených na Nikajskom koncile (dnes turecký Iznik), ktorý zvolal cisár Konštantínom v roku 325. Presný počet účastníkov koncilu nie je známy - rôzne zdroje hovoria o 200 až 318 biskupoch. Je však celkom dobre možné, že ich počet v priebehu mesiaca trvania koncilu líšil. Niektoré z relevantných zdrojov spomínajú aj biskupa Mikuláša ako účastníka koncilu. Ústredným bodom rokovaní biskupov bola otázka tzv. arianizmu, teda učenia biskupa Aria a jeho prívržencov, podľa ktorého Ježiš ako božská osoba neexistovala od samého počiatku, ale bola v istom momente stvorená. Mikuláša Ariove názory vraj tak „vytočili“, že k nemu podišiel a strelil mu facku. Mikuláš je však oveľa známejší vďaka inému známemu príbehu. Ten je práve základom pre dnešný zvyk obdarovania druhých v deň jeho sviatku. Príbeh pochádza až z 9. storočia. Bol opísaný v diele Vita per Michaelem a má typické črty svätopiseckej (hagiografickej) literatúry, ako je napríklad zveličovanie, citácie Písma, či dôraz na bezúhonný duchovný život svätca. Príbeh spopularizoval v 13. Mikuláš zabraňuje poprave (maľba I. J. V tomto príbehu vystupuje Mikuláš ešte ako mladý muž. Po smrti svojich bohatých a zbožných rodičov Epifana a Johany (spomínajú sa v Zlatej legende), podľa iných zdrojov Theofana a Nonny, hľadal ich rovnako zbožný syn spôsob, ako vhodne rozdať svoj zdedený majetok. Budúci svätec sa vtedy dozvedel o osude svojho suseda v Patare. Ten bol otcom troch dcér, a hoci bol zámožného pôvodu, dostal sa do ťažkej finančnej situácie a mal tak problém zabezpečiť im nielen veno ,ale aj samotné živobytie. Preto, aby mohli vôbec prežiť, zvažoval istú odpudivú možnosť, a to poslať ich na necudnú prostitúciu. Mikuláš sa o tom dopočul a rozhodol sa konať. Príbeh vraví, že svojmu nezávideniahodnému susedovi vhodil cez okno „mešec s množstvom zlata“ (Jacobus vraví o „zlate zabalenom v látke“). Otec tak mohol vydať svoju najstaršiu dcéru. Situácia sa v priebhu ďalších nocí ešte dva razy zopakovala, pričom Jacobus pri treťom vhodení spomína, že Mikuláš svoj obnos zlata zdvojnásobil. Pri poslednom „mikulášskom” obdarovaní však otec zbadal svojho dobrodinca a vrúcne sa mu poďakoval. Jeho dcéry tak namiesto pochybného povolania dostali možnosť dobrého vydaja. Hoci si darca v ten večer prial, aby jeho identita ostala utajená, dojatý otec nakoniec rozpovedal, čo sa mu prihodilo, celému okoliu.
Iný a o pár storočí skorší dokument spomínajúci Mikuláša nesie názov Praktiky vojenských úradníkov (Praxis de Stratelatis). V ňom Mikuláš opäť vystupuje ako záchranca, tento raz troch nevinných ľudí, ktorí boli falošne obvinení z krádeže. Biskup sa ich nielen nebojácne zastal, ale schmatol meč ich katovi a obvinil tamojšieho rímskeho správcu Eustathia z nespravodlivosti a korupcie. Samotná existencia tohto príbehu ešte nijak nedokazuje jeho pravosť, je však zaujímavé, že tento príbeh pochádza od anonymného gréckeho autora už z 5. storočia. Či už sa táto udalosť stala, alebo nie, určite dokazuje, že tradícia o Mikulášovej nebojácnej povahe a boji proti nespravodlivosti má celkom včasné korene.
O Mikulášovi pravdepodobne existovali aj iné písomné zdroje, v celistvosti sa nám však nezachovali. Hrob s pozostatkami sv. Ako prvé možno spomenúť relikvie nachádzajúce sa v dnešnom Kostole sv. Mikuláša v talianskom Bari, z ktorých sa vedci snažia rekonštruovať Mikulášovu podobu. Okrem toho sa vraj jeho ďalšie údajné pozostatky nachádzajú vo veľkom množstve aj v inom kostole - v Benátkach. Do Bari ich priniesli talianski kupci v roku 1087, keď ich potajomky ukradli z Kostola sv. Mikuláša v Myre, postaveného na príkaz cézara Theodosia II. (402 - 450). Ak tieto kosti naozaj patria Mikulášovi, výskum odhalil, že bol nízkej postavy (168 cm), mal tmavú pokožku, širokú bradu a obočie a zlomený nos. Už skoršie skúmanie v minulom storočí ukázalo, že sa mohol dožiť okolo 75 rokov a väčšinu života bol vegetarián. Tento výskum však predpokladá, že kosti patria pravému Mikulášovi, a nie niekomu inému. A práve toho sa týka ďalšie zistenie. Na konci roku 2017 datovali oxfordskí vedci jednu z Mikulášových kostí do správneho časového obdobia, čiže do 4. storočia, keď tento svätec žil. Komplikáciou zatiaľ je, že tieto kosti nepochádzajú z Bari či z Benátok (dve hlavné skupiny Mikulášových pozostatkov), ale zo súkromnej zbierky amerického katolíckeho kňaza Dennisa O’Neilla. Prvotné skúmanie však naznačuje, že táto kosť, ako aj mnohé ďalšie kosti v Bari a v Benátkach by mohli byť kompatibilné a pochádzať z jedného jedinca. Odpoveď sa však azda dozvieme až vtedy, keď budú opäť sprístupnené a preskúmané súčasnými technológiami. Zaujímavou otázkou je aj zmena svätého Mikuláša na Santa Clausa v modernej kultúre, ktorej sa budeme venovať v samostatnom článku. Musím pripomenúť, že postava, ktorá sa na nás pozerá z obalov mnohých sladkostí a rekvizít má čisto komerčný a nehistorický charakter.
Michael the Archimandrite: Vita per Michaelem. Voragine, J. de: Medieval Sourcebook: The Golden Legend: St. Nicholas. Kelly, J. F.: The Origins of Christmas. Wilson M.: Who Was St. Nicholas? Could ancient bones suggest Santa was real? Obrazová príloha: J. Čermák, I. J. Andrej Zeman, MA, MSc.Vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterské tituly z biblistiky na University of London a z historicko-filozofických štúdií vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli.