Zvyklosti a prosby v kostole za zosnulých

V katolíckej cirkvi majú prosby za zosnulých svoje pevné miesto. Súčasťou týchto zvyklostí sú špecifické modlitby, liturgie a obrady, ktoré majú za cieľ pomôcť dušiam v očistci a uľahčiť im cestu do neba. Tieto tradície sú hlboko zakorenené v histórii a kultúre Slovenska.

Liturgické knihy a ich použitie

Počas bohoslužieb sa používajú rôzne liturgické knihy, ktoré obsahujú texty a predpisy pre verejné modlitby Cirkvi. Medzi ne patria:

• Rímsky misál: Patrí k Rímskemu misálu a jeho slovenské vydanie má 5 dielov. Používa sa pri liturgii svätej omše (spolu s lekcionárom a knihou spoločných modlitieb).
• Pontifikál: Obsahuje modlitby a predpisy týkajúce sa obradov sviatostí a svätenín, ktoré udeľuje biskup.
• Rituale Romanum: Obsahuje modlitby a predpisy, ktoré sa vzťahujú na slávenia sviatostí a svätenín.
• Kyriale Romanum: Stále časti svätej omše.
• Kniha požehnaní: Alebo aj kniha požehnaní.

Úloha librifera

Miništrant, ktorý počas omše obracia kňazovi strany v knihách a pridržiava mu ich pri modlitbách sa nazýva librifer (lat. librifer - ten, ktorý nesie knihu).

Odev klerikov a liturgické rúcha

Pri bohoslužbách sa používajú rôzne odevy a rúcha, ktoré majú symbolický význam:

• Reverenda: Civilné oblečenie klerikov. Je čiernej farby.
• Alba: Kňaz (biskup) ju nosí pod ornátom a štólou. Je vždy bielej farby, má dlhé rukávy. Môže ju nosiť aj miništrant.
• Superpelícia: Je liturgická košeľa bielej farby, ktorá vznikla skrátením alby. Najčastejšie ju používajú miništranti. V omši ju kňazi používajú iba ako súčasť chórového odevu. Superpelíciou nemožno nahradiť albu. Sú dva typy golierov. Jeden typ sa oblieka na rochetu (má príslušnú liturgickú farbu).
• Biret: Liturgická hranatá pokrývka hlavy. Má tri rohy a brmbolec (doktorský má rohy štyri). Používa sa v chórovom odeve.
• Cingulum: Sú dva druhy cingula.
  1. Povraz ktorým sa podkasáva alba aby priliehala k telu. Ak je alba priliehavá cingulum sa nemusí požiť.
  2. Hodvábny pás na reverende, zakončený strapcom.
• Ornát: Existujú dve formy ornátu - barokový a gotický. Používa ho kňaz, biskup iba pri sv. omši. Sú rôzne farby ornátu:
  • biela - používa sa vo Vianočnom a Veľkonočnom období, na sviatky Pána Ježiša Krista a svätých, ktorí neboli mučeníci
  • červená - používa sa na sviatky mučeníkov, kvetnú nedeľu a na zoslanie Ducha Svätého.
  • fialová - používa sa v Adventnom a pôstnom období, a pri pohrebných obradoch
  • zlatá - používa sa pri Veľkých slávnostiach, môže sa nahradiť bielou
  • modrá - mariánska, používa sa na sviatky Panny Márie, môže sa nahradiť bielou
  • čierna - používa sa pri pohrebných obradoch, môže sa nahradiť fialovou
  • ružová - používa sa na 3.adventnú a 4. pôstnu nedeľu
• Humeral: Môže byť v liturgických farbách. Používa sa pri požehnaní najsvätejšou Sviatosťou. Zakrýva ruky a plecia kňaza.
• Dalmatika: Vrchný odev diakona podobný ornátu ale s rukávmi.
• Solideo: (sola - jedine, deo - boh = biskup si ho sníma v tých častiach sv. omše, keď vedie v mene veriacich reč k Bohu) je to pokrývka hlavy klerika.
• Mitra: Alebo infula. Mitra je liturgická pokrývka hlavy. Latinská mitra má tvar jazyka. Obyčajne sú na nej stuhy, ktoré v minulosti slúžili na uchytenie mitry na hlave. Nosia ju biskupi a opáti.
• Pektorál: Kríž na retiazke, ktorý používa biskup v liturgickom aj chórovom oblečení.
• Biskupská palica: Alebo berla. Používa ju biskup len v omši a ak ide v procesii na omšu. Je znakom pastierstva. Odznak arcibiskupa a pápeža.
• Pálium: Pás z ovčej vlny, ktorý nosí arcibiskup a pápež pri omši na okolo krku. Vpredu a vzadu z neho padá pás zakončený čiernou časťou. Pápež má špeciálne pápežské a arcibiskupom udeľuje arcibiskupské pálium.

Liturgické predmety

Pri bohoslužbách sa používajú rôzne liturgické predmety:

• Paténa: (nie obetná - tá sa používala v Starom zákone na krv zvierat) miska na hostie.
• Purifikatórium: šatka na utieranie kalicha a posvätných nádob. alebo lavabo je šatka, ktorou si kňaz utiera ruku po umývaní.
• Monštrancia: umelecky zhotovené schránka na vystavenie najsvätejšej sviatosti. Býva spravidla veľmi zdobená.
• Korporál: naškrobený štvorcový kus látky, ktorý sa rozkladá a skladá do štvorca v znamení kríža. malý krížik vyšitý na ňom má smerovať k celebrantovi.rozkladá pod kalich a pod nádobky na hostie. má tvar štvorca, zakrýva sa ňou kalich a miska. slúži ako ochrana pred eventuálnym znečistením.
• Kadidelnica: Nádoba na žeravé uhlíky na retiazkach. Patrí ku kadidelnici. Je to nádoba na tymián, ktorý sa sype do kadidla.

Modlitby za zosnulých

Medzi základné modlitby za zosnulých patria:

• Ruženec sv.
• Verím v Boha
• Otče náš
• Zdravas Mária

Mária Simma a duše v očistci

Mária Simma bola rakúska mystička, ktorá bola známa svojím darom komunikácie s dušami v očistci. Tieto duše ju navštevovali a žiadali o modlitby a pomoc. Mária Simma sa snažila vysvetľovať učenie Cirkvi o očistci a zdôrazňovala dôležitosť modlitieb za zosnulých.

Mária Simma hovorila, že duše v očistci trpia túžbou po Bohu. Ich radosť je však väčšia ako bolesť, pretože majú istotu, že sa skôr či neskôr ocitnú v Božom náručí. Rozdiel medzi očistcom a utrpením na zemi spočíva v tom, že v očistci duša úplne plní Božiu vôľu a miluje Boha aj ľudí na zemi.

Mária Simma spomínala príklad ženy, ktorá viedla počestný a nábožný život, no aj tak trpela v očistci kvôli nepriateľstvu, ktoré v sebe udržiavala. Naopak, jej manžel, ktorý bol zaneprázdnený a osočoval iných, mal očistec veľmi dlhý. Z toho vyplýva, že nevraživosť a nedostatok lásky k blížnemu vedú k najhoršiemu.

Svätá Katarína Janovská, ktorej je Mária Simma veľmi blízka, zasvätila svoj život pomoci dušiam v očistci. Po jej smrti ju napadol démon, ale svätí jej prejavili podporu a nebeské potešenie. S radosťou zvolala: „Kto ste? Ach, teraz už chápem!“, s úsmevom zatvorila oči a zaspala v Pánovom pokoji.

Mária Simma spomínala prípad mladého muža, ktorý zahynul počas lavíny v roku 1954. Počul zúfalé výkriky a chcel ľuďom pomôcť. Neskôr sa dozvedel, že bol vyslobodený z očistca, pretože jeho čin lásky vynahrádza mnohé hriechy.

Mária Simma zdôrazňovala, že svätá omša má neoceniteľnú hodnotu pre vyslobodenie duší z očistca. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinná je aj modlitba ruženca. Mária Simma odporúčala obetovať utrpenie za duše v očistci. Dokonca aj hodina utrpenia na zemi môže ušetriť duši 20 rokov utrpenia v očistci.

Svedectvo svätého Pátra Pia

Svätý Páter Pio mal dar vidieť duše v očistci a pomáhať im. Jedného dňa sa mu zjavila duša jeho priateľa, ktorý trpel v očistci. Páter Pio obetoval svätú omšu za jeho vyslobodenie.

Raz v noci sa pátrovi Piovi zjavil muž v čiernom plášti, ktorý zomrel pri požiari v roku 1908. Požiadal ho o odslúženie omše za jeho dušu. Páter Pio mu prisľúbil, že zaňho odslúži omšu.

Svätá Terézia z Lisieux a dôvera v Božie milosrdenstvo

Svätá Terézia z Lisieux bola presvedčená, že sa nevyhne očistcu. Zdôrazňovala, že sa nemáme báť očistca, ale máme mať v Boha neotrasiteľnú dôveru. Ak veríme, že pôjdeme do očistca, Pánovi tým veľmi krivdíme. Svätá Febronia však neuznávala Terezkin názor na očistec. Až po smrti pochopila, že Terézia mala pravdu.

Svedectvo svätej Faustíny Kowalskej

Svätá Faustína Kowalska mala mystické zážitky a videla duše v očistci. Pán Ježiš jej povedal, za koho sa má modliť. Raz ju anjel strážca zaviedol na zadymené miesto plné ohňa s množstvom trpiacich duší. Plamene sa jej vôbec nedotkli. Potom uzrela Pannu Máriu, ako navštívila duše v očistci.

Eucharistia a jej význam pre zosnulých

Eucharistia je ústredným bodom katolíckej viery a má veľký význam pre zosnulých. Svätá omša je obeta, ktorú Ježiš Kristus priniesol za spásu sveta. Modlitby a obety počas svätej omše pomáhajú dušiam v očistci dosiahnuť večnú spásu.

Podľa Kán. 900 § 1 Kódexu kánonického práva, svätú omšu môže platne sláviť jedine platne vysvätený kňaz. Svätá omša sa slávi celkom podľa vzoru poslednej večere. Veriaci sú povinní pred sv. prijímaním zachovávať eucharistický pôst.

Tridentský koncil vyhlásil, že svätá omša je obetou zmierenia za živých i mŕtvych. Druhý vatikánsky koncil zdôraznil, že Eucharistia je pamiatkou Pánovej smrti a zmŕtvychvstania.

Pohrebné obrady

Pohrebné obrady v katolíckej cirkvi majú za cieľ sprevádzať zosnulého na jeho poslednej ceste a povzbudiť pozostalých nádejou na vzkriesenie. Obrady zahŕňajú:

• Kropenie rakvy požehnanou vodou a incenzovanie.
• Modlitby a piesne za zosnulého.
• Sprievodný žalm s antifónou alebo pieseň.
• Záverečné požehnanie.

Svätí ako prostredníci

Podľa katolíckej cirkvi sú svätí prostredníkmi medzi človekom a Bohom. Orodovníkmi za ľudí u Boha. Ak ich ľudia o niečo poprosia niekedy aj prosby človeka vyplnia. Svätí (aj blahoslavení) sú podľa RKC učenia prostredníci medzi človekom a Bohom, orodovníci za ľudí u Boha, ak ich ľudia o niečo poprosia niekedy aj prosby človeka vyplnia.

Mnohé katolícke kostoly majú na hlavnom oltári svojho svätého patróna. Ak katolík niečo stratí, v kostole vzadu máme u nás v dedine svätého Antona. Ak katolík cestuje autom, tu je nápomocný svätý Krištof, patrón motoristov. Svätý Kliment I., pápež, je patrón baníkov.

Záver

Zvyklosti a prosby v kostole za zosnulých sú dôležitou súčasťou katolíckej tradície. Modlitby, liturgie a obrady majú za cieľ pomôcť dušiam v očistci a uľahčiť im cestu do neba. Dôležité je mať na pamäti dôležitosť lásky k blížnemu, pokory a dôvery v Božie milosrdenstvo.

tags: #prosby #v #kostole #za #zomrelych