Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde - práve tieto slová symbolizujú obdobie od Troch kráľov až po Popolcovú stredu, po ktorej prichádza veľký pôst. Fašiangové obdobie patrí podľa tradícií našich predkov medzi najveselšie obdobia roka. Zvyky a obrady fašiangov v čase od Troch kráľov do Popolcovej stredy symbolizujú okrem prechodu zo zimy do jari aj činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.
Možno ste sa už niekedy zamysleli nad samotným slovom „fašiangy“. Jeho pôvod musíme hľadať v Nemecku, slovo pochádza z nemeckého spojenia vastschane, čo znamená „posledný nápoj“ alebo „výčap“. Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli fašiangy známe ako mjasopust, čiže „koniec jedenia mäsa“ pred pôstom. Dokladajú to pramene z obdobia Veľkej Moravy, v 9. storočí. V susednom Česku slovo masopust zostalo, u nás sme prijali nemecké fašiangy.
Je to akési veselé ohnivko medzi melancholickým časom Vianoc a predveľkonočným obdobím. Rušili sa zavedené poriadky a spoločenské normy, neplatili tresty, spytovanie svedomia ani pôsty. To bývalo dokonca tŕňom v oku cirkvi, lebo oslavy boli vtedy bujarejšie a odviazanejšie ako dnes. Veselili sa všetci.
V mestách vychádzali z tradícií stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych karnevaloch. Jednotlivé cechy sa snažili o čo najväčšiu atraktivitu. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zase krútili nad hlavami obručami. Niekde bolo známe tzv. trhanie husí alebo husacia jazda s cieľom odtrhnúť husi hlavu a získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Prebiehala aj voľba nových cechmajstrov, aj prijímanie učňov za tovarišov. Museli však uspieť na skúškach. Oslavy sa regionálne odlišovali, i keď nie je možné poprieť aj spoločné črty.
Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa pripravovala praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších ľudí. Pri tejto obchôdzke nezabudli zozbierať vajíčka a slaninu. Praženicu zvyčajne pripravovala richtárka.
Pre oblasť Hontu bolo charakteristické robiť pálenku. Chlapci na obchôdzke za dievčatami po dedine vyberali zrno a pýtali aj slaninu, klobásy či údené mäso. Fašiangy vyvrcholili zábavami a obchôdzkou v posledné dni pred Veľkým pôstom. Ľudia tento zvyk v staršej dobe volali chodenie s hajnalom, neskôr chodenie s bursou, zjednodušene bursovanie.
Na poslednú fašiangovú nedeľu predvečerom zišli sa na určenom mieste valaskí mládenci a zvolili si medzi sebou richtára, ktorý bursu riadil. Už vopred si zaistili cigánsku hudbu, obyčajne z Klenovca. Richtár držal dlhý ražeň, na ktorý mu gazdinky napichali slaninu, a niekde ich počastovali aj pálenkou.
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v mládeneckom sprievode objavili prvé masky. Znázorňovali medveďa a šaša. Na čele sprievodu dominuje jazdec s trúbkou, nasleduje mladý zať s nevestou, svadobný sprievod so starejším, hudobníci. Záver sprievodu po novom tvorí alegorický voz, na ktorom sa inscenovala aktuálna téma roka.
Pondelok je voľný, oddychový, v utorok večer býva zábava spojená s odhaľovaním masiek, voľbou mládeneckého richtára a o polnoci sa pochováva basa. Tento bod fašiangového programu mal zaužívanú scénickú podobu. Jeho aktérmi boli farár, richtár, smútočný sprievod a cigánska kapela. Basa prikrytá bielou plachtou a kropená vodou sa za čítania z veľkej knižky vtipných veršov spustí za simulovaného náreku do javiskového prepadliska.
Priam rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a zároveň sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki rozvoniavali v každom regióne Slovenska.
Na fašiangový pondelok sa zasa konal tzv. mužský bál, kam smeli len ženatí muži alebo vydaté ženy.
V našom zariadení VIA LUX sa tiež snažíme udržiavať tieto tradície a pripravujeme pre našich prijímateľov rôzne aktivity spojené s týmto obdobím. Aj tento rok sme pre pre našich prijímateľov usporiadali tradičnú fašiangovú zábavu.
Okrem fašiangov sa v tomto období spomínajú aj Turíce. Turíce, alebo Letnice, sú kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Pripomínajú zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Turíce sú pohyblivý sviatok, ktorého dátum sa odvíja od dátumu Veľkej noci.
Kedy sa teda oslavujú fašiangy a Turíce?
- Fašiangy: Obdobie od Troch kráľov (6. januára) do Popolcovej stredy.
- Turíce: 50 dní po Veľkej noci.
Nech už sa rozhodnete oslavovať tieto sviatky akokoľvek, dôležité je prežiť ich v radosti a s ľuďmi, ktorých máte radi.
Na podporu udržiavania tradícií a ľudovej kultúry na Slovensku sa konajú rôzne podujatia. Po dvojročnej odmlke, kedy nám pandémia zabránila spoločne sa stretávať, zariadenie VIA LUX - DSS a ZpS Košice - Barca dňa 24. 11. 2022 opäť zorganizovalo prehliadku spevákov Zlatý slávik 2022.
Naše zariadenie sa aktívne zúčastňuje na rôznych kultúrnych podujatiach a slávnostiach. Dňa 27.06.2024 sme sa zúčastnili 2. ročníka podujatia "Šport spája". Dňa 16.5.2024 sme sa zúčastnili XX. ročníka benefičného koncertu v Spišskom Podhradí. Dňa 11.6.2024 sa pre prijímateľov zariadenia uskutočnil celodenný autobusový výlet do rodiska kniežaťa Františka II. Rákocziho.
Pripomeňme si aj niektoré z ďalších aktivít nášho zariadenia:
- Vianočné predajné trhy spojené s dňom otvorených dverí (6. 12. 2023)
- Spevácka súťaž Zlatý slávik (18. 10. 2023)
- Výlet na Jahodnú (9. 8. 2023)
- Festival Virvar - Dni bábkového divadla (4. júna)
- Katarínska zábava (22. 11.)
Prežiť peknú jeseň života, stretávať zaujímavých ľudí, môcť sa podeliť o svoje zážitky, trápenia ale i radosti, je túžbou každého z nás. Každoročne v mesiaci októbri, keď príroda naberá krásu jesene, prejavujeme všetci svoju pozornosť a úctu občanom skôr narodeným, ktorých vlasy sú postriebrené šedinami a konanie obohatené veľkými životnými múdrosťami.
Tabuľka: Prehľad aktivít a podujatí
| Dátum | Podujatie |
|---|---|
| 6. 12. 2023 | Vianočné predajné trhy |
| 18. 10. 2023 | Spevácka súťaž Zlatý slávik |
| 9. 8. 2023 | Výlet na Jahodnú |
| 4. jún | Festival Virvar |
| 22. 11. | Katarínska zábava |