Cirkevné sviatky Gréckokatolíckej cirkvi

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii. Priblížime si zoznam prikázaných sviatkov, ako aj ďalších významných sviatkov v roku.

Prikázané sviatky

Okrem nedieľ je povinnosť zúčastniť sa na celej svätej liturgii aj v následujúce prikázané sviatky:

• 01.01. - Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 06.01. - Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 25.03. - Zvestovanie našej Presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne
• Svätý a Veľký piatok
• Pondelok svetlého týždňa
• Pánovo nanebovstúpenie
• 29.06. - Svätí, slávni a a všechválni apoštoli Peter a Pavol
• 15.08. - Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny
• 08.12. - Počatie Presvätej Bohordičky svätou Annou
• 25.12. - Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista
• 26.12. - Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku predstavuje jednu z východných cirkví, preto sa ohľadom prikázaných sviatkov riadi Kódexom kánonov východných cirkví z roku 1990, menovite kánonom číslo 880. Podľa neho má zoznam prikázaných sviatkov (okrem niekoľkých tam explicitne uvedených) stanoviť partikulárne právo miestnej cirkvi.

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku patrí medzi cirkvi latinskej tradície, preto jej prikázané sviatky stanovuje Kódex kánonického práva z roku 1983, konkrétne kánon číslo 1246. Tam sa nachádza zoznam predmetných sviatkov, ale s poznámkou, že Konferencia biskupov danej krajiny po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu. Pretože v oboch prípadoch ide o kresťanské, ba dokonca katolícke cirkvi, väčšinu prikázaných sviatkov majú spoločnú. Keďže však patria do odlišných tradícií, ohľadom niektorých sa odlišujú.

Dva prikázané sviatky Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi; Všetkých svätých) nie sú prikázanými sviatkami v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a štyri prikázané sviatky Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke; Zvestovanie presvätej Bohorodičke; Veľký piatok; Svetlý pondelok) nie sú prikázanými sviatkami v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vysvetľovať dôvody tohto faktu by si vyžadovalo neúmerne veľký priestor, preto len náhodne spomeňme, že sviatok Všetkých svätých sa vo východných cirkvách slávi vždy v nedeľu (v nedeľu po Päťdesiatnici - Zostúpení Svätého Ducha), takže do daného zoznamu ani patriť nepotrebuje.

Náš sviatok Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou, teda rímskokatolícky sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa už stáročia slávi vo východných cirkvách 9. decembra, ale na Slovensku sme prijali ako deň jeho slávenia 8. december. Okrem toho treba dodať, že jeden prikázaný sviatok má v obidvoch cirkvách ten istý dátum (1. Spomenuté odlišnosti nás nemajú znepokojovať, lebo sú celkom prirodzené. Ako odlišnosti medzi mužom a ženou samy osebe nespôsobujú medzi nimi nejednotu či rozdelenie, tak ani odlišnosť v prikázaných sviatkoch sama osebe neznamená nejednotu medzi cirkvami, či dokonca ich rozdelenie.

Medzi významné sviatky patria:

• 1. január
• 6. január
• 2. február
• 25. marec
• Premenenie Pána (6. augusta)
• 15. augusta
• 29. augusta
• 8. september
• 14. september
• 1. október
• 26. október
• 21. november
• 6. december
• 9. december
• 25. december
• 26. december

Vianoce - Sviatky Narodenia Ježiša Krista

(cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) - patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis). Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).

Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.

História Vianoc

Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. stor. rozmohla po celej Cirkvi.

26. decembra sa slávi druhý deň sviatku, nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. V byzantskej tradícii sa totiž dodnes uplatňuje princíp, že sviatky svätých, ktorí sú v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27. decembra.

Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.

Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.

V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch v ranných hodinách koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s božskou liturgiou sv. Bazila Veľkého. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25. decembra.

Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na liturgické slávenie veľkého povečeria. Ide o modlitbu, ktorá sa koná po večery, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh! (porov. Iz 8, 10).

Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho! [Po slovensky: Kristus sa rodí! Oslavujte ho!].

Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni: Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni. K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary.

Ikona Narodenia Pána

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prikázanými sviatkami Gréckokatolíckej cirkvi:

tags: #prikazane #cirkevne #sviatky #greckokatolicka #cirkev