V Katolíckej cirkvi sa cirkevný rok končí slávnosťou Krista Kráľa, ktorá pripadá na poslednú nedeľu liturgického roka. Táto nedeľa je známa ako Nedeľa Krista Kráľa, pričom nasledujúca nedeľa už začína Advent, čím sa otvára nový cirkevný rok.
Socha Krista Kráľa v Morelii, Mexiko.
História a ustanovenie sviatku
Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. decembra 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Po prvý raz sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roka 1925 ako svedectvo lásky Cirkvi voči svojmu božskému Ženíchovi, preto bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali vzbudzovať v srdciach veriacich túžby a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho Pána a Kráľa.
Pius XI. v roku 1925 zareagoval na rastúci sekularizmus na Západe a nevyriešenú rímsku otázku založením tohto sviatku. S veľkou jasnosťou a hĺbkou vyjadrila Svätá stolica svoju nádej, že sviatok bude mať vplyv na laikov.
Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter.
Liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile bol tento sviatok povýšený na slávnosť - najvyšší stupeň slávenia a bol preložený na poslednú, tridsiatu štvrtú tzv. "cezročnú" nedeľu v roku.
V túto nedeľu sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. (Pius XI. enc. Quas primas z 11.12.1925).
Biblický základ a význam
Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Biblický základ slávnosti Krista Kráľa je v Modlitbe Pána - "príď kráľovstvo Tvoje..." Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo.
Navyše, hlavným dôvodom Ježišovho ukrižovania bol titul "židovský kráľ'. V štvrtom evanjeliu Ježiš priznáva, že je kráľ, ale jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a že sa na to narodil a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo pravdy.
Ježiš je Kráľ sveta a vesmíru, Kráľ neba a zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža.
Liturgický rok sa začína adventom - prípravou na slávnosť Narodenia Pána - a končí sa oslavou Krista Kráľa, na ktorého sa Otec rozhodol všetko zamerať a v ňom zjednotiť.
Kristus Kráľ - ilustračný obrázok.
Posolstvo sviatku pre veriacich
Slávnosť Krista Kráľa Zaviedol pápež Pius XI. ako reakciu na ateistické a totalitné politické režimy, ktoré popierali práva Boha a Cirkvi. Atmosférou, v ktorej sa táto slávnosť zrodila, bola napríklad situácia Mexickej revolúcie, keď mnohí kresťania išli na smrť a posledným dychom zakričali: “Nech žije Kristus Kráľ!”
Aby sme zistili, čo má tento sviatok do činenia s nami, musíme si iba pripomenúť veľmi jednoduché rozlišovanie. Existujú dva vesmíre, dva svety alebo kozmy -„makrokozmos,“ ktorým je celý vesmír okolo nás, a „mikrokozmos,“ alebo malý vesmír, ktorý je v každom jednotlivom človeku.
Podľa sv. Pavla, sú dva spôsoby ako žiť: môžeme žiť pre seba alebo môžeme žiť Pánovi (Rim 14,7-9). Žiť „pre seba“ znamená žiť tak, že niekto seba považuje za začiatok a koniec. Je to život uzavretý do seba, poháňaný iba vlastným uspokojením a slávou bez perspektívy večnosti. Žiť “Pánovi,” naopak znamená žiť pre Pána, teda s pohľadom upretým na neho, pre jeho slávu, pre jeho kráľovstvo.
Pouvažujme opäť nad nápisom umiestneným nad Kristom na kríži: „ Toto je židovský kráľ .“ Diváci ho vyzývali, aby otvorene predviedol svoju kráľovskú moc a mnohí, dokonca aj medzi jeho priateľmi, očakávali spektakulárnu demonštráciu jeho kráľovskej moci. Ale on si zvolil preukázať svoju kráľovskú moc iba svojou starostlivou láskou k mužovi, ktorý bol v skutočnosti zločincom: „‘ Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. ' On mu odpovedal: ‘ Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.´“
Čo je sviatok Krista Kráľa?
Z tohto hľadiska najdôležitejšou otázkou, ktorú si môžeme položiť na slávnosť Krista Kráľa , nie je tá, či kraľuje vo svete, ale tá, či kraľuje vo mne. Nejde o to, či jeho kraľovanie uznávajú štáty a vlády, ale či ho uznávam a žijem ja. Je Kristus Kráľom môjho života? Kto vládne vo mne, kto určuje ciele a stanovuje priority - Kristus alebo niekto iný?
Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje. Ježiš ako pútnik neustále kráča k tým, čo ho potrebujú.
Ježiš je Kráľom, pretože si ho Otec sám vyvolil, pomazal a ustanovil. Pri jeho krste povedal: „Toto je môj milovaný Syn, jeho som si vyvolil“ (Mt 3, 17) a na „hore premenenia“ k tomu dodal: „Jeho poslúchajte“ (Mt 17, 5) Ježiša nám Boh dal za kráľa, aby vládol v našich srdciach, našich životoch, v každej našej životnej situácii, v radostiach i starostiach.
Pre Izrael vtedy, ako aj pre ľudí naprieč dejinami aj dnes bolo a je nereálne (aj po skúsenostiach s kráľmi svojimi či cudzími) dosiahnuť takýto status a vládnutie ľudskými silami. O to viac žili Židia v očakávaní nádherného času Božieho kráľovstva a ich bežnou debatou bolo, kedy už nastane jeho čas. Nedočkavosť bola a je o to silnejšia, o čo náročnejšie časy židovský národ a ľudia vôbec zažívali.
Kristus Kráľ v ikonografii
V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha.
Výzva k zamysleniu
Na prahu nového liturgického obdobia je dnešná chvíľa vhodnou príležitosťou začať nanovo. Nie je dôležité, čo si doteraz robil, kde si bol; Kristus ťa pozýva do svojho kráľovstva.
Ak má byť teda Kristus Kráľ mojím kráľom, potrebujem sa naučiť nedržať svoj život úzkostlivo v rukách podľa svojich obmedzených znalostí, možností a síl. Znamená to však žiť ako on: v pokore, nepotreboval sa zbytočne zviditeľňovať. V poslušnosti, ktorou bol poddaný v láske a v dôvere svojmu Otcovi. V obete až do krajnosti, až do bláznovstva kríža.