V posledných rokoch a mesiacoch môžeme sledovať úpadok duchovného života v mnohých farnostiach. Klesá počet veriacich v chrámoch a znižuje sa záujem o sviatosti a modlitby. Tento článok sa zaoberá faktormi, ktoré k tomuto úpadku prispievajú, a ponúka konkrétne kroky na oživenie farností.
Faktory prispievajúce k úpadku
- Kritický postoj k Cirkvi a kňazom
- Nezáujem o sviatosti
- Slabšie povedomie hriešnosti
- Odmietanie cirkevných prikázaní
- Šírenie materializmu a indiferentizmu
- Schopnosť človeka "vystačiť si" bez Boha
Oživenie farnosti: Začnime od seba
Namiesto nariekania nad minulosťou by sme sa mali zamerať na to, čo môžeme urobiť pre šírenie Božieho kráľovstva tu a teraz. Kľúčom k zlepšeniu stavu Cirkvi je osobná zmena a rast v láske k Bohu. Svätá Matka Tereza z Kalkaty povedala: "Vy a ja," keď sa jej reportér spýtal, čo by sa v Cirkvi malo zmeniť ako prvé. To by malo charakterizovať každého kresťana, ktorý túži zlepšiť situáciu vo farnosti.
Ak naozaj milujeme Kristovu Cirkev, nemôžeme zostať nečinní a nehľadať prostriedky, ako aj iným ohlásiť radostnú zvesť, ako stmeliť vzťahy so svojimi bratmi a sestrami, spoluúdmi, o ktorých platí, že keď "trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy" (1 Kor 12, 26). Preto by mal každý farník v prvom rade sám prežívať bolesť nad tým, že upadá život vo farnosti, a snažiť sa dopomôcť k jeho oživeniu. Nie každý si to však všimne a ešte menej je tých, ktorí sa aj odvážia niečo urobiť.
Úloha laikov a kňazov
Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že úloha laikov je dnes nielen aktuálna, ale výsostne dôležitá a mali by sa čoraz viac zapájať aj do pastorácie v rámci farnosti. Laici sú povolaní, aby ako živé údy napomáhali stály rast Cirkvi vo svätosti. Duchovní pastieri si totiž uvedomujú, v akej miere laici prispievajú pre dobro celej Cirkvi.
V prvom rade sa spomína apoštolát tam, kde laici žijú - vo svojich rodinách, práci a podobne, ale tiež sa spomína aj konkrétny apoštolát v rámci spolupráce s hierarchiou, pod čo môžeme zahrnúť aj snahu pracovať na zveľaďovaní farnosti. Ešte raz chcem zdôrazniť slová, že na tento apoštolát veriacich určuje sám Pán - keď sa zriekame služby pre Cirkev a apoštolátu, zriekame sa teda pozvania Pána, ba aj jeho samého.
Hlavným pastierom farnosti je miestny farár. On je poslaný biskupom na toto miesto a zastupuje hierarchiu Cirkvi. Je teda veľmi vhodné s akýmkoľvek nápadom navštíviť miestneho farára a poradiť sa s ním.
Trápi vás zápcha? Možno jete nesprávne. 5 potravín, ktoré naštartujú vaše črevá už za 1 deň.
Konkrétne kroky k oživeniu farnosti
Keď teda vidíme, že sme všetci pozvaní angažovať sa na oživení farnosti, je potrebné stanoviť nejaké konkrétne kroky, ako začať.
- Modlitebné aktivity a sviatostná katechéza: Privádzanie ľudí k sviatostnému životu, adorácia eucharistického Krista a spoločná modlitba.
- Pastoračná rada: Skupina farníkov, ktorí spolu s farárom uvažujú, rozlišujú a iniciujú aktivity vo farnosti.
- Spoločenstvo spoločenstiev: Vytvorenie siete malých komunít, ktoré budú vedené laikmi a navzájom spolupracovať.
- Pastorácia detí a mládeže: Stretnutia a aktivity pre mladých, kde sa nielen zabavia, ale aj naučia niečo nové a podrastú v modlitebnom živote.
- Praktické aktivity: Práca okolo farskej budovy, upratovanie chrámu, kosenie trávy,…
Dôležité je nezačať príliš veľa vecí naraz. Je vhodné urobiť stretnutie pre všetkých, kde by každý mohol ponúknuť návrh na aktivitu či spoločenstvo, do ktorého by sa rád zapojil. Vyjadriť svoj názor môžu napríklad aj skrze lístky niekde vzadu v kostole alebo v sakristii.
Radšej skúsiť a zistiť, že sa to neosvedčilo a vyskúšať zase niečo nové, ako donekonečna rozmýšľať, kto by mal začať, čo by mal začať a podobne. Nechajme sa trochu rozhýbať Duchom Svätým, ktorý túži znovu zobudiť (alebo ešte väčšmi rozmnožiť) život v našich farnostiach.
Príklad z gemerského nárečia
Na priblíženie atmosféry a života vo farnostiach v minulosti slúži aj krátky humorný príbeh o farárovi z Gemera z prvej polovice 20. storočia, ktorý chodieval na zálety. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936:
Búl ráz eden farár. A vuón išuól ku ednié žene na fréj. A jié múž povedál: „Ženo, jȁ sä vráťím a ti mu pohotuj daš.“ Ta ona mu pohotovila. A tá žena zváräla gráti a f tem prišuól jié múž a zavolál: „Otvor, ženo!“ A pán farár jié povedál: „Ďe sä jȁ mám skriť.“ „Ta skoro, pán farár, sä skriťe do kaďiéški!“ A vuón vojšuól dnu a tot múž tié žene povie: „Ženo, tam ťi vre, jȁ ťi iďem vilȁť.“ A ona mu povie: „Ale nejďi!“ A vuón, nevelej mislȁcí, oblȁl toho farárä lúhom vrelím. A príďe do chiži, ta zavolá: „Ženo, tam dákí farár zubi viškériél, ta teráz ďe ho poďéjemo.“ „Tu povišä jest šižmár, odnesemo ho do toho vihläda (obloka).“ A tam ho podopreli a zavolá tot farár (správne šižmár): „Šuó vi tu chceťe pot tim vihlädom?“ Nevelej mislȁcí šižmár vezme kopito a puk do pána farárä a vuón sä vivráťiél. Potem beží ku žene: „Ženo, jȁ zabiél pána farárä.“ A jeho žena: „Jaj, ta ďe ho mámo poďeť.“ „Vinezmo ho do suseduó na tú hrušku.“ A tam mu popriväzívali tanisterku na plecá a jeho tam uvȁzali. Teráz u suseduó zavolali: „Ženo, poďže, veď nám pán farár na hruške.“ A tí zavolali: „Ej, pekne to pána farárovi prišť na hruški.“ No a tí zeli drúk a zrazili pána farárä dluó z hruški. A tu sä pán farár zabili. „Ta šuó buďemo s pána farárom robiť?“ pítali sä luďe. „Tu u suseduó jesto edná kobula, visadzmo ho na nú.“ Ak posaďili pána farárä a kobulu pošibali do huóri, kobula leťäla ani f povetrú. Potom prišla ku ednié bani a tam sä zabili obidvȁ.
Ignác Juruš: Ľudia momentálne nepotrebujú kňazov, vystačia si sami
Rímskokatolícky kňaz a plukovník vo výslužbe, ThMgr. Ignác Juruš, hovorí, že ľudia momentálne nepotrebujú kňazov, vystačia si sami. Kým majú dostatok peňazí a zdravia, na Boha, kostol a kňaza si ani nespomenú. K Bohu sa začnú utiekať až vtedy, keď sa im niečo vážnejšie pritrafí v rodine a v ich živote.
Musíme sa vrátiť, latinsky povedané: ad fontes, teda k prameňu zdravej náuky a ku kresťanským koreňom, ktoré u nás kedysi fungovali. Viera v Boha, morálka, rodina, pravda, spravodlivosť a čestnosť.