Slanický ostrov, známy aj ako Ostrov umenia, sa rozprestiera na ploche 3,5 ha, obklopený vodami Oravskej priehrady. Nachádza sa tu pamätný cintorín, kalvária a Kostol Povýšenia sv. Kríža. Tento ostrov je pozostatkom obce Slanica, ktorá bola zatopená pri výstavbe Oravskej priehrady, rovnako ako ďalšie štyri obce - Ľavkovo, Oravské Hámre, Ústie a Osada.
Ostrov tu stojí od roku 1953, kedy bola spustená Oravská priehrada. Kedysi bol vrcholom kopca nad dedinou a bol záverom kalvárie, z ktorej dnes stojí iba jedenásť kaplniek. Tri z nich sú zaplavené. Na ostrove nájdete aj pomníky z cintorína, ktorý kedysi na ostrove stál.
Slanický ostrov so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža je spomienkou na doby minulé.
História Slanice a Oravskej priehrady
Prvá zmienka o Slanici pochádza z roku 1564, kedy valasi žiadali o odpustenie daní kráľa Ferdinanda I. V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329. Obec založili členovia Kľudovskej rodiny, pochádzajúcej z Kňažej. Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva.
Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti - vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť. 1. júla 1941 sa začalo s budovaním priehrady. Postupovalo sa pôvodne podľa švajčiarskeho projektu, ktorý bol po druhej svetovej vojne modifikovaný kolektívom českých a slovenských projektantov. 2. mája 1953 bola spustená prvá turbína priehradnej elektrárne.
Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí - Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov. Slanický ostrov je jediná spomienka na osídlenie Oravskej kotliny.
Pre porovnanie: Liptovská Mara - vodné dielo, ktoré spolu s okolitou prírodou vytvára pôsobivý obraz.
Ďalšie slovenské vodné diela podľa rozlohy:
- Vodné dielo Gabčíkovo (46 km2)
- Zemplínska šírava (32,9 km2)
- Liptovská Mara (21,6 km2)
- Veľká Domaša (15,1 km2)
- Nosice pri Nimnici - Priehrada mládeže (5,7 km2)
- Sĺňava (4,3 km2)
- Ružín (3,9 km2)
V roku 1953 sa časť Oravskej kotliny premenila na Oravskú priehradu - najväčšie vodné dielo na Slovensku. Vody riek Biela a Čierna Orava zatopili vysídlené obce Slanica, Ústie, Lavkovo, Osada, Oravské Hámre a časť Námestova. Nad hladinou ostalo iba návršie s kostolom a kalváriou, ktoré korunovalo dedinu Slanica. Uprostred priehrady tak vznikol Slanický ostrov v nadmorskej výške 609 m.
Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov - v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky. Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943.
Nedobrovoľné vysídlenie obcí, spojené so stratou rokmi zveľaďovanej úrody a násilným pretrhnutím väzieb k svojmu rodisku, bolo pre mnohých obyvateľov traumatické. Desiatky rodín ostávali vo svojich domovoch do poslednej chvíle a vyhnala ich až stúpajúca voda. Po zatopení kotliny vzniklo jazero s plochou 35 km2, poháňajúce vodnú elektráreň s dvoma kaplanovými turbínami.
Architektúra Kostola Povýšenia sv. Kríža
Kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v rokoch 1766-1769 ako baroková kaplnka a v roku 1843 ho prebudovali do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby s dvomi vežami a zámočníckou kaplnkou. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu.
V 1. polovici 19. storočia tam vznikla prvá kalvária s krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. V polkruhovo zaklenutých nikách sa ešte v prvej polovici 20. storočia nachádzali obrazy výjavov Krížovej cesty.
Slanický ostrov umenia, kostol Povýšenia sv.
Na Slanickom ostrove sa zachoval útulný lesopark s osobitou atmosférou pútnického miesta. Tunajší kostol Povýšenia sv. Kríža pochádza z druhej polovice 18. storočia. Jedinečná poloha chrámu, veľkorysé priestory a výborná akustika ho predurčili stať sa domovom pre umenie. Novovzniknutá Oravská galéria doň v roku 1971 natrvalo umiestnila svoje zbierky tradičnej ľudovej plastiky a maľby. O dva roky neskôr vznikla v bývalej hrobke aj expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.
Umelecké Expozície na Slanickom Ostrove
V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza galéria ľudového umenia, kde sú nainštalované expozície zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne s názvom „Tradičná ľudová plastika a maľba“. V bývalej hrobke je nainštalovaná expozícia „História zatopených obcí budovania Oravskej priehrady“. Tiež tu môžete nájsť sochu Antona Bernoláka, kodifikátora slovenského jazyka a rodáka z obce Slanica.
Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia.
V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov. Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia.
Na Slanickom ostrove sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Prístup na ostrov je možný dvoma loďami z prístavov za Námestovom:
- Loď OG SLANICA, prístav č. 2 - Slanická Osada
Plavby:
- od 1. 5., denne o 9:00, 11:00, 13:00, 15:00, 16:30
- od 1.9. posledná plavba o 15:00 (zmena vyhradená OG)
Na webovej stránke www.lodslanica.sk nájdete aktuálne informácie o vyhliadkových plavbách po Oravskej priehrade, o sezóne na Slanickom ostrove umenia a všetkých ostatných aktivitách.
Možnosti vstupu, vstupné:
- LODNÝ LÍSTOK A EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na lodi OG SLANICA): v cene vstupenky zahrnutá okružná vyhliadková plavba loďou OG Slanica a prehliadka expozícií na ostrove
Ceny:
- dospelí - 10 €
- študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 5 €
- deti od 3. do 15. rokov, školské zájazdy - 2 €
- deti do 3. rokov - vstup zadarmo
EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na ostrove) bez prepravy, iným plavidlom:
- dospelí - 2 €
- študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 1,50 €
- deti od 3. do 15. rokov - 1 €
- deti do 3. rokov - vstup zadarmo
Návštevníkov víta pred kostolom socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, ktorý pochádzal práve z obce Slanica.
Ak plánujete návštevu malebnej a krásnej Oravy, tak plavba po Oravskej priehrade by nemala chýbať v žiadnom itinerári. Slanický kostol bol postavený v druhej polovici 18 storočia v rokoch 1766 až 1769 ako kaplnka, ktorú prestavali na jednoloďový kostol s pristavanou drevenou zvonicou. Ku kostolu bolo postavených aj 14 kamenných stĺpov s obrazmi znázorňujúcimi výjavy krížovej cesty. V roku 1787, 17. augusta mal v kostole primičnú svätú omšu novokňaz rodák zo Slanice Anton Bernolák.
Jozef Pindiak - richtár rodákov bývalej Slanice - 7 minút S
Oravská priehrada