Kapucínsky kostol vo Viedni je nielen miestom náboženského významu, ale aj symbolom histórie a kultúry Rakúska. Jeho architektúra, umelecké diela a Cisárska hrobka priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú spoznať bohatú históriu Habsburgovcov a ich vplyv na Európu.
Interiér Kapucínskeho kostola vo Viedni
Založenie a výstavba
História Kapucínskeho kostola sa začala v 17. storočí, keď Anna Tirolská, manželka cisára Mateja II. Habsburského, založila vo Viedni kapucínsky kláštor s kryptou. Anna Tirolská bola veľkou patrónkou kapucínskeho rádu a práve jej testament z roku 1617 venoval potrebné finančné prostriedky na výstavbu hrobky. Týmto krokom vytvorila oficiálne rodové pohrebisko Habsburgovcov.
Základný kameň hrobky bol položený 8. septembra 1622 za prítomnosti cisára Ferdinanda II. Stavebné napredovanie však brzdila tridsaťročná vojna. Preto stavby trvali až do roku 1632. Cisár Leopold I. rozšíril Cisársku hrobku v roku 1657 v priestore pod loďou kostola („Leopoldova hrobka“) a jeho syn, cisár Jozef I., ju rozšíril zas ďalej na západ.
Rozširovanie a úpravy
Rok pred svojou smrťou, v roku 1710, dal postaviť Jozef I. ďalšiu komoru hrobky spolu s kaplnkou na východe. Jeho brat, cisár Karol VI., pokračoval v roku 1720 západným smerom, ktorý sa rozprestieral pod chórom a nad chórom apsidy, čím vznikla „Karolova hrobka“. Na tomto zväčšení hrobky sa podieľal známy barokový architekt Johann Lukas von Hildebrandt.
V roku 1754 pokračovala Mária Terézia vo výstavbe ešte ďalej na západ, až sa s výstavbou vyústilo do kláštornej záhrady, kde sa na povrch vynorila kupolová prístavba, ktorá do hrobky prepúšťa prirodzené svetlo. Impozantná kupola a „hrobka Márie Terézie“ sú dielom architekta Jeana Jadota de Ville-Issey. Za vlády vnuka Márie Terézie, cisára Františka II./I., sa architekt Johann Aman v roku 1824 obrátil s výstavbou na sever kvôli ďalšej prístavbe - „Františkovej hrobky“.
Časom ešte pribudla „Ferdinandova hrobka“, „Toskánska hrobka“, „Nová hrobka“ a „hrobka Františka Jozefa“.
Cisárska hrobka (Kaisergruft)
Cisárska hrobka je miestom posledného odpočinku 145 členov rodu Habsburgovcov, z toho 12 cisárov a 18 cisárovien a kráľovien. Posledný Habsburg, ktorého telo sem bolo uložené, je Otto von Habsburg, syn posledného cisára Karola I., ktorý zomrel v roku 2011. Cisárska hrobka je unikátnym miestom triumfálnych spomienok na veľkosť tohto rodu, no zároveň symbolom pominuteľnosti.
Cisárska hrobka vo Viedni
V rokoch 1637 až 1878 sa telá, srdcia a orgány Habsburgovcov pochovávali oddelene, teda v troch súčasných pohreboch. Cisárska hrobka bola miestom pre ich nabalzamované telá, Hrobka sŕdc v Augustiniánskom kostole bola miestom pre srdcia Habsburgov a vo Vojvodskej hrobke Dómu svätého Štefana boli v medených nádobách pochované ich orgány. Dôvodom trojnásobných pohrebov bolo, že každý z menovaných kostolov usiloval pre zvýšenie vlastnej prestíže o to, aby bol miestom posledného odpočinku Habsburgovcov.
Habsburská cisárska krypta - hrobky Márie Terézie, Františka Jozefa a Sisi vo Viedni
Symbolika v Cisárskej hrobke
Mimoriadne zaujímavé sú mnohé symboly, ktoré možno v hrobke pozorovať a analyzovať. Takmer na každom sarkofágu je možné vidieť aspoň jednu lebku s nekompletne osadeným chrupom, pričom mnohé nesú na svojich hlavách aj koruny. Snáď nič nedokáže lepšie poukázať na márnosť a pominuteľnosť svetských statkov, ako práve tieto „korunované kraniá“.
Ďalším z častých symbolov v Cisárskej hrobke je aj takzvaný uroborus, čo je had, ktorý sa zahryzáva do svojho chvosta, čím tvorí kruh. Predstavuje tak cyklickú podstatu vecí, nekonečný návrat od konca k začiatku, čo opäť odkazuje na večnosť. Okrem toho sú v hrobke k videniu habsburské orlice, či plačúce ženské postavy „Austrie“.
Symboly v Cisárskej hrobke
Významné sarkofágy
Autorom asi dvadsiatich sarkofágov je Balthasar Ferdinand Moll. Popri ich úžasnej výzdobe sú pôsobivé tiež nápisy na týchto sarkofágoch. Sarkofág cisára Leopolda I. napríklad vypovedá: „Prvý medzi cisármi, ktorý dosiahol toľko podivuhodných víťazstiev a samotných Turkov donútil prosiť o mier; odpočíva v tejto rakve, Leopold, so súhlasným nadšením celého sveta zvaný Veľký. Zomrel v roku 1705, 5. apríla, vo veku 65 rokov.“ V texte je dátum úmrtia i vek uvedený chybne. V skutočnosti odovzdal dušu Pánovi 5. mája vo veku 64 rokov.
O niečo skromnejšie informuje o svojom zosnulom sarkofág Jozefa I., ktorý predčasne zomrel na kiahne vo veku 32 rokov. Na sarkofágu sa píše: „Svetu prepožičaný 1678, kráľovstvu uhorskému 1687, rímskej ríši 1690, Amálii Wilhelmine 1699, rímskemu cisárstvu, Čechám, provinciám atď. 1705, nebesám navrátený v roku 1711, 17. apríla. Vždy a všade víťazný.“
Opulentný sarkofág Karola VI. predstavuje jednu z najkrajších ukážok sepulkrálneho umenia s odkazom na ľudskú pominuteľnosť, na ktorú hlavne poukazujú spomínané korunované lebky, obzvlášť známa lebka s korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Tomuto odkazu však trochu oponuje pompézny nápis, ktorý môžeme na jeho sarkofágu čítať.
Najväčší a najmajestátnejší sarkofág v Cisárskej hrobke patrí Márii Terézii a jej manželovi Františkovi I. Štefanovi Lotrinskému, ktorý vytvoril Balthasar Ferdinand Moll v roku 1754. Na nádhernom lôžku tvoriacom príkrov je zobrazený v pololežiacej polohe a životnej veľkosti cisársky pár. Na jednej z bočných stien sarkofágu dokonca nájdeme vyobrazenú Bratislavu, ktorá bola v istých rokoch korunovačným mestom.
Hrobka Jozefa II.
Pred náhrobkom Márie Terézie spočíva jeden strohý a nenápadný sarkofág, ktorý vďaka svojmu obyčajnému vzhľadu možno nazvať priamo rakvou. Táto jednoduchá tumba uchováva ostatky cisára Jozefa II. Oproti predošlým prepychovým náhrobkom jeho predchodcov vidíme značne citeľný kontrast. Kontrastný je i nápis na jeho rakve, ktorý znie: „Tu odpočíva Jozef II., ktorý vo všetkom, čo robil, zlyhal.“
Hrobka cisára Jozefa II.
Kapucínsky kostol a Mária Antoinetta
Kapucínsky kostol bol svedkom aj udalostí spojených s Máriou Antoinettou. 16. októbra 2024 sa pri príležitosti 231. výročia jej popravy zaodel viedenský Kapucínsky kostol do čierneho. V chrámovej lodi dominovala v čiernom „odetá“ tumba na katafalku s portrétom francúzskej kráľovnej, za ktorej dušu sa v tento deň slúžilo v kostole tradičné Requiem. Táto udalosť poukazuje na pretrvávajúcu úctu k Márii Antoinette, poslednej kráľovnej Francúzska pred pádom monarchie.
Blahoslavený Marek z Aviana
Pri kostole kapucínov sa nachádza aj socha sv. Marka z Aviána, čo bol kapucínsky kazateľ a cisárov radca. Kapucín bl. Marek z Aviana svojimi modlitbami a diplomatickými aktivitami posilnil politický význam Svätej ligy, zloženej z kresťanských štátov Európy, čím výraznou mierou pomohol nielen zachrániť v roku 1683 Viedeň pred dobytím osmanskými Turkami, ale podpísal sa aj na zlomení osmanskej hrozby v Európe.
Socha bl. Mareka z Aviana
Kapucíni na Slovensku
V súvislosti s katolíckou misijnou aktivitou prichádzajú do Uhorska viaceré novo vzniknuté rehoľné spoločnosti. Pre územie Uhorska žiadal kapucínov cisár Leopold I. od pápeža Klementa X., ktorý sa dekrétom Exponi nobis z 15. sept. 1673 obrátil na generálneho predstaveného a splnomocnil ho zriadiť dva kláštory, ktorých miestami sa stali 1674 Pezinok a 1676 Bratislava.
Ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Juraj Selepčényi pozýva do svojej arcidiecézy i kapucínov, ktorých usídľuje v Pezinku, ako prvom mieste v Uhorsku. Kapucíni tu boli slávnostne uvedení 10. júna 1674 a dostali do správy bývalý stredoveký farský kostol Panny Márie a za rezindeciu farskú budovu.
Záver
Kapucínsky kostol vo Viedni je významnou historickou pamiatkou, ktorá úzko súvisí s dynastiou Habsburgovcov. Jeho architektúra, Cisárska hrobka a príbehy osobností, ktoré sú s ním spojené, priťahujú návštevníkov z celého sveta. Kostol je nielen miestom náboženského významu, ale aj symbolom histórie a kultúry Rakúska.
| Osobnosť | Význam |
|---|---|
| Anna Tirolská | Založila kapucínsky kláštor a kryptu vo Viedni |
| Leopold I. | Rozšíril Cisársku hrobku |
| Mária Terézia | Pokračovala vo výstavbe hrobky, vytvorila hrobku Márie Terézie |
| Otto von Habsburg | Posledný Habsburg pochovaný v Cisárskej hrobke |
| Marek z Aviana | Kapucínsky kazateľ, radca cisára Leopolda I., pomohol zachrániť Viedeň pred Turkami |
tags: #kapucinsky #kostol #vienna