Vianočné Zvyky v Taliansku: Oslava Tradícií, Jedla a Rodinnej Pohody

Vianoce sú v Taliansku bezpochyby najobľúbenejším a najdôležitejším kresťanským sviatkom. Taliani ich tradične trávia doma v kruhu širšej rodiny.

Taliansko, krajina známa svojou kultúrou, umením, kuchyňou a pohostinnosťou, oslavuje Vianoce s rovnakým nadšením a vášnivým prístupom ako ku každému aspektu života. Tento sviatočný čas nie je len o duchovných zvykoch, ale aj o oslave rodiny, jedla a tradícií, ktoré prežívajú v srdciach a domoch Talianov po stáročia.

Vianočné sviatky a obdobie adventu sú v Taliansku a na Sardínii podobné ako na Slovensku. Sú plné zvykov, tradícií, dobrého jedla, darčekov, rodinnej pohody a hlavne Taliani trávia veľa času s rodinou.

Najdôležitejším dňom je 25. december. Avšak sviatočné vianočné obdobie začína v Taliansku už 8. decembra, teda v deň, keď podľa Biblie Mária prijala zvestovanie od archanjela Gabriela, a končí až 6. januára.

Oficiálnym vstupom do vianočného obdobia je sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra (L'immacolata Concezione). Od tohto dňa sú vyzdobené mestá, stoja vianočné stromčeky (aj doma), pripravené sú jasličky a betlehemy, začínajú vianočné trhy, najmä na severe krajiny, milánska opera La Scala otvára sezónu a oficiálne sa začína aj zimná sezóna na horách.

Vianočné obdobie sa v Taliansku začína osem dní pre Vianocami, 17. decembra, a trvá do 6. januára, sviatku nazývaného Epifania (Sviatok Troch kráľov). Počas tohto osemdňového obdobia, ktoré nazývajú Novena, chodia deti od domu k domu a koledujú.

Taliansku sa na Vianoce želá Buon Natale, teda „Dobré narodenie Pána“.

Vianočné obdobie v Taliansku začína podobne ako v mnohých iných krajinách adventom. Už začiatkom decembra sa mestá, dediny a domácnosti začínajú pripravovať na príchod sviatkov.

Vianočný stromček na námestí Piazza del Duomo v Miláne

Talianske mestá sú známe svojimi impozantnými vianočnými trhmi, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Mestá ako Rím, Miláno, Neapol a Florencia sú ozdobené svetelnými dekoráciami, a ich trhy sú plné miestnych remeselníkov ponúkajúcich tradičné jedlá, vína, cukrovinky a darčeky.

Betlehem (Presepe) - Srdce Talianskych Vianoc

Jedným z najvýznamnejších symbolov vianočného obdobia v Taliansku je betlehem alebo presepe, ktorý zohráva centrálnu úlohu v každej talianskej domácnosti a kostole. Betlehemy v Taliansku nie sú len jednoduchými scénami zobrazujúcimi narodenie Ježiša Krista; často sú rozsiahlymi diorámami s detailnými figúrkami zobrazujúcimi každodenný život v dedinách a mestách.

Najdôležitejším náboženským symbolom Vianoc v Taliansku je betlehem alebo presepio. Ide o hlboko zakorenenú tradíciu, jasličky nájdete takmer v každej rodine, ale vyzerajú trochu inak ako tie, na ktoré sme zvyknutí my.

Betlehem sa, rovnako ako ozdobený vianočný stromček, v talianskych rodinách objavuje práve už 8. decembra. Vlastnoručne vyrobený alebo zakúpený betlehem vyzerá ale trochu inak, než sme zvyknutí. Je vlastne rekonštrukciou celého mesta Betlehem a okolitej krajiny.

Hlavnými postavami je Svätá rodina, teda Ježiš, Mária a Jozef. Figúrka Ježiška sa do jasličiek pokladá o polnoci 25. decembra a Traja králi sa podľa tradície do betlehema pridávajú v noci na Traja kráľa, teda 6. januára.

V Ríme je na každoročnej výstave k videniu sto rôznych betlehemov z celého sveta, vrátane miniatúrnych verzií vyrezaných do orechov, alebo dokonca aj cestovín. Skutočným domovom betlehemov je ale Neapol, konkrétne via San Gregorio Armeno, ktorému sa niekedy hovorí Vianočná ulička, pretože všetky jej obchody predávajú figúrky do betlehemov, od tradičných až po bláznivé.

Betlehem vo Florencii

História presepe siaha až do stredoveku, kedy sv. František z Assisi v roku 1223 zinscenoval prvý živý betlehem v talianskej dedine Greccio.

V Neapole je presepe nielen náboženským symbolom, ale aj umeleckým prejavom. Miestni remeselníci vyrábajú ručne maľované a vyrezávané postavičky, ktoré zobrazujú nielen tradičné biblické postavy, ale aj moderné osobnosti, a dokonca postavy z každodenného života.

Kto Nosí Darčeky v Taliansku? Babbo Natale a Befana

Rovnako ako vo väčšine západných krajín je aj v Taliansku jednou z hlavných postáv vianočných sviatkov a zároveň detských snov a darčekov Otec Vianoc alebo Babbo Natale. Darčeky prinášajú v závislosti od regiónu buď v noci 24. decembra, alebo 25. decembra ráno.

Avšak Babbo Natale nie je jediný, kto nosí deťom darčeky. Vianoce v Taliansku majú v skutočnosti mnoho ďalších protagonistov. V severnom Taliansku je podobne ako u nás dôležitý aj svätý Mikuláš alebo San Nicola, ktorý v noci z 5. na 6. decembra obdarúva deti.

Ešte dôležitejšia je ale čarodejnica Befana, zobrazovaná ako stará žena v handrách s vrecom sladkostí a darčekov, ktoré deťom necháva v noci medzi 5. a 6. januárom.

Befana je stará a veľmi škaredá bosorka s krivým nosom, ktorá lieta na metle. Má dlhú širokú sukňu, farebnú zásteru s dvoma vreckami, ošúchané topánky a na hlave veľký špicatý klobúk. Je to však dobrá čarodejnica, ktorá dobrým deťom prináša cukríky a zlým uhlie.

Deťom na Slovensku nosí do čižiem sladkosti Mikuláš 6. decembra, talianske deti si musia počkať do 6. januára na bosorku Befanu.

Podľa tradície je príbeh Befany úzko spätý s príbehom Troch kráľov. Legenda rozpráva, že jednej zimnej noci Traja králi na svojej ceste do Betlehema za Ježiškom nemohli nájsť správnu cestu, a tak sa spýtali jednej starenky. Následne ju potom pozvali, aby sa k nim pripojila, ale starenka odmietla.

Potom si to rozmyslela, pripravila si vrece plné sladkostí a vydala sa ich hľadať, ale bez úspechu. Odvtedy každý rok v túto noc nosí všetkým dobrým deťom darčeky.

V niektorých talianskych regiónoch sa 13. decembra oslavuje aj sviatok svätej Lucie alebo Santa Lucia, ktorá podobne ako Befana vstupuje v noci do domov a necháva deťom sladkosti.

Vianočné Jedlá v Taliansku: Hojnosť a Regionálne Špeciality

Vianoce sú v Taliansku nielen duchovným obdobím, ale aj gastronomickým zážitkom. Tradičné jedlá, ktoré sa pripravujú počas vianočných sviatkov, sa líšia podľa regiónov, ale určité prvky sú spoločné pre celé Taliansko.

Hoci každý región má svoje typické jedlá, pre Vianoce v Taliansku platí z hľadiska stolovania jedno rovnaké „heslo“: hojnosť. Všetko vrcholí večerou 24. decembra a obedom 25. decembra.

Večer 24. decembra sa rodiny schádzajú doma pri štedrovečernej večeri, ktorej hlavnou dominantou sú ryby a morské plody. Štedrovečerná večera je bohatá na stoloch vo všetkých častiach krajiny, no jednotlivé chody sa líšia v závislosti od regiónov. Platí však, že na Štedrý deň sa mäso neje, talianska večera sa preto skladá z viacerých jedál pripravených z rýb či morských plodov.

Na Štedrý večer (Nochebuena, v Taliansku nazývaný La Vigilia) je tradičné, že sa večerajú ryby, v súlade s katolíckou tradíciou pôstu.

Prvý sviatok vianočný, Natale (25. december), je dňom veľkých rodinných stretnutí a spoločných obedo-večerí.

Keďže jednotlivé regióny Talianska sú veľmi rozmanité, je ťažké identifikovať tradičnú taliansku slávnostnú večeru. Niektoré jedlá však zostávajú rovnaké. Ryba zostáva hlavným pokrmom.

Tradične ide najmä o tuniaka či ančovičky, obľúbená je i treska v rajčinovej omáčke s olivami, ktorú na Sicílii volajú baccal.

V Toskánsku, najmä vo Florencii, je jedným z najpopulárnejších vianočných jedál crostini di fegatini (tousty s paštétou z kuracích pečienok) a pappardelle al cinghiale (široké rezance s omáčkou z diviaka).

V regióne Kampánia, kde sa nachádza Neapol, je silná tradícia pripravovania veľkolepej štedrej večere na Štedrý večer.

Panettone a Pandoro - Sladké Symboly Talianskych Vianoc

Jedným z najznámejších symbolov talianskych Vianoc je panettone, sladký chlieb plný kandizovaného ovocia a hrozienok. Väčšina vianočných koláčov a sladkostí obsahuje oriešky a med, ktorými sa ctí plodnosť zeme, a ktoré majú zároveň osladiť nový rok.

Typickým vianočným koláčom je Panettone s kandizovaným ovocím.

Ako dezert sa podáva panettone, pandoro alebo torrone (turecký med).

Legenda hovorí, že Panettone vznikol keď kuchár milánskeho vojvodu nechtia zamiešal do cesta citrón a hrozienka. Tak vznikla prezývka Pan de Toni - chlieb od Toniho.

Pandoro je zase sladký taliansky chlieb z okolia Verony podobný našej bábovke. Môže byť plnený alebo bez plnky. Posypáva sa cukrom, ktorý má pripomínať zasnežené Alpy. Doplniť sa môže aj mascarpone krémom.

Na stole nechýbajú karamelizované mandle či lieskové oriešky. Naše medovníčky sa v Taliansku pripravujú tiež, no často sú menej korenené, s prídavkom citrusových kôr.

Vianoce na Sardínii

Vianočné sviatky sa na Sardínii oslavujú v podobnom duchu ako na Slovensku. Jediný rozdiel je príjemná klíma okolo 20 stupňov a morský vánok, ktorý vám spríjemňuje vianočný čas.

Symbolikou celého obdobia Vianoc je rodina. Keďže Sardínia je hlavne poľnohospodársky ostrov, rodiny počas celého roka tvrdo pracujú na poliach, starajú sa o zvieratá alebo sa živia rybolovom.

24. decembra sa počas celého dňa pripravuje všetko na večeru. V Alghere je to hlavne pečené mäsko, mladá jahňacina - Agnello a mladé prasiatko - Porcetto. Toto sú hlavné mäsité jedla. Samozrejme nemôžu chýbať sardínske gnocchi a ravioli. Ako predjedlo sa podáva ovčí syr a sardínsky chlieb - pane carasau. K dobrej večeri samozrejme patri dobré víno. Rodiny si doprajú kvalitné červené víno Cagnulari alebo Riservu.

Večera sa podáva okolo 21.00 hod. Po večeri ide väčšina ľudí na polnočnú omšu - Sa Missa e’ Puddu. Každá i malá dedina ma kostol. Po omši si všetci nájdu darčeky pod stromčekom alebo pod betlehemom.

Niektoré rodiny si rozbaľujú darčeky až ráno na prvý sviatok vianočný. Darčeky nenosí Ježiško, ale Babbo Natale, čo znamená Otec Vianoc.

25-teho tí, ktorí majú viac v rodinnom rozpočte, idú na obed do reštaurácie. Obedné menu približne za 50 euro na osobu pozostáva z predkrmov ako sú syry, sálamy, cestoviny, a potom je hlavne menu. Jahňacina, mladé prasiatko. Potom si ľudia dajú sorbet, aby mali neutrálnu chuť a prídu na rad jedlá z rýb. Ako dezert je Seadas - je to ovčí syr obalený v ceste a vypražený. Na vrch sa dáva buď cukor alebo med. Červené víno je neoddeliteľnou súčasťou zimného obdobia. Cagnulari , Le Bombarde či tradičná Monica. K rybám sa podáva Vermentino Blu alebo Papiri.

26-teho sa stretávajú rodiny a ide a do mesta. Prechádzky popri mori sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc v Alghere.

Ďalšie Talianske Vianočné Zvyky a Tradície

Okrem jedla sú pre Vianoce v Taliansku typické aj rôzne hry. Typickou vianočnou hrou je najmä tombola, ktorá sa podobá bingu. Zvláštna príťažlivosť tejto hry pramení nielen z možnej výhry, ale aj z toho, že každému číslu je priradený symbol. Namiesto toho, aby hráči čítali čísla nahlas, môžu ich označiť symbolom, ktorým sú tradične reprezentované, napríklad číslo 90 je „strach“, číslo 47 je „mŕtvy“.

V rôznych talianskych mestách, najmä v Ríme, stretnete na námestiach muža hrajúceho na gajdy. Hovorí sa im zampognari a sú oblečení ako pastieri. To preto, že to boli tradične práve pastieri, ktorí sa vydávali zo svojich horských domovov na námestie, aby si cez Vianoce privyrobili hrou na gajdy.

S Vianocami sa tradujú aj rôzne povery. Ten kto sa narodí v noci 24-teho na 25-teho decembra, tak vraj najbližších sedem rokov bude chránený od nešťastia. Povera hovorí, že títo ľudia budú mat počas celého života silné zuby, nebudú im vypadávať vlasy a ich telá zostanú v jednom celku aj po smrti.

Taliani večerajú na Silvestra šošovicu (šošovicový prívarok). Symbolizuje peniaze, teda čím viac šošovice zješ, tým budeš bohatší.

Roh z čili papričiek má ochrániť pred nešťastím, zlými duchmi a samozrejme prináša aj šťastie. Tento zvyk je typický pre oblasť Kalábrie.

Typické pre Talianov je mať v posledný deň roka na sebe oblečené niečo červené. Zvyčajne bielizeň. Vraj to prináša šťastie.

Vianoce v Taliansku sú viac než len sviatok; sú prepletením duchovného a materiálneho, starého a nového, regionálneho a národného. Od vytvárania betlehemov po konzumáciu panettone, od rodinných stretnutí pri stole po oslavy Epifánie s Befanou - každá časť talianskeho vianočného obdobia je preniknutá hĺbkou tradícií a bohatstvom kultúry.

tags: #zvyky #na #vianoce #v #taliansku