História a Význam Kalvárií na Slovensku

Kalvária je miestom nielen pre veriacich, ale navštevuje ju aj mnoho ľudí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo. Príjemná prechádzka do neveľkého kopca láka dokonca do Nitry aj ľudí z iných miest. História kalvárií u nás siaha najmä do čias baroka, konkrétne do 18. storočia, ktoré bolo späté aj s rekatolizáciou vtedajšieho Uhorska.

V mestách tak pribúdali aj morové stĺpy Immaculaty, sochy svätých, nové kaplnky a, samozrejme, kalvárie. V súčasnej dobe je kostol strediskom mariánskej úcty.

Kalvária v Nitre

Ako sa píše na webovej stránke Farnosti Nitra - Kalvária, prvý zápis o kostole Matky Božej na Kalvárii je v listine, ktorá pochádza z roku 1248. Práve toto svedčí o jeho historickej vzácnosti. Kostol je postavený v románskom štýle s triumfálnym oblúkom s bazilikálnou apsidou svätyne a s krížnymi loďami. Podľa ďalších informácií, ktoré zverejnila nitrianska fara sídliaca na Kalvárii, na základe vatikánskeho súpisu z roku 1332 až 1337 bola stavba v tom čase farským kostolom. Neskôr v roku 1506 sa spomína kaplnka Božej Matky na „vrchu zelenej planiny“.

Kostol sa zachoval aj napriek mnohým vojnovým katastrofám či pustošeniam v rokoch 1271 až 1708. Veriaci ho však vždy postavili, opravili či zariadili nanovo.

„Po stavebných obnovách sa spomínajú posviacky v rokoch 1630, 1680, 1696 a tiež v r. 1723, kedy postavili aj vežu a umiestnili v nej dva zvony. Kryptu pod kostolom spravili v r. 1728. Podľa kanonickej vizitácie z r. 1732 bolo v kostole 5 oltárov a na stene za hlavným oltárom bol vymaľovaný obraz Nanebovzatej P. Márie. V rokoch 1747 a 1766 prisľúbili mešťania vykonať každoročne celomestskú votívnu púť. V r. 1765 postavili pri kostole prízemný kláštor pre rehoľníkov nazarénov,“ píše sa na webe Farnosti Nitra - Kalvária.

Od roku 1776 tu pôsobili kňazi - penzisti ako duchovní správcovia. Trvalo to takmer 150 rokov, nakoľko odišli až v roku 1925. „V tých časoch postavili nový hlavný oltár z mramoru. V jeho hornej časti je umiestnená socha Sedembolestnej P. Márie, ktorá je z r. 1776. Prvú krížovú cestu v r. 1884 postavili od kostola po kaplnku Božieho hrobu na vrchu Kalvárie a v r. 1885 obnovili jej kaplnky aj s novými reliéfmi. Veľké reštauračné práce na kostole dal urobiť biskup A. Rožkováni v r. 1875 - 1888, kedy ho aj posvätili. Kaplnku Lurdskej P. Márie postavili v r. 1913,“ spresňuje farnosť.

S Kalváriou je spätý aj misijný dom, ktorý sa nachádza vedľa kostola. Ako sa píše na webe farnosti, misionári Spoločnosti Božieho Slova sem prišli v roku 1925. Následne nad starým kláštorom postavili poschodie a v roku 1926 až 1928 tu vybudovali misijný dom. Od roku 1925 sa začalo s obnovou kostola, a to zväčšením o prístavby kaplnky sv. Terezky, oratória, sakristie a postavený bol aj poľný oltár, ktorý je situovaný z vonkajšej strany.

„V r. 1923 kúpili dva nové zvony. Po týchto obnoveniach kostol posviacali v r. 1926, 1932 a 1948. V tom roku dostal kostol aj novú bazilikálnu dlažbu. Po likvidácii kláštora v r. 1950 až do 30.6.1997 bola pri kostole duchovná správa. J. E. Ján Chryzostom kardinál Korec na žiadosť rehole verbistov 1. júla 1997 opäť zriadil na Kalvárii farnosť, ktorú spravujú pátri misionári,“ spresňuje nitrianska farnosť sídliaca na Kalvárii.

Každoročne sa tu konajú oslavy, respektíve pobožnosti pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je 15. augusta. V tomto čase sem prichádzajú pútnici zo širokého okolia. „Počas roka sa tu slávia tzv. Fatimské soboty a pri príležitostiach mariánskych sviatkov sem prichádzajú aj početní maďarskí veriaci z okolitých farností,“ uzatvára farnosť. Jedným z jej unikátov sú sväté schody.

Kalvária v Košiciach

Pri amfiteátri v košickej mestskej časti Sever sa nachádza kalvária, ktorú tvorí kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a 16 kaplniek so zastaveniami krížovej cesty znázorňujúce umučenie a smrť Ježiša Krista.

Vznik a Výstavba Košickej Kalvárie

Iniciátorom výstavby Košickej kalvárie bol jezuitský páter Juraj Mihalóci, ktorý navrhol postaviť toto pútnické miesto, pripomínajúce Kristovu agóniu, v roku 1734. Realizáciu stavby, ktorá započala v roku 1737, podrobne približuje dobový dokument Constitutio Montis Calvariae (Ustanovenie kalvárskeho vrchu), podľa ktorého boli výdavky na budovanie kalvárie hradené z mestskej pokladnice, darov „zbožných patrónov“ a príspevkov členov miestneho cechu sklárov. Výstavbou krížovej cesty a miestneho kostola Sedembolestnej Panny Márie bol poverený architekt Litzký a po ňom sa v archívnych dokumentoch spomína ešte staviteľ Lukáš.

Kalvária pôvodne stála na okraji mesta, na zalesnenom svahu medzi dvoma potokmi. Dnes ju obklopujú rodinné domy. Kalváriu spočiatku spravovali jezuitskí pátri spolu so strážcom, ktorého prvoradou úlohou bolo zhromažďovať hmotné dary od veriacich. Na príjmi a výdajmi tohto pútnického miesta dozeral inšpektor, určený mestským zastupiteľstvom.

Správa a Funkcie Kalvárie

V roku 1773 bol jezuitský rád nariadením pápeža Klementa XIV. zrušený a správa kalvárie prešla na jedného z košických farárov, ktorému asistoval v oblasti majetkových záležitostí kurátor. Zmenil i spôsob financovania údržby kalvárie, dovtedy zabezpečovanej najmä vďaka darom veriacich pútnikov.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie neskôr zmenil svoju funkciu a v rokoch 1807 - 1817 v ňom bol zriadený sklad zbraní. Po skončení napoleonských vojen, v roku 1820, však bol prinavrátený cirkvi a o šesť rokov neskôr , dňa 14. júla 1826, dokonca získal od pápeža Leva XII. právo udeľovať plnomocné odpustky pútnikom, ktorí vystúpia na košickú Kalváriu.

V zmysle tohto pápežského prípisu môžu získať úplné odpustky tí veriaci, ktorí na sviatok svätého Kríža a na sviatok Sedembolestnej Panny Márie navštívia kostol, vyspovedajú sa tam, pôjdu na sväté prijímanie a zanietene sa pomodlia za úmysel pápeža. Tento pápežský dekrét vyhlásil svojim nariadením ešte 31. decembra 1826 košický biskup Štefan Cseh a vyznačil dni odpustu na deň obetovania svätého Kríža a na tretiu septembrovú nedeľu odpust Sedembolestnej Panny Márie.

Zriadenie Cintorína

O dva roky neskôr sa tu začalo aj pochovávať. Ako prvý tu miesto svojho posledného odpočinku našiel farár Jakub Stipemitz. Dňa 17. decembra 1847 tu zasa prebehol pohreb sochára Vincenta Staviarszkeho, tvorcu oltára seminárneho kostola v Košiciach, prešovskej sochy Neptúna a mnohých ďalších významných diel.

No riadny cintorín vyrástol na južnom svahu krížovej cesty až 8. júla 1849, keď z dôvodu nedostatočných kapacít košických pohrebísk zástupcovia mesta prijali rozhodnutie, aby tu pochovávali obete cholerovej epidémie a ďalších mešťanov. Ešte v tom istom roku na kalvárii pochovali 882 obetí cholery, obyvateľov Košíc (z celkovej mestskej populácie o počte približne 13 000 mešťanov) a krátko nato k nim pribudlo aj zhruba 4000 vojakov ruskej cárskej armády, ktorí podľahli nákaze potom, čo pritiahli do mesta, aby potlačili maďarskú revolúciu.

Nakoľko kapacity miestnych cintorínov nepostačovali a mŕtvych neustále pribúdalo, rozhodlo sa o pochovávaní na tunajšom pútnickom mieste - kalvárii.

Kaplnky a Ich Špecifiká

Počas 19. storočia, v rokoch 1844 - 1896, postavili na kalvárii aj ďalších 7 kaplniek, až dosiahli celkového počtu 16 zastavení, pričom 14 z nich je venovaných Kristovmu umučeniu a dve mariánskemu kultu. Tieto kaplnky ale majú svoje špecifikum - slúžia aj ako rodinné krypty bohatých košických rodín. Kto ale chcel byť na kalvárii pochovaný, musel súhlasiť s tým, že výjavy vo výklenkoch budú zachované a musel taktiež zložiť sto až dvesto zlatých na udržiavanie kaplniek v mestskej pokladnici. Vchody do krýpt boli zhotovené v zadnej časti kaplniek a epitafy s menami zosnulých boli najčastejšie umiestnené na ich stenách a priečelí.

Gembický zdôraznil, že vo väčšine kaplniek sú v podobe sôch či obrazov znázornené zastavenia krížovej cesty:„Na tomto mieste dnes pútnik, turista nájde 16 kaplniek. Klasická krížová cesta má 14 zastavení, takže tam je zaujímavý prvý rozdiel. Košická kalvárska krížová cesta obsahuje dve kaplnky navyše, takzvané mariánske, ktoré sú približne v strede tej cesty stúpajúcej do kopca. Kaplnky sú po obidvoch stranách, od spodnej časti - nástupnej až po začiatok kostolného areálu - tam je posledná kaplnka.“

Každá kaplnka v minulosti patrila niektorej významnej šľachtickej, meštianskej či cirkevnej rodine, ktorá sa o ňu starala a na jej údržbu finančne prispievala mestu Košice. V podzemnej časti vytvorili krypty, v ktorých pochovávali svojich príbuzných, čo je v rámci kalvárií zrejme slovenský unikát.

O skutočnosti, že niektoré kaplnky plnia tento účel dodnes, svedčia tabule s menami zosnulých.

Sväté Schody

V prístavku kostola sa nachádzajú takzvané sväté schody, ktoré kopírujú tie jeruzalemské z paláca Piláta, prenesené neskôr do Ríma. Ježiš Kristus predstúpil pred neho, pričom na schody kvapkala jeho krv po bičovaní a korunovaní tŕním. Kostol na košickej kalvárii má 32 takýchto schodov, čo potvrdil aj pamiatkar Gembický:„Na schodiskových stupňoch v strede, v každom drevenom schodisku je vložená kapsula a v jej v strede je relikvia svätého. Bol to fenomén, že sa relikvie svätých takto používali.

Zvyšovalo to aj úctu a nábožnosť, ktorá sa praktizovala na tejto kalvárii.V každom stupienku tohto schodiska sa našla relikvia, obsahujúca úlomok kosti svätca alebo kúsok pôdy zo Svätej zeme.

Nešťastia a Obnova

Kalváriu postihli v minulosti rôzne nešťastia. Napríklad v roku 1864 sa prihnal taký silný víchor, že zhodil kríže s kamennými sochami Krista a dvoch zločincov zo súsošia Golgota, situovaného pred kostolom. A v roku 1912 sa nad tunajšou sochou svätého apoštola Petra zlomil konár, pričom ju značne poškodil. Avšak najväčšia katastrofa postihla toto miesto v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď pri výstavbe priľahlého amfiteátra zničili takmer všetky hroby.

Približne v tom čase tu tiež začali vyčíňať vandali, ktorí poškodili viaceré rodinné krypty. Kalvária bola znehodnotená zásahom socializmu, kedy bola nariadená výstavba amfiteátra a rodinných domov. Takmer sto rokov nebola reštaurovaná a obnovená, a tak postupne chátrala. V súčasnosti sa tam realizuje aj archeologický výskum, ktorý je potrebný pre obnovu jednotlivých krýpt.

Súčasnosť

Súčasný správca Košickej kalvárie, rehoľa Saleziánov, sa snaží krížovú cestu a jej pamiatky udržiavať v čo najlepšom stave. Veľký dôraz kladú hlavne na starostlivosť o kostol Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je najväčším kalvárskym kostolom na Slovensku a od roku 1963 figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Košickej Kalvárie

tags: #velka #calomija #kostol