Pri pohľade do kalendára upúta červenou farbou zvýraznené označenie Hromnice, ktoré oslavujeme 2. februára. Je to cirkevný sviatok, ktorý má oficiálny názov Obetovanie Pána. Tento deň je spojený s príbehom, kedy Jozef s Máriou priniesli Ježiša do chrámu v Jeruzaleme. Kresťania si na Slovensku 2. februára pripomínajú sviatok Obetovania Pána, ktorý sa nazýva aj Hromnice.
V ľudovej tradícii sa k nim viaže mnoho prísloví, porekadiel a pranostík, napríklad, na Hromnice - o hodinu více, Hromnice - zimy polovice, prešli Hromnice - koniec sanice, na Hromnice zadúva ulice, ak svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita a pšenice a ďalšie.
Podstatu sviatku približuje kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD., z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
História a pôvod Hromníc
Ich podobu formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky. Hromnice, známe aj ako sviatok kresťanského Obetovania Pána, sa svätia 2. februára.
„U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti - zimnú a letnú, s predelom v polovici dnešného zimného obdobia, čiže 2. februára. Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou,“ približuje Lukáš Šutor a dodáva, že u západných Slovanov Hromnice ohlasovali návrat vlády Perúna, boha hromu a blesku, nad prírodou a v ľudovej kultúre sa zachovali najmä úkony podporujúce rast ľanu a konopí.
Zhruba v tom istom období boli aj v iných predkresťanských kultúrach Európy všeobecne rozšírené očistné rituály. „Najvplyvnejším očistným sviatkom boli starorímske luperkálie, v ktorých zohrával dôležitú úlohu oheň. Tie - spolu s judaistickou tradíciou očisťovania rodičky - ovplyvnili aj kresťanskú tradíciu,“ približuje kulturológ. Tento starorímsky sviatok sa podľa encyklopédie Britannica odohrával každý rok 15. februára pod vedením kňazov zvaných Luperci a začínal obetou niekoľkých kôz a psa.
Sviatok Obetovania Pána zaviedol pápež Gelasius I. Nezabúdajme, že Ježiš bol Žid a Izraeliti na počesť záchrany svojich prvorodených synov pri odchode z Egypta ponúkajú štyridsať dní po narodení syna zástupnú obeť. Zároveň sa týmto aktom navracia do verejného života aj matka dieťaťa.
„Podľa tejto tradície bol v jeruzalemskom chráme zasvätený Bohu aj malý Ježiš, čím sa stal v rímskokatolíckej cirkvi 2. február oficiálnym dňom Očisťovania Panny Márie - dnes známy ako sviatok Obetovania Pána, ktorý zaviedol pápež Gelasius I. v roku 494,“ vysvetľuje kulturológ Lukáš Šutor a zdôrazňuje, že spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. „Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, v ľudovom liečiteľstve, napríklad pri bolestiach hrdla, a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch - prinášali svetlo pre dušu zosnulého.
Kresťanský sviatok Obetovanie Pána, známy pod ľudovým názvom Hromnice, sa v katolíckej cirkvi slávi aj ako Deň zasväteného života. Pripadá na 2. februára a katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete tento deň venuje pozornosť tým, ktorí zasvätili život Bohu a službe ľuďom.
Sviatok Obetovania Pána sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša a veriaci si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli dieťa Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu otcovi.
Hromničné sviečky
V katolíckych kostoloch sa počas tohto sviatku koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam, nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom, preto sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných príležitostiach.
Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch. Veriaci sa však tento rok na omšiach fyzicky zúčastniť nemôžu, dôvodom je pandémia ochorenia COVID-19.
Východná cirkev označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta. Súčasťou obradov v chrámoch je takisto svätenie sviec.
Hromnice v Evanjelickej cirkvi
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa Hromnice nazývajú Predstavenie Pána Ježiša. V Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že Mária a Jozef priniesli dieťatko Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v tento sviatok konajú služby Božie.
Korene tohto sviatku siahajú do 5. storočia po Kristovi. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci považovali za symbol Ježiša Krista. V cirkvi sa obvykle konal sprievod okolo kostola s horiacimi sviecami, ktoré boli špeciálne požehnané na tento účel. Pápež Gelasius zaviedol tento zvyk v roku 494, aby ním nahradil sprievod s horiacimi sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
Ľudové zvyky a tradície
Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé. Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu.
Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové porekadlá. Začiatok februára je polovicou zimy. Vtedy sa vraj aj medveď obracia na druhý bok. Tma a dlhé zimné večery konečne začali ustupovať svetlu. Na Nový rok to bolo o slepačí krok, na Tri krále o skok dále a na Hromnice je svetla už o hodinu viac.
Zvyky na Hromnice sa spájajú so snahou zabezpečiť si kvalitnú úrodu textilných plodín, teda najmä ľanu a konope. Gazdinky v ten deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby im narástol dlhý ľan a konope. S rovnakým cieľom sa ženy kĺzali po ľade a mládež sa zas vybrala na veselú sánkovačku, pričom dbali na to, aby ich dráha bola čo najdlhšia. A boli tiež radi, ak zo striech viseli dlhé cencúle.
Povery však ľuďom zakazovali vykonávať určité druhy prác. Na Hromnice nemali pracovať v hore, aby do nich „hrom nedrel“. Ženy nešili ani nič neprešívali, lebo by vraj ihla mohla pritiahnuť blesk do domu.
Aj keď už ľudia očakávali blížiacu sa jar, boli radi, ak bol február ešte studený. Svedčia o tom mnohé pranostiky. Raduje sa gazda, keď na Hromnice, musí obliekať dve kabanice. Hovorilo sa tiež, že ak je mnoho snehu vo februári, bude mnoho sena v júli. Naopak, teplý február býval predzvesťou, že zima ešte len udrie a bude dlhá. Známe sú porovnania Na Hromnice dážď - na jar sneh, na Hromnice sneh - na jar dážď, alebo Zelené Hromnice, biele Velikonoce.
Pranostiky
Ku dňu Hromníc sa okrem pranostík viaže i niekoľko zvykov. Vo vyšších nadmorských výškach súviseli s pestovaním konope a v nižších polohách s pestovaním ľanu. O čo väčšie rastliny narástli, o toľko viacej bolo nití, a tak sa „zaklínanie“ sústreďovalo na dĺžku - bol to deň kĺzania, sánkovačiek s čo najdlhšou dráhou, a doma dokonca varili gazdiné čo najdlhšie šúľance.
Súčasne ľudia verili, že niektoré činnosti prinášajú v tento deň nešťastie, a tak sa zakazovalo tancovať, vtipkovať, kliať, ale aj šiť, aby ihla nepritiahla blesk.
K Hromniciam sa pravdepodobne viaže najviac pranostík zo všetkých dní v kalendári. Nie je to náhoda, pretože očakávanie jari bolo u našich predkov jednou z najdôležitejších prelomových udalostí v priebehu roka.
Vedieť, kedy začne jar, kedy bude možné orať a siať a aké bude počasie, dovtedy bolo možnosťou, ako sa na to pripraviť a nepremeškať správnu chvíľu.
V pranostikách k tomuto dňu sa často spomína medveď, ktorý sa v tomto období prebúdzal.
Táto pravdepodobne najznámejšia hromnicová pranostika (skôr úslovie) sa často vyslovuje spolu s inými časovými údajmi - „Na Nový rok o slepačí krok“ a „Na Tri krále o krok ďalej“. Nikto určite neberie túto mieru vážne. Ide len o poetické vyjadrenie, že deň sa síce pomaly, ale predsa len už začína predlžovať.
Trocha inak je to s informáciou „Na Hromnice o hodinu viacej“. Toto tvrdenie nám totiž dokáže objasniť astronómia. V tabuľke východov a západov Slnka nájdeme, že 2. 2. v Skalici Slnko vychádza o 7.22 a zapadá o 16.48. To znamená, že deň má dĺžku 9 hodín a 26 minút. Uplynul nejaký čas od zimného slnovratu, ktorý bol 21. decembra. Slnko vtedy vyšlo o 7.41 a zapadlo o 15.56, a teda deň mal 8 hodín a 15 minút. Pri pozorovaniach voľným okom, bez dômyselných prístrojov a výpočtov, iste odpustíme ľudovej múdrosti malú nepresnosť.
Kresťanská tradícia vlastne stojí na židovskej obyčaji. Podľa nej totiž priniesla Panna Mária svojho syna na štyridsiaty deň po jeho narodení (teda 2. februára) do jeruzalemského chrámu. Po uplynutí doby, kedy bola rituálne nečistá, bolo jej povinnosťou priniesť Bohu zástupnú obeť za svojho syna. Ako pre chudobnú ženu to pravdepodobne nebol baran, ale len dva holuby. Preto sa pôvodný sviatok Očisťovania Panny Márie od roku 1969 nazýva Obetovanie Pána.
Prorok Simeon ho pri tejto príležitosti nazval „Svetlom pre osvietenie pohanov“ a spojenie so symbolom sviece bolo logicky okamžite po ruke. V tento deň sa dodnes zvyknú v chrámoch posväcovať sviečky. Už vtedy počas sprievodu od Rímskeho fóra k Bazilike Santa Maria Maggiore niesli ľudia v rukách sviece ako symbol čistoty.
Sprievod sa stal súčasne protiváhou pohanskému zvyku vykonávať každý rok v rovnakom čase podobný sprievod mestom. Nazýval sa Amburbale a na rozdiel od kresťanského pokánia bolo jeho cieľom zmierenie.
Mimochodom - v minulosti práve Hromnice ohraničovali koniec vianočného obdobia a v tento deň sa rušila výzdoba.
Trocha iný obsah má tento sviatok v byzantskom obrade. Tu sa zvykne nazývať Stretnutie Pána a hlavnou udalosťou je stretnutie malého Ježiša so spravodlivým Simeonom a s prorokyňou Annou.
Predpovedanie počasia
Možno by stálo za pripomenutie, že okrem pranostík a moderných meteorologických metodík je práve na Hromnice možné predpovedať príchod jari aj podivnejšími metódami. Niektorí si iste spomínate na populárny americký film Na Hromnice o den více (nebudem sa ani snažiť o slovenskú verziu názvu). Dej komédie s Billom Murrayom sa točí okolo predpovede blížiacej sa jari. Keďže sa rituál opakuje každoročne už od roku 1887, je jasné, že Philov bolo mnoho. Vždy však ide o to, či zahliadne svoj tieň. Ak nie, jar sa blíži. Zatiaľ za 130 rokov viac ako stokrát predpovedal ešte zimu. V Dunkirku v štáte New York majú konkurenčného svišťa Davea a na Staten Islande zase Chucka. V podstate ale stále hovoríme o rovnakej skúsenosti tu či tam. No a aby svišť videl svoj tieň, musí svietiť slnko…
Napokon, jedinou istotou je, že jar raz určite príde.
Zhrnutie
Hromnice sú cirkevný sviatok, ktorý má oficiálny názov Obetovanie Pána. Slávia sa na 40. deň po narodení Ježiša Krista. Katolícki veriaci nosia v tento deň do chrámu sviečky, ktoré kňazi posväcujú. V minulosti plnili hromničky ochrannú funkciu. Ľudia verili, že ich ochránia pred hromom a bleskom.
Pre tento sviatočný deň boli typické rôzne ľudové zvyky a tradície. V minulosti sa Hromnice považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Hromnice znamenali aj dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody. Najznámejšia je charakteristika: „Na Hromnice o hodinu více” (vo význame: Na Hromnice je o hodinu viac). Už naši predkovia mali výborné pozorovacie schopnosti a zistili, že na Hromnice sa deň predlžuje.
Ak bolo na Hromnice príliš teplo, signalizovalo to dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu.
Ak sa chcete dozvedieť o Hromniciach viac, pozrite si toto 4-min. video:
tags: #co #znamena #krestansky #sviatok #hromnice