Hriňová, malebné mestečko obklopené podpolianskou prírodou, sa môže pýšiť bohatou históriou a silnou náboženskou tradíciou. Jedným z jej významných symbolov je farský kostol, ktorý zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. V tomto článku sa pozrieme na históriu farského kostola na Raticovom vrchu v Hriňovej, jeho význam ako pútnického miesta a jeho spojitosť s významnými osobnosťami.
História Farského Kostola
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z rozsiahlej farnosti Detva v roku 1928, spočiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti. V histórii Domus farnosti Detva sa píše: „Odpis č.3059/1927 Veľadôstojnému pánu Jánovi Štrbáň, škôldozorcovi, farárovi v Detve a dôstojnému pánovi Jozefovi Búdovi, expozitorovi v Hriňovej. Pomer medzi detvianskou farou a hriňovskou expozitúrou tejže s platnosťou od 1.januára 1928, v mene Božom upravujem nasledovne: Stará detvianska farnosť vo svojej rozsiahlosti pôvodnej ostáva jestvovať aj naďalej. Jej na dve farnosti dismenbrovanie, ktoré jestvuje ešte len de jure, de facto sa predbežne nejde uskutočniť. Naproti tomu ale tú čiastku farnosti detvianskej, ktorá obsahuje v sebe političnú obec Hriňová až k potoku „Krivec“ dňom 1.januára 1928 vynímam spod jurisdikcie detvianskeho farára a samostatným duchovným správcom tejto čiastky detvianskej farnosti ostáva v Hriňovej bydliaci detviansky kaplán cum jurisdictione ordinaria. Tá čiastka pol obce Hriňovej, ktorá obsahuje v sebe „Blato“ a druhú stranu I. Krivca až po potok „Krivec“, patri aj naďalej pod jurisdikciu detvianskeho farára. Pre vyňaté územie započnú sa v Hriňovej dňom 1.januára 1928 viesť zvláštne matriky. Krstné listy k sobášom a iné úradné písma budú si dávať detviansky farský úrad a tohože expozitúra vzájomne ex offo bezplatne. Toto zriadenie nech je v historii Domus tak v Detve, ako i v Hriňovej zaznačené. Marian, biskup m.p.“
Prvým správcom farnosti - ako je aj zaznačené - sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu. V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich.
Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947. Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. Faru sa teda podarilo postaviť v časovom limite, ale stavba kostola sa rodila ťažko. Materiál pripravovali od roku 1934.
Významné Osobnosti Spojené s Kostolom
S farskou históriou v Hriňovej je úzko spojené meno ThDr. Jozefa Búdu, ktorý sa významne pričinil o vznik farnosti a výstavbu fary. Jozef Búda sa narodil v horehronskej dedine Nemecká 14. septembra 1898. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, ďalej pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, ktoré ukončil maturitou v roku 1916. Teologické štúdia začal v Banskej Bystrici a pokračoval v Olomouci a Prahe, kde bol napokon 9. júla 1922 vysvätený za kňaza.
Po piatich rokoch svojho účinkovania v pastorácii ako kaplán sa stal správcom novozriadenej farnosti v Hriňovej, o ktorej vznik sa sám pričinil. V Hriňovej najskôr začínal v roku 1927 ako „capelanus expositus“, kaplán v osobitnej expozitúre Hriňová, čiže samostatného územného celku, vyčleneného z farnosti Detva. Poldruha roka býval na viacerých miestach v súkromných domoch, až kým sa v júli 1928 nepodarilo postaviť novú faru a stal sa správcom novozriadenej farnosti. V ukrutnej zime na prelome rokov 1928 - 1929 vážne ochorel a v obave, že pre nedostatok kňazov nebude mať pri sebe kaplána, požiadal biskupa Mariána Blahu o preloženie na miesto, kde by to jeho ochabnuté pľúca vydržali. K 1. marcu 1929 dostal dispozíciu na uprázdnenú faru v Radvani pri Banskej Bystrici.
V roku 1936 vznikla Cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Dr. Búda sa v Bratislave stal suplentom pre biblické jazyky - gréčtinu a hebrejčinu. Súbežne prednášal ešte aj v banskobystrickom seminári, ale v roku 1937 sa už presťahoval do Bratislavy a od roku 1938 prednášal biblické jazyky ako docent. V roku 1939 ho vymenovali za mimoriadneho a v roku 1942 za riadneho univerzitného profesora biblického štúdia Starého zákona.
Jeho plodné vedecko-pedagogické pôsobenie bolo prerušené administratívnym zásahom komunistického režimu. Obdobie od 28. februára 1950, po domovej prehliadke a po vzatí do väzby, až do 18. apríla 1954 prežil v rozličných väzniciach po celom Československu, z toho vyše šesť mesiacov bez súdu. Na bohosloveckú fakultu v Bratislave sa vrátil až za Dubčekovej éry, od 1. októbra 1968 znovu pôsobil ako profesor Starého zákona. V roku 1992 na 70. výročie kňazskej vysviacky mu pápež Ján Pavol II. udelil za celoživotný kňazský vzor a charakter, titul pápežského preláta. Zomrel v Báči 23. júna 1994 v 96. roku života a 72. roku kňazstva.
Pútnické Miesto
V Banskobystrickej diecéze je niekoľko pútnických miest alebo centier osobitnej úcty, kde sa pravidelne konajú prinajmenšom výročné púte. Pútnický charakter majú aj ďalšie miesta v diecéze: s úctou k sv. Joachimovi a Anne v Chalmovej, s mariánskou úctou v Banskej Belej, v Hriňovej-Raticov vrch, v Kláštore pod Znievom, v Novej Bani-Kohútove, v Prievidzi, v Senohrade a iné.
Putovanie je úzko späté so svätyňami a tvorí neodmysliteľnú zložku ich života. Svätyňa, či už je zasvätená Najsvätejšej Trojici, Pánovi Ježišovi, Preblahoslavenej Panne Márii, anjelom, svätým alebo blahoslaveným, je miestom, kde sa majú veriacim hojnejšie poskytovať prostriedky spásy horlivým hlásaním Božieho slova, vhodným rozvíjaním liturgického života, najmä slávením Eucharistie a vysluhovaním sviatosti zmierenia, ako aj pestovaním schválených foriem ľudovej zbožnosti.
SLOVENSKO V ROKU 2025: Najšialenejšia krajina Európy.. | 48 Bizarné fakty
Pútnické miesta sú miestami duchovného prameňa veriaceho človeka, ktorý hľadá vhodné prostriedky, aby jeho viera v tejto modernej dobe bola naozaj živá, pevná a stála. Má to byť viera, ktorá človeku dáva nový život a pohľad na celú večnosť, do ktorej už vstúpil a prežíva ju.
Kostol na Raticovom vrchu v Hriňovej tak naďalej zostáva dôležitým duchovným centrom pre miestnych obyvateľov a pútnikov, ktorí sem prichádzajú hľadať posilnenie viery a duchovné obohatenie.