Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a súčasnosť.
Najstaršie zmienky a vývoj
Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už zo 14. a 15. storočia. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšia oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica. Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526.
Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Názov zrejme pochádza od činnosti miestnych osadníkov, ktorí vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol. Obec sa stala centrom oblasti.
Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti. Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola. Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý a pomerne starý. V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácie, že drevený kostol sa nachádza už v neopraviteľnom stave.
Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál.
Architektúra a interiér
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci bol postavený v rokoch 1734 - 1735 v barokovom slohu. Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný.
V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých. Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny zrekvírované.
Kostol bol stavaný v duchu doby, t.j. v barokovom slohu. To vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. Oltárny obraz je ku cti sv. Bartolomeja. Na starších pečatiach je pekne vyobrazený. V interiéri sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anny, rodičov Panny Márie, a sochy sv. Augustína so srdcom v ruke, čo je jeho atribút. Ďalej má na hlave pápežskú pokrývku hlavy a ustálilo sa, že je to sv. Veľký. Najsvätejšej Sviatosti. V kostole sa nachádzajú aj bočné oltáre sv. Jána Krstiteľa a sv. Anny a Panny Márie. Obrazy boli nimi nahradené. V kostole sa nachádzajú aj štyria evanjelisti. Organ bol viac ráz prestavovaný, kým prišiel k dnešnej podobe. Kedysi visela lampa večného svetla. V kostole sa nachádza miesto pre kňaza i miništrantov, a každá doba zanechala svoj prínos. Rodina Špaldoňová prispela k oprave kostola v roku 1892. V 19. storočí bol zvon Bartolomej, Najsv. V minulosti boli aj dva menšie zvony. Počas vojny boli zvony zrekvirované na vojenské účely. Neskôr boli zakúpené nové zvony Cyril a Metód a Mária. Používal sa aj menší zvon umieráčik. Oprava kostola sa urobila 1922. Neskôr sa robili pokusy opraviť ho zváraním, čo sa nepodarilo.
Významné osobnosti spojené s kostolom
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás. Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.
Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.
Kňazi - rodáci
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka
Naša farnosť sv. Jozefa - robotníka v Čadci na Kýčerke vznikla 1. júla 1999, ale kostol na našom sídlisku posvätil diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec už o pol roka skôr, a to 5. decembra 1998.
Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Kaplánom v našej farnosti je Mgr. Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr.
Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc.
Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek.
Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory.
Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.
Súčasné aktivity farnosti
Naša farnosť ponúka pre mladých z našej farnosti vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.
Milí veriaci, v našej farnosti budeme vysluhovať sviatosť krstu v nasledujúcich termínoch: 18.1.2025, 1.2.2025, 15.2.2025, 1.3.2025, 15.3.2025, 29.3.2025, 12.4.2025, 26.4.2025, 10.5.2025, 24.5.2025, 7.6.2025, 21.6.2025, 19.7.2025, 2.8.2025, 16.8.2025, 30.8.2025, 13.9.2025, 27.9.2025, 11.10.2025, 25.10.2025, 8.11.2025, 22.11.2025, 6.12.2025, 20.12.2025, 3.1.2026.
Naša farnosť organizuje 9-dňovú púť do Talianska. Navštívime miesta ako Bologna-Assisi-Rím-Monte Cassino - Nettuno a to v termíne od 12. 6. 2026 - 20.6.2026. Cena púte je 720 eur a záväzné prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
V našej farnosti sa k sviatosti birmovania pre školský rok 2025/2026, môže prihlásiť študent prvého ročníka strednej školy, a druhého ročníka 5 ročných gymnázií, ktorí bývajú na území našej farnosti. Prihlásiť sa dá do 15.
Naša farnosť organizuje mládežnícky letný pobytový tábor vo veku od 12 do 17 rokov v Ružomberku v termíne od 3. augusta do 8. augusta 2025. Cena ostáva nezmenená 165 eur, pri súrodencoch 150 eur. Prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
Naša farnosť ponúka 8-dňovú púť do Francúzska a Talianska v termíne od 13.6. - 20.6. 2025. Navštívime miesta ako Annecy, Paray-le-Monial, La Salette či Turín. Cena púte je 580 eur. Záväzné prihlášky s podrobným programom si môžete vyzdvihnúť na farskom úrade.
Deti z našej farnosti pozývame na misijnú detskú púť do Rajeckej Lesnej, ktorá sa bude konať v sobotu 11. mája. Ide o celodennú akciu, deti pôjdu spolu s animátormi autobusom.
Naša farnosť organizuje mládežnícky letný pobytový tábor vo veku od 13 do 17 rokov v Zubáku v termíne od 7. júla do 12. júla 2024. Cena je 165 eur, pri súrodencoch 150 eur. Prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
Okolie kostola
V centre obce Radoľa stojí kaplnka so zvonicou. Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Jedna tragická udalosť prispela k vzniku dvoch nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Rozpažené ruky sochy Ježiša Krista pomyselne ochraňujú 125 padlých občanov obce Raková. Dve zaujímavé nehnuteľné národné kultúrne pamiatky sa nachádzajú v osade Hlboké, obec Makov. Pamiatky stoja pri modrej turistickej trase a zároveň cyklotrase, ktorá vedie na vrch Beskyd (900 m n. m.) na česko - slovenskom pohraničí. Poďme si ich postupne predstaviť. Čo si predstavujte pod slovným spojením nehnuteľná národná kultúrna pamiatka? Veľký nehnuteľný objekt? Mohol by to byť kostol, drevenica, prípadne socha? A čo by ste povedali na nástennú maľbu v kostole ... nie jednu, rovno dve! Na Kysuciach ich máme vďaka talentu slovenského maliara Jozefa Hanulu. Renesančný kaštieľ sa nachádza v obci Radoľa, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Ako sídlo šľachty bol postavený v 16.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola sv. Bartolomeja v Čadci
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1676 | Založenie rímskokatolíckej farnosti a postavenie prvého dreveného kostola. |
| 1734-1735 | Výstavba súčasného kostola sv. Bartolomeja. |
| 1751 a 1783 | Dobudovanie dvoch kaplniek po stranách veže. |
| 1762 | Zhotovenie hlavného oltára s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja od Jozefa Božetecha Klemensa. |
| 1999 | Vznik novej farnosti na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka. |
Zdroj informácií:
- TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.
- www.farnost-cadca.sk
- www.pamiatky.sk
- Kysucká knižnica v Čadci. Objavujeme sakrálnu tvorbu Jozefa Božetecha Klemensa.