Pevnosť Bzovík alebo kláštor v Bzovíku? Oba názvy sú správne a popisujú jednu a tú istú historickú pamiatku. Pôvodne bola pevnosť v Bzovíku vystavaná ako kláštor. Kláštor Bzovík je jedným z najstarších kláštorov na Slovensku. Jeho ruiny nájdete na nízkej vyvýšenine v obci Bzovík pri Krupine. Kláštor v Bzovíku bo postavený na strategickom mieste a chránil cesty vedúce k banským mestám (Banská Štiavnica, a Kremnica).
Opevnený kláštor v Bzovíku, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, patrí medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku. Patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie kláštory na strednom Slovensku a jeho majetky hraničili s územím Krupina. Aj po mnohých vzostupoch a pádoch je opevnený kláštor stále pozoruhodnou pamiatkou.
Kláštor Bzovík sa nachádza priamo nad obcou Bzovík, pričom tvorí jej dominantu. Kláštor, ktorý sa postupne revitalizuje, vedie náučný chodník s informačnými tabuľami. V obci sa počas roka koná niekoľko kultúrno-spoločenských podujatí (jarmok, prievody ai.).
Založenie a prvé storočia
Konvent k úcte sv. Štefana kráľa v Bzovíku bol založený pre benediktínov, najstaršiu európsku mníšsku rehoľu. Zakladateľom kláštora bol komes Lampert z významného a starobylého šľachtického rodu Hont-Poznanovcov spolu s manželkou Žofiou a synom Mikulášom. Lampert Hunt-Poznan (*1080 - †1132) patril do významného uhorského rodu Hunt-Poznanovcov, ktorých pôvod je dodnes nejasný. Práve tomuto rodu patrili mnohé pozemky v okolí Nitry, Ponitrí, Hontu, Malohontu a Novohradu. Lampert II. Hunt Poznan bol jedným zo zakladateľov kláštora v Bzovíku.
Fundácia sa uskutočnila počas vlády kráľa Štefana II. (1116 - 1131) z rodu Arpádovcov a za čias ostrihomského arcibiskupa Feliciána (1127 - 1139), takže založenie možno klásť do rokov 1127 - 1131. Zakladacia listina bola vydaná v roku 1135 a impulzom k jej vydaniu bola náhla a násilná smrť zakladateľa kláštora.
So bzovíckym kláštorom je spätý aj jeden z prvých dokladov zo Slovenska dokumentujúcich útek poddaných od svojho zemepána. Ešte pred vydaním zakladacej listiny v roku 1135 ušli niektorí poddaní bzovíckeho kláštora ku kráľovským komorníkom a zbrojnošom. Opát Alexander, v prítomnosti kráľa, získal v slovnom súboji s kráľovským komorníkom Buridinom svojich poddaných späť, ktorí sa museli vrátiť.
Premeny rádu
Komes Lampert pôvodne pozval do Bzovíka benediktínov. Základom života v benediktínskom kláštore bola regula sv. Benedikta z Nursie, založená na odriekaní, zbožnosti, zviazanosti s miestom, bezvýhradnej poslušnosti voči predstavenému v chudobe a celibáte. Už po polstoročí nahradili benediktínov premonštráti. Dôvodom ich príchodu mohlo byť porušovanie disciplíny, strata autority a vážnosti a následný pokles počtu benediktínov.
Prví premonštráti prišli do Bzovíka z Klášterního Hradiska pri Olomouci na Morave. Na základe zachovaných dokumentov možno presne datovať ich príchod medzi 8. november 1179 a 29. január 1181. Bzovícki premonštráti mali ako jediný filiačnú väzbu s premonštrátmi mimo hraníc Uhorského kráľovstva (okrem dcérskych kláštorov francúzskeho Prémontré). Je možné, že aj premonštráti zo Bzovíka založili nové kláštorné spoločenstvo, a to v neďalekej Bíni v Ostrihomskej župe.
Kláštor v stredoveku a novoveku
Medzi rokmi 1180 - 1181 benediktínov nahradili premonštráti. Premonštráti, ktorí patrili medzi najstaršie rehole na Slovensku (nosili biele rúcha na znak čistoty), obývali kláštor do roku 1530. V tomto roku boli vyhnaní uhorským protestantom Žigmundom Balašom. Žigmund Balaša (†1559) pochádzal z významného rodu Balašovcov, ktorí zastávali úrady županov v Honte, Tekove a na Gemeri.
Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali. Spôsob usporiadania kláštorných budov do 40. rokov 15. storočia nie je známy. V priebehu 15. a 16. storočia prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora. V roku 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum.
Po dobití Žigmundom Balašom v roku 1530 prebehla rozsiahla prestavba. Zbúral kostol, pristaval monumentálne opevnenie, ktoré uzatvorilo nádvorie. Vstup do pevnosti sa nachádzal pri severozápadnej bašte a mal podobu širokého neskoro gotického portálu s padacím mostom. Pevnosť chránila vodná priekopa. Túto prestavbu datuje monogram Balašu, ktorý sa nachádza na portáli. V roku 1548 ukončili renesančné prestavby.
Po opätovnom vypálení v 17. storočí prestavali budovy v ranno-barokovom slohu. V roku 1678 ho dobyli kurucké povstalecké vojská. Koncom 17. storočia sa stal kláštor znovu majetkom cirkvi, opätovné prestavby.
Začiatkom 19. storočia začal hrad pustnúť. Ešte v roku 1909 ho kúpil Móric Slúka, ktorý ho predal Móricovi Schidlovi, no v roku 1925 panstvo zaniklo. Kúpili ho traja spolumajitelia, ktorí ho predali Jánovi Halásovi zo Bzovíka, ktorý ho vlastnil až do 50. rokov 20. storočia, kedy ho úradná moc donútila odovzdať (predať) ho štátu. V priebehu oboch svetových vojen bol komplex značne poškodený a postupne rozobraný ako stavebný materiál.
V 60. rokoch sa začalo s jeho obnovou, avšak veľmi necitlivou k pamiatke. V rámci nárožných bášt boli vybudované točité schody, doplnené železné zárubne, dokonca bola zavedená elektroinštalácia.
Súčasnosť
Od roku 1952 prešiel do vlastníctva štátu. Spravovalo ho Vlastivedné múzeum Zvolen - neskôr premenované na Lesnícke a drevárske múzeum. Od roku 2010 je vo vlastníctve Obce Bzovík. Stredoveký opevnený kláštor získala obec od štátu pred piatimi rokmi za 3700 eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú v tom čase obec podpísala so štátom, je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa vtedajšej starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nešlo.
V súčasnosti sa v obci nachádzajú pozostatky po jej niekdajšej sláve v podobe historických pamiatok, zaujímavé náučné chodníky či menšie múzeá, ktoré približujú návštevníkom bohatú históriu obce.
Poloha a dostupnosť
Bzovík leží na Bzovíckej pahorkatine, ktorá je podcelkom Krupinskej planiny. Západná časť chotára je situovaná v údolí riečky Krupinice, intravilán v doline Čekovského potoka a ostatná časť na plytkých chrbtoch s pahorkovitým až rovinatým terénom. Bzovík sa nachádzal v severnej časti Hontianskej župy, juhovýchodne od slobodného kráľovského mesta Krupiny.
Po pravej strane cesty vedúcej do obce Uňatín je zástavba rodinných domov. Po cca 400 m odbočte vľavo, na vedľajšiu cestu. Zaparkovať môžete buď popri hlavnej ceste alebo na spevnenej ploche pred kláštorom. Do obce premáva pravidelná autobusová doprava z mesta Krupina.
Ak sa vydáte z pevnosti na juhozápad, tak narazíte na čoraz obľúbenejšie kúpele Dudince, ktoré sú známe svojou zemitou hydrouhličitanovo-sírnto-chloridovou 30 stupňovou vodou a neodmysliteľnými travertínovými kopami, tzv. Dudinskými travertínmi. Obec Bzovík je od kúpeľného mesta vzdialená 25,8 km. V prípade, že máte záujem počas vášho kúpeľného pobytu v Dudinciach navštíviť Bzovík a nemáte vlastnú dopravu, z kúpeľov je k dispozícii autobusové spojenie s prestupom v Krupine.
Pevnosť Bzovík je od kúpeľov v Sliači vzdialená 42,1 km, cesta autom vám zaberie 46 minút. Z kúpeľov pokračujte cez Zvolen po ceste číslo 66 do Krupiny a odtiaľ priamo do obce Bzovík.
Kúpele Sklené Teplice sú od pevnosti v Bzovíku vzdialené 42,7 km, cesta autom vám zaberie 54 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Banskú Štiavnicu, po ceste číslo 51. Cestou sa môžete pristaviť aj v obci Teplá a preskúmať pozostatky Žakýlskeho hradu. Z Banskej Štiavnice pokračujete ďalej cez Svätý Anton, Žibritov do Krupiny a odtiaľ do Bzovíka.
V prípade, ak by bol objekt zatvorený, kontaktujte Obecný úrad alebo poverenú osobu.
Neďaleko Sebechlieb, ktoré sa nachádzajú len 13 km na juhozápad, môžete navštíviť skanzen Stará Hora, ktorý je charakteristický starými vinohradnickými domami. Do prízemia domov sa vchádzalo cez oblúkovú vstupnú bránu do vínnej pivnice.
Pukanec, dnes nenápadná obec na úpätí Štiavnických vrchov, v minulosti významné slobodné kráľovské banské mesto.
Skalné obydlia Brhlovce vytesané do sopečného tufu Skalné obydlia Brhlovce sú unikátny komplex obytných a hospodárskych priestorov vytesaných priamo do sopečného tufového podložia. Vznik skalných obydlí Priestory v skalách pravdepodobne využívali obyvatelia Brhloviec ako úkryty a skrýše už počas tureckých nájazdov. Domieva sa, že jednoduché skrýše a príbytky hĺbili už v rannom stredoveku. Skalné obydlia v takej forme ako poznáme dnes vznikali až po roku 1756, […]
Zaujímavosti
- Zo Bzovíckeho kláštora pochádza aj najstarší písomný doklad o používaní zvonov na území Slovenska. Potvrdzuje to zakladacia listina z roku 1135, kde Belo II. potvrdil fundáciu cisteriánskeho opátstva.
- Vyše dve storočia medzi Bzovíkom a pánmi čabraďského hradu panovali dlhotrvajúce spory. Tiahli sa od roku 1337 až do roku 1557, kedy správca hradu Čabraď smrteľne zranil prešpota bzovíckeho kláštora.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora Bzovík
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| prvá tretina 12. storočia | Vybudovanie kláštora |
| 14. - 15. storočie | Mnohé útoky, časté požiare kláštora, prestavby a obnovy |
| 1530 | Dobytie kláštora Žigmundom Balašom, prestavba kláštora na pevnosť |
| 1678 | Bzovík obsadili kurucké povstalecké vojská |
| koncom 17. storočia | Kláštor sa stal znovu majetkom cirkvi, opätovné prestavby |
| prvá tretina 20. storočia | Postupný úpadok |
| 1. a 2. sv. vojna | Poškodenie kláštora počas bojov |
Dúfame, že článok bol pre vás zaujímavý a inšpiruje vás k návšteve tejto významnej pamiatky!