Sviatky Bohorodičky v našom cirkevnom kalendári stoja čo do dôležitosti hneď za sviatkami Pána. Hlavný význam Bohorodičných sviatkov je vyzdvihnúť pred náš zrak veľkosť, dôstojnosť a svätosť Prečistej Panny Márie, jej úlohu pri vykúpení ľudského rodu a pritiahnuť nás k jej úcte a nasledovaniu.
Ikona Vstupu Presvätej Bohorodičky do Chrámu
História a Tradícia Sviatku
Jediným sviatkom, ktorého témou sú detské a mladé roky presv. Bohorodičky, je sviatok Uvedenia do chrámu, ktorý sa slávi 21. novembra. Evanjelium nehovorí nič o udalosti uvedenia do chrámu. Základom tohto sviatku, ako aj sviatku Narodenia a Zosnutia Presvätej Bohorodičky je tradícia Cirkvi a apokryfné spisy, predovšetkým Jakubovo protoevanjelium a Evanjelium Pseudo Matúša.
Odtiaľ sa dozvedáme, že rodičia Prečistej Panny Márie sv. Joachim a Anna, boli bezdetní, a preto dali sľub, že ak sa im narodí dieťa, dajú ho na službu Bohu do Jeruzalemského chrámu. Boh vypočul ich modlitby a daroval im dcéru. A keď mala tri roky, rodičia ju priviedli do chrámu a odovzdali do rúk veľkňaza Zachariáša, otca sv. Jána Krstiteľa a Predchodcu. Tam Presvätá Bohorodička prebývala viac rokov až dovtedy, kým ako dospelé dievča nebola zasnúbená so sv.
Vývoj Sviatku v Čase
Sviatok Uvedenia patrí k dvanástim veľkým sviatkom. Má jeden deň predprazdentva a štyri dni poprazdenstva. Zmienky o sviatku sú z 5. stor., ale potrebných ešte niekoľko storočí, kým sa tento sviatok stal všeobecne rozšíreným na celom Východe. Z homílií carihradských patriarchov na tento deň - Hermána (715-730) a Tarasa (784-806) sa dozvedáme, že sviatok Uvedenia bol ustanovený v 8. stor.
Kázeň na Uvedenie do chrámu Presvätej Bohorodičky, Osadné 4.12.2021
Sinajský zborník kánonov z 9.-10. stor. uvádza sviatok Uvedenia pod názvom: Presvätej Bohorodičky, keď ju priviedli do Božieho chrámu, ako trojročnú“. Typikon Veľkého carihradského chrámu (9.-10. stor.) hoci nepredpisuje ani apoštol, ani evanjelium na tento sviatok, ale na 21. novembra uvádza: Sobor sv. Bohorodičky, keď ju rodičia priviedli do Pánovho chrámu vo veku troch rokov“. Everhetický typikon z 9. stor. má službu Uvedenia s predprazdenstvom i poprazdenstvom. Služba na tento sviatok zostavil Gregor Nikomédsky (9.
Na Západ prišiel sviatok Uvedenia dosť neskoro - až koncom 14. stor., a v polovici 15. stor. sa rozšíril do celej Európy. Aj Západná cirkev slávi sviatok Uvedenia v ten istý deň ako východná cirkev, 21. novembra, pričom ho nazýva Obetovanie Panny Márie.
Význam Chrámu
Chrám - jeden zo základných náboženských pojmov: príbytok Boha uprostred ľudí. V Starom zákone je chrám miestom, ktoré vybral sám Boh, miestom milosti, kde sa počas posviacky zjavuje Pánova sláva v podobe oblaku, ktorá naplnila svätyňu (porov. 1 Kr 8, 10-11). V ikonografii nadobúdajú tieto motívy mariánsky význam. Oblak, ktorý zahalil horu Sion, je predznamenáva zoslanie Svätého Ducha na Máriu pri Zvestovaní (porov. Lk, 1, 35). A vstup do chrámu vytvára základ pre apokryfné rozprávanie, ktoré má symbolický význam.
Hovorí sa tam, že vo veku troch rokov prišla Mária do chrámu nie na púť, ale aby tam trvale bývala. Prijímajúc potravu od anjela, pracovala na zhotovení závesu pre Svätyňu svätých. Keď ju priviedli rodičia, stretáva sa s kňazom Zachariášom, symbolom Starého zákona.
Mnísi a Rozjímanie
Sviatok Uvedenia do chrámu slávnostne oslavovali mnísi. Videli v ňom klasický príklad rozjímania (nahliadania, meditácie), ktorého typickým vzorom je Mária. Chlieb, ktorý prinášajú anjeli - je theoria - videnie - Boha, nakoľko je to možné v tomto živote. Mária prijíma tento chlieb, pričom tká prikrývku pre svätyňu. Už Origenes videl v tejto prikrývke symbol ľudskosti Krista, cez ktorú treba preniknúť duchovným pohľadom, aby človek mohol objaviť v pokornej podobe božskosť Slova. Máriu vedie do chrámu procesia panien so zapálenými sviecam: čistota srdca a svetlo milosti je nevyhnutnou podmienkou pre poznanie Božích tajomstiev (porov. Mt 5, 8). Keď podľa legendy mala Bohorodička pri tejto udalosti len tri roky, chcelo sa tým zdôrazniť, že duchovná zrelosť sa značne líši od fyzickej a že to, čo je utajené pred múdrymi tohto sveta, môže byť zjavené deťom (porov.
Citáty a Modlitby
Tropár, 4. hlas:
Dnešný sviatok nám pripomína Božiu dobrotu, a je predzvesťou spásy ľudstva. Do Božieho chrámu slávne vstupuje Panna. Všetkým zvestuje príchod Krista.
Kondák, 4. hlas:
Prečistý chrám Spasiteľov, nádherná panenská sieň, svätosvätá archa Božej slávy, dnes prichádza do Pánovho domu. Prináša milosť Svätého Ducha.
Mariánske modlitebné pravidlo byzantsko-slovanského obradu
V nadväznosti na sériu článkov o mariánskom modlitebnom pravidle byzantsko-slovanského obradu, ktoré je pripisované ruskému pravoslávnemu svätcovi Serafimovi Sarovskému, prinášame kompletné znenie tejto pobožnosti v slovenskom jazyku. Dôležitou pomôckou pri praktizovaní tohto pravidla je východná modlitebná šnúra - „čotky“, „komboskini“. Vzhľadom na členenie na desiatky je možné použiť aj klasický ruženec. Po každom Zdravase (vo východnej podobe „Raduj sa, Bohorodička“) sa odporúča vykonať poklonu až k zemi - veľkú metániu. Metánie je možné zredukovať podľa aktuálnej dispozície veriaceho na jednu v rámci každého desiatku, prípadne ich vynechať. Tieto liturgické postoje sú krásnym a sugestívnym vyjadrením byzantskej zbožnosti a ich praktizovanie prináša nemalé duchovné benefity najmä v čase pokánia - veľkého predpaschálneho pôstu.
V niektorých pravoslávnych modlitebníkoch nájdeme odporúčanie pomodliť sa na začiatku každého desiatku alebo v jeho závere, Otče náš. V pôvodnej redakcii Serafima zo Sarova toto odporúčanie nenájdeme, z toho dôvodu nie je súčasťou nášho prekladu. Začlenenie modlitby Pána do štruktúry jednotlivých desiatkov je dielom veľkého popularizátora tejto pobožnosti v Rusku, pravoslávneho novomučeníka s biskupským omoforom Serafima Zvezdinského. K tejto praxi sa rovnako prikláňal otec Alexander Gumanovský. Obaja menovaní klerici boli duchovnými synmi sarovského starca. Ich verzie mariánskeho pravidla preto nie sú v rozpore s učením svätého Serafima, i keď v jednotlivých detailoch sa môžu mierne líšiť.
Toto modlitebné pravidlo by sa nemalo kombinovať s tajomstvami a meditáciami zo západného ruženca, keďže v byzantsko-slovanskej obradovej praxi ich nahrádza myšlienkové bohatstvo liturgických tropárov a prosieb.
tags: #vstup #presvetej #bohorodicky #kazen