Rehole a rehoľníci: Ich význam v spoločnosti

Rehole a rehoľníci zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti už po stáročia. Ich prínos je rozsiahly a dotýka sa rôznych oblastí života, od duchovnej služby a vzdelávania až po charitu a kultúru. V tomto článku sa pozrieme na význam reholí a rehoľníkov, ich históriu, charizmu a pôsobenie na Slovensku aj vo svete.

Kláštor Zobor - najstarší kláštor na Slovensku

Čo sú rehole a kto sú rehoľníci?

Kláštor - z latinského claustrum, teda uzatvorené miesto. Ide o sídlo spoločenstva mníchov, ktorého spôsob života je upravený jednotným kláštorným alebo rádovým poriadkom (regulou). Kláštor je rehoľný dom ako najnižšia a základná jednotka mužskej alebo ženskej rehole, v ktorom žije jednotným životným štýlom spoločenstvo mužov alebo žien, ktorí v záujme dosiahnutia kresťanského ideálu sa zriekajú osobného majetku, telesných žiadostí, vlastnej slobody a pri vstupe do rádu za zaväzujúcú skladaním sľubu čistoty, chudoby a poslušnosti predstaveným.

Kláštor obývajú rehoľné osoby, mnísi alebo mníšky. Novoveké rehole pojali do svojich stanov aj doplnené profesné úlohy. Rehoľné organizácie od 16. storočia sa nazývajú kongregáciami alebo spoločnosťami a nemajú už slávnostné a doživotné, ale iba jednoduché a dočasné sľuby.

Obyvatelia kláštora sú vždy z rovnakého cirkevného rádu (napríklad templári, jezuiti, benediktíni, karmelitáni). Sú oddaní životu v celibáte, rozjímaní a modlitbe. Okrem kresťanských kláštorov sú známe aj kláštory budhistické či taoistické.

História reholí

Prvým náboženským vodcom, ktorý založil mníšsky rád, bol pravdepodobne v 6. storočí pred Kr. Budha. Poriadkom, ktorý zaviedol, sa budhistickí mnísi riadia dodnes. V 2. storočí pred Kr. si sekta esénov založila na brehu Mŕtveho mora židovské mesianistické spoločenstvo.

Počiatky mníšstva siahajú do 3. storočia a viažu sa na územie Sýrie a Egypta. Mníšstvo malo vtedy pustovnícky charakter. Zakladateľom západného mníšstva je svätý Benedikt, ktorý v roku 529 spísal pravidlá rehoľného života a založil prvý kláštor na hore Montecassino, južne od Ríma.

Rozkvet veľkých mníšskych rádov Európy nastal v 10. storočí. Benediktínsky kláštor založený v roku 909 vo francúzskom Cluny pokryl väčšinu Európy sieťou svojich kláštorov. Tie boli priamo podriadené mocnému clunyjskému opátovi.

Kláštory si v Európe budoval aj rád cisterciánov (založený bol v roku 1098), podobne ako kartuziáni a iné rády. Kláštory boli pevnou súčasťou stredovekého života ako pútnické miesta a strediská lekárskej starostlivosti a vzdelanosti.

Mnohí mnísi boli umelcami a kronikármi a kláštorné knižnice uchovávali staroveké texty a rukopisy Biblie. V období 1536 - 1540, v čase anglickej reformácie, boli anglické kláštory zrušené a ich majetok pripadol korune.

Zo svojich spoločenstiev bolo vyhnaných takmer 11 000 mníchov, mníšok a ďalších osôb závisiacich od kláštorov. V období rušenia kláštorov mnohé zničili a ich pôdu rozdelili medzi korunu a šľachtu. Zároveň sa zvýšil vplyv aristokracie na menovanie duchovných v jednotlivých farnostiach.

Na kontinente bol rozvoj kláštorov v období od 13. do 15. storočia oslabený v dôsledku vojen, moru a náboženských schiziem. Posilnili ich až nové rády zakladané v 16. storočí, napríklad Tovarišstvo Ježišovo čiže Jezuiti. Tí zohrali veľkú úlohu v protireformácii a svoj vplyv na rímskokatolícku západnú Európu uplatňovali - v cirkevných aj svetských veciach - až do vzniku osvietenstva v 18. storočí.

Aj v habsburskej ríši Jozef II. rozpustil začiatkom 80. rokov 18. storočia kláštory tzv. žobravých rádov. Tie po jeho smrti obnovili činnosť. Po nástupe k moci komunisti v strednej i východnej Európe, vrátane Slovenska, kláštory takmer úplne zlikvidovali.

Ján Havlík - mučeník komunizmu

Kláštory a architektúra

Stavitelia kláštorov niekoľko storočí stáli na čele architektonického a umeleckého vývoja. Od 9. storočia až do konca 18. storočia patrili k najväčším stavebníkom na území Uhorska. Ich stavebná kultúra poznačila tvárnosť kultúrnej krajiny.

Kláštorný areál je urbanistický komplex stavieb jednoznačného funkčného určenia s funkčne symbolicky ponímanou dispozíciou, sústredenou okolo rajského dvora. Benediktínsky kláštor je „stavebný poriadok, stavebný štýl, stavebná pokora, askéza, Boží pokoj.“ Tento poriadok je vyjadrený v kvadratickom rajskom dvore „extra mundum“ otvoreného do neba.

Prototyp a zároveň najstarší zachovaný architektonický plán predstavuje ideálny pôdorys benediktínskeho kláštora zachovaný v knižnici kláštora v Sankt Gallen z prvej polovice 9. storočia.

Schéma sa v priebehu vývoja a vo vzťahu k špecifikám jednotlivých rehoľných komunít menila a diferencovala. Základné členenie kláštorného komplexu - kostol a konvent čiže budovy, v ktorých žije osadenstvo kláštora (komenda u rytierskych rádov, kolégium u mladších rádov) a kongregácií (piaristi, trinitári, redemptoristi).

• hospodárske budovy - stajne, chlievy, stodoly, sýpka, kôlne, sklady, pekáreň, pivovar, mlyn, sušiarne, remeselnícke dielne.

Ideálnym prepojením kontemplatívneho a činného života v zmysle „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj) a požiadavkou zakladateľa tzv. Stabilitas loci (zotrvanie v jednom kláštore) zohrali benediktínske a neskôr cisterciánske a premonštrátske kláštory v rozmedzí 9. až 13. storočia kľúčovú úlohu v civilizovaní a skultúrňovaní národov a území západnej a strednej Európy vrátane Slovenska.

Kláštory na Slovensku

Prvé prejavy sakrálnej architekúry na Slovensku vzišli z aktivity benediktínskej rehole. Najstaršie kláštory ako panovnícke fundácie vznikli v Nitre - Zobor (9. storočie), Hronskom Beňadiku (1075), Klíži, Bzovíku (1131), Krásnej nad Hornádom (1143), Skalke pri Trenčíne (1224). Často ich zakladali na starších pohanských miestach.

Najväčší rozkvet zaznamenali benediktíni v 9. - 12. storočí. V druhej vlne zakladali kláštory v Uhorsku reformovaní benediktíni-cisterciti, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu (Bzovík, 1135, Spišský Štiavnik, 1223, Bardejov, 1247) a premonštráti, ktorí sa venovali kazateľstvu, pastorácii (1181 prevzali Bzovík, 1190 Leles, 1217 Bíňa, 1232 Jasov, 1238 Šahy, Kláštor pod Znievom).

Najstaršie kláštory stavali benediktíni na návršiach, cisterciti v údoliach a kartuziáni (Skala útočiska, Slovenský raj) na odľahlých miestach v uzavretom lesnom teréne. Kláštory boli najprv drevené, potom kamenné. V 12. a 13. storoči je obdobím ich najväčšieho rozkvetu.

V čase križiackych výprav sa formovali rytiersko-špitálnické rehole, ktoré spájali charitatívnu a militárnu funkciu (johaniti, križiaci sv. Kráľa Štefana). Zabezpečovali ochranu významných ciest, viedli hospice a špitály.

Mendikanti, žobravé rehole františkánov a dominikánov sa usadzovali od začiatku 13. storočia v mestách. Ich nástup podmienila zmena sociálno-ekonomických pomerov, narastajúce sociálne rozpory. Ich dôraz na chudobu, dokonalá organizácia, ekonomická nenáročnosť, snaha priblížiť cirkevné učenie, čo najširším vrstvám a dôsledná ochrana čistoty viery im predurčila významné postavenie v spoločnosti.

Kostol a kláštor minoritov v Košiciach

Skromnému životu sa prispôsobili kostoly aj budovy konventov, ktoré principiálne prijali benediktínsku pôdorysnú schému kláštornej kvadratúry, prispôsobenú stiesneným pomerom stredovekého mesta (fundácie pri mestých hradbách v štvrtiach chudoby s priestorm pre kláštornú záhradu).

V 13. a 14. storočí bolo založených veľa kláštorov (františkáni a klarisky v Trnave, Bratislave, františkáni a dominikáni v Košiciach, dominikáni v Banskej Štiavnici, františkáni v Nitre, minoriti v Levoči), v 15. storočí (františkáni vo Fiľakove, Hlohovci, Okoličnom), v 17. a 18. storočí (Báč, Bardejov, Beckov, Komárno, Kremnica, Levice, Malacky, Naháč, Nové Zámky, Pruské, Prešov a ako jeden z posledných v Rožňave).

V 13. storočí pribudli ešte ďalšie žobravé rehole s ideálom chudoby a jednoduchých foriem života: augustiáni (Bardejov, Hrabkov, Veľký Šariš), karmelitáni (Prievidza) a pôvodne v Uhorsku založený rád pavlínov (Horné Lefantovce, Trebišov, neskôr Trnava, Kežmarok, Šaštín, Vranov).

V 17. a 18. storočí zaznamenali rehole a architektúra s nimi spojená druhý najväčší rozkvet v dejinách cirkvi. Jezuiti a piaristi sa zapojili do protireformácie a rekatolizácie. Jezuiti na Slovensko prišli už v 16. storočí do Trnavy a Kláštora pod Znievom.

Stavebne a a urbanisticky sa prejavili až po adaptovaní sa v mieste pôsobenia, kde buď radikálne prestavali im zverený kláštor a kostol (Trnava, Kláštor pod Znievom, Skalka) alebo začali s novostavbou rezidencie či kostola (Trnava, Košice, Trenčín, Skalica, Žilina, Banská Bystrica, Komárno).

V stavebnej činnosti im sekundovali piaristi (sv. Jur, Podolínec, Prievidza, Brezno, Nitra), ale aj františkáni a pavlíni, výrazne podporovaní cirkvenou hierarchiou alebo priamo cisárskym dvorom (Šaštín). Premonštráti veľkolepým spôsobom obnovili kláštorný areál v Jasove. Kláštor ešte aj dnes vyráža dych.

Z málo početných ženských kláštorov vyniká kláštor alžbetínok v Bratislave a uršulíniek v Bratislave, Košiciach a Trnave, nedokončený zostal architektonický koncept kláštorného kostola kanonistiek Notre Dame v Bratislave od architekta Nicola Jadota.

V súčasnosti má Slovenská provincia štyridsaťosem členov v doživotných sľuboch, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo - členovia provincie pochádzajú zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie a Indonézie. Provincia má i jedenásť seminaristov (opäť tvoriacich medzinárodné spoločenstvo: štyria z Afriky, traja z Vietnamu, jeden z Česka a traja zo Slovenska). Desiati študujú na Slovensku, jeden je na študijnom pobyte v Austrálii.

Rehole a kongregácie na Slovensku

Rehole a kongregácie na Slovensku:

• Rád sestier sv. Bazila Veľkého (OSBM): Najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou.
• Rád baziliánov (OSBM): Najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou.
• Rád sv. Benedikta (OSB): Najstaršia kresťanská rehoľa so západnou spiritualitou, na Slovensku začal pôsobiť asi už v 9. storočí.
• Kanonický rád premonštrátov (OPraem): Zameraný na kazateľstvo a pastoráciu.
• Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (OCD): Na Slovensku začal pôsobiť v 14. storočí.
• Rehoľa menších bratov (OFM): Známa tiež ako františkáni.
• Druhý rád sv. Františka: Známe ako klarisky.
• Rád bratov kazateľov (OP): Známy ako dominikáni, patrí k žobravým reholiam.
• Rád sv. Pavla prvopustovníka (OSPPE): Pôsobí aj na Slovensku.
• Rád menších bratov - kapucínov (OFMCap): Pôsobí aj na Slovensku.
• Spoločnosť Ježišova (SJ): Známi ako jezuiti, zameraní na vzdelávanie a misie.
• Rímska únia rádu sv. Uršule: Zameraná na výchovu dievčat.
• Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha: Známi ako milosrdní bratia, zameraní na zdravotníctvo.
• Kňazský rád chudobných Matky Božej zbožných škôl (SchP): Známi ako piaristi, zameraní na vzdelávanie.
• Kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame (ND): Zamerané na výchovu dievčat.
• Inštitút preblahoslavenej Panny Márie (IBNV): Zameraný na výchovu dievčat a obnovenie úlohy ženy v cirkvi.
• Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paule (CM): Zameraná na charitu a misie.
• Rád sv. Alžbety (OSE): Zameraný na zdravotníctvo a charitu.
• Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (DKL): Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Inštitút školských bratov (FSC): Zameraný na vzdelávanie.
• Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR): Zameraná na misie a pastoráciu.
• Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta: Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Kongregácia školských sestier III. regulovaného rádu sv. Františka (OSF): Zameraná na vzdelávanie.
• Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa: Zameraná na vzdelávanie a charitu.
• Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa (SDR): Zameraná na charitu a sociálnu prácu.
• Kongregácia milosrdných sestier sv. Kríža: Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Saleziáni dona Bosca, Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB): Zameraní na výchovu mládeže.
• Kongregácia dcér Božskej lásky (FDC): Zameraná na výchovu a charitu.
• Inštitút dcér Márie Pomocnice (FMA): Zameraná na výchovu dievčat.
• Spoločnosť Božieho Slova (SVD): Zameraná na misie.
• Kongregácia sestier premonštrátok (Spaem): Zameraná na vzdelávanie a pastoráciu.
• Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR): Zameraná na misie a pastoráciu.
• Spoločnosť sociálnych sestier (SSS): Zameraná na prácu v civilných zamestnaniach v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére.
• Sestry matky Terézie z Kalkaty (MC): Zamerané na prácu s najchudobnejšími.

Príbehy rehoľníkov

Každý hosť relácie Spojení oceánom je iný, každý je výnimočný, každý ľudský príbeh je vzácny. Po prvýkrát sa však poprechádzame osobným životným príbehom otca biskupa. Vladyka Milan Lach sa stal novoprideleným apoštolským administrátorom v Parme, v USA a hneď po prílete a privítaní nám priblížil nielen svoju cestu za oceán, ale aj svoju životnú púť. Zaspomína na detstvo i komunizmus, na hľadanie povolania i krízy v ňom.

Sr. Františka Olexová OSF pôsobí už 20 rokov na Misii sv. Jána v Barbertone v Juhoafrickej republike. So svojimi spolusestrami sa starajú o dospelých v terminálnom štádiu aids a o deti. V relácii Môj názor hovorí o tom, ako sa zmenil vývoj choroby a jej vnímania v africkej spoločnosti. Moderuje Jana Trávníčková.

Už viac ako 20 rokov pracuje misionár brat Karl Schaarschmidt v Keni. Tento vyučený tesár je vo svojom nasadení neúnavný. Stojí to za to!

Saleziánska dobrovoľníčka Veronika Maďarová strávila necelý rok na misiách v Keni, a hoci na ne túžila ísť už odmalička, Afrika jej dala viac, ako tam túžila odovzdať. Chlapci z ulice, ktorým sa venovala, a čas na misii zanechali v jej srdci nezmazateľné stopy. O misiách, jej skúsenostiach, ale aj tom, čo robiť, ak máme strach ísť na misie alebo nemáme tú možnosť, sme sa rozprávali.

V Mukačeve pôsobia tri sestry dominikánky zo Slovenska. Pre miestnych sú dôležité najmä ich modlitby a priateľstvo.

Dokumentárny portrét o kňazovi Jozefovi Sliepkovi z Novej Dubnice, ktorý počas socializmu musel prerušiť štúdium teológie a zaradili ho do práporov PTP ako politického väzňa. Neskôr si založil rodinu a po smrti manželky sa v už slobodných 90. rokoch stal kňazom.

Zdenka Schelingová žila v 20. storočí. Jej život bol svedectvom veľkej viery, odovzdanosti, radosti a odpustenia aj uprostred veľkého utrpenia. A rovnako tiež modlitby. Sestra Zdenka, ako ju poznáme, sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave a pokrstili ju ako Cecíliu. Bola desiata z jedenástich detí. Doma sa jej dostalo vzornej kresťanskej výchovy. Tá sa ešte prehĺbila v kláštore.

Ján Hutyra bol katolícky kňaz a člen Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pochádzal zo Spiša. V roku 1931 vstúpil do spišského seminára. Po 2. ročníku sa zoznámil so spiritualitou sv. V roku 1936 bol v Grazi vysvätený za kňaza a v tom istom roku mu bola zverená aj jeho prvá misia: služba špirituála a prefekta v Katolíckom vysokoškolskom internáte Svoradov v Bratislave, kde pôsobil 6 rokov. V roku 1942 bol ako 30 ročný menovaný za viceprovinciála Misijnej spoločnosti sv. V tejto službe statočne znášal všetky možné ťažkosti: vojnové udalosti, komunistické prenasledovanie, viac ako 7 rokov života v ilegalite; zaistený bol 17. marca 1958 a odsúdený na 10 rokov väzenia. Popri zamestnaní sa znova venoval slovenským vysokoškolákom, ktorí vtedy v Prahe študovali. Ako misionár rozpoznal, že mladí slovenskí chlapci a dievčatá v sekulárnom prostredí ľahko stratia svoju vieru, ak nebudú mať duchovnú podporu. Mal vždy radostného, slobodného ducha.

Slávnosť blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka sa uskutoční v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne. Zástupcom Svätého Otca Františka na slávnosti bude prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro. Vatikánsky štátny sekretariát o tom informoval bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý dnes prijal provinciála Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáša Brezániho, CM a Petra Nováka, koordinátora príprav slávnosti blahorečenia.

„Tešíme sa, že už môžeme oznámiť termín a miesto blahorečenia Jána Havlíka. Za blahoslaveného ho vyhlási v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých,“ uviedol po stretnutí provinciál slovenských vincentínov P. Tomáš Brezáni, CM. „Ján Havlík sa tak stane ďalším svedkom z obdobia prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom, ktorého mučeníctvo Cirkev oficiálne uznala.

Ján Havlík bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach. Pápež František schválil 14. decembra 2023 dekrét o mučeníctve Jána Havlíka CM in odium fidei, teda z nenávisti k viere, čím rozhodol o tom, že bude blahorečený. Slovenská provincia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul začala prípravy na slávnosť blahorečenia v januári.

V roku 1984 sa v Afrike odohrala utajená akcia „Mojžiš“. Zo Sudánu previezli do Izraela lietadlá tajnej služby Mossadu stovky Etiópčanov, ktorí sa hlásili k židovskej viere. Urobili to tajným spôsobom, ktorý zabránil sovietskemu vplyvu zakročiť.

Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa slávi 100 rokov vzniku Slovenskej provincie. „Sme generáciou, ktorá má milosť sláviť 100 rokov od zriadenia provincie. „Jednoducho povedané, našou prioritou je byť blízko človeku. Teda chudobných a chorých, slúžiť Kristovi, starať sa o integrálny rozvoj človeka a hájiť ľudskú dôstojnosť, aj zmierňovať telesné a duševné utrpenie každého druhu.

„Našu zodpovednosť voči ním berieme veľmi vážne tým, že ponúkame laikom účasť na charizme laickým členstvom pod názvom Duchovná rodina a sprevádzame laických spolupracovníkov v kresťanskom duchu. Vieme, že rodina je základná bunka spoločnosti a práve laici, ktorí žijú v rodinách, sú pre nás veľmi dôležití, pretože výchovou detí priamo prispievajú k rozvoju spoločnosti.

V Kúpeľoch Nimnica sa v sobotu 2. marca konalo formačné stretnutie pre pracovníkov v Cirkvi, ktorí sa venujú službe rodinám. Počas úvodnej svätej omše s Mons. Tomášom Galisom sa 70 účastníkov tohto stretnutia, medzi ktorými boli aj kňazi a zasvätení, mohlo zamyslieť nad podobenstvom o márnotratnom synovi a zvlášť nad postojmi staršieho syna. „Ježiš necháva príbeh nedopovedaný. Je na nás, ako sa skončí.

Slovenská minoritská kustódia požiadala o otvorenie procesu blahorečenia mladého novica Štefana Iglódyho. Počas verejnej predpremiéry dokumentárneho filmu Brat Štefan, ktorý rozpráva o jeho životnom príbehu, o tom informoval košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Film Brat Štefan, ktorý je ovocím režisérskej práce Mareka Poláčka, bude vysielaný na RTVS Dvojke počas Veľkonočného trojdnia.

tags: #co #znamena #rehola #osf