Zložitý vznik obce Rusovce, siahajúci do čias starého Ríma, sa odráža i v množstve zachovaných významných kultúrno-spoločenských a umelecko-historických pamiatok. Rusovce sú spolu so susediacou mestskou časťou Čunovom najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky Dunaj (resp. hrušovskou zdržou). Kataster na tomto území zasahuje do jedinečnej prírodnej rezervácie - Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy; nájdeme tu zaujímavé výtvory - Rusovské rameno a Rusovské jazero. Rusovce majú veľmi zaujímavú a pestrú históriu.
Na katastrálnom území Rusoviec nachádzame viacero zaujímavých historických pamätihodností, z ktorých dve najvýznamnejšie - pozostatky rímskeho kastelu Gerulata a neogotický kaštieľ s areálom - sa dostali do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok. Okrem najznámejšej - Gerulaty, vojenského tábora, ktorý bol súčasťou systému opevnení zvaného Limes Romanus, tvoriaceho hranicu medzi Rímskou ríšou a Barbarikom, zapísanom v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska pod evidenčným číslom 344, sú štátom chránené ako kultúrne pamiatky nasledujúce objekty: kaštieľ s parkom na Balkánskej ul. (zapísaný pod evid. číslom 346), kúria situovaná na rohu Balkánskej a Zdravotníckej ulice (zapísaní pod evid. číslom 702), rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény (zapísaný pod evid.
Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Poďme sa teda pozrieť na jeho históriu a architektúru bližšie.
História a Význam Kostola
Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku.Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.
Kostol sv. Víta v Rusovciach
Zičiovci (Zichy) pochádzajú zo Zalianskeho komitátu (v dnešnom juhozápadnom Maďarsku). I keď patrili k starým rodom, cestu k sláve nastúpili až v 17. storočí, keď Pavol (1598 - 1638) ako veszprémsky hlavný kapitán získal od kráľa Ferdinanda II. Habsburského dediny v okolí Komárna. Slávu rodu založil Pavlov syn Štefan (I.) (1616 - 1693), predseda Uhorskej kráľovskej komory a župan Mošonskej stolice. Okrem toho, že v roku 1655 získal barónsky a v roku 1679 grófsky titul, začal používať aj druhý predikát „de Vásonkeö“ (podľa panstva dediny Vásonkö). V roku 1646 kúpil rusovské panstvo a o desať rokov neskôr začal s prestavbou pôvodného hradu na neskororenesančný kaštieľ. Vrchol politickej kariéry dosiahol v roku 1690, keď sa stal kráľovským tavernikom.
Náš ranobarokový kostol bol postavený v roku 1662. Staviteľom na to stačil púhy rok. Posvätený bol rábskym biskupom Széchényim v roku 1669. Socha sv. Márie Magdalény, ktorej je kostol zasvätený, je umiestnená nad vstupným portálom, jej obraz pod Ukrižovaným je motívom hlavného oltára v interiéri. Ten pochádza z druhej polovice 17. storočia. Donátormi kostola bol rod Zichyovcov. Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.
Architektonické prvky a interiér
Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény.
Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stĺpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.
Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis. Pravýbočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny.
Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru považujeme kazateľnicu kostola. Parapet 6-bokého rečnišťa je bočnými stĺpikmi rozdelený na 6 polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stĺpovou architektúrou s rozklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice. Krstiteľnica s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety je zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu. Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihaly, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály. Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stĺpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719.
Okrem Kostola sv. Márie Magdalény sa v Rusovciach nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky:
- Kostol sv. Víta
- Morový stĺp sv. Antona
- Súsošie Najsvätejšej Trojice
- Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck
- Brána Cintorína So Soškou Panny Márie
- Socha Piety
Súsošie Najsvätejšej Trojice so sochami sv. Márie Magdalény, sv. Floriána, sv. Rochusa a sv. Jána Nepomuckého. Súsošie bolo z roku 1748, obnovené bolo v rokoch 1998 - 2004, kedy boli urobené kópie sôch svätcov a nanovo osadené. Podstavec je hranolový, konkávne prehnutý, na jeho stranách sú nové erby obce, rodový erb Zichyovcov, Henckelovcov a Štefánie Lónayovej. Vo vrchole stĺpa je kópia sochy Boha Otca s ukrižovaným Kristom v náručí.
Mauzóleum resp. pohrebná kaplnka bola postavená v roku 1884. Dala ho postaviť grófka Laura Henckel von Donnersmarck. Jednoloďová stavba so sedlovou strechou je postavená v neogotickom štýle. V štíte sa nachádza erb Henckelovcov a medailón s anjelom a panorámou Bratislavy (?) , s nápisom ZUR EWIGEN HEIMAT ( k večnej domovine ).
Murovaná brána na cintorín je riešená v duchu ľudového baroka. V strede má vstup v podobe lomeného oblúka, ktorý je po obvode farebne zvýraznený. Zo strany ulice je nika, ktorá je lemovaná modrým pásom. V nike je drevená socha Panny Márie ako kráľovnej nebies v náručí s malým Ježiškom. Socha je z roku 1779 a je príkladom ľudovej podoby baroka. Brána je po obnove. Ukončená je kovovým krížom.
Stĺp so sochou sv. Antona. Stĺp je postavený na vysokom hranolovom podstavci s nápisom. Má rímsovú pätku, hladký driek, ukončený je platňou, na ktorej stojí sv. Anton, ktorý je oblečený do mníšskeho rúcha. V ľavej ruke drží sediaceho anjelika, pri nohách mu leží baránok. Stĺp bol postavený v roku 1719 na pamiatku morovej epidémie v roku 1713. Nápis v dolnej časti nie je zachovaný úplne: DIESE STATION WAR AUFGERICHT WORDN ZU EHREN GODTES WEGEN EINER SCHVEREN KRANKH …. ERBARMEN. Preklad: „Táto socha bola postavená na slávu Božiu kvôli ťažkej chorobe (mor )… zmilovanie ….."
Táto socha pôvodne stála pri ceste do Rakúska, do Zeiselhofu pri dnešnom PD Dunaj. Na podstavci je vytesaný nemecký nápis, ktorého preklad znie: „Pochválen buď Ježiš, Mária, Jozef. Tento kríž nechal urobiť Jakob Kats a Helena, jeho domáca zo zbožnosti Bohu roku 1742". Pri soche sa zastavovali púte, ktoré išli ku kaplnke Povýšenia sv. kríža v Zeiselhofe.