Pre kresťanov je to zem Ježiša Krista, pre Židov zasľúbená zem a pre moslimov svätostánok. V srdci tohto mesta sa nachádzal Jeruzalemský chrám, miesto nesmiernej dôležitosti pre židovský národ. Poďme sa pozrieť na to, ako chrám vyzeral a aký mal význam.
Model Jeruzalemského chrámu v Izraelskom múzeu
História Jeruzalemského chrámu
Kráľ Dávid učinil z Jeruzalema svoje hlavné mesto v roku 996 pred n.l. a jeho syn Šalamún tu postavil prvý chrám, ktorý bol zničený kráľom Nabuchodonozorom v roku 587 pred n.l, a potom znovu postavený v roku 445 pred n.l. Asi 40 rokov pred narodením Ježiša, kráľ Herodes rozšíril druhý chrám.
Keď hovoríme o chráme, môžeme hovoriť o prvom chráme, ktorý postavil Šalamún. Ten bol zborený Nabuchodonozorom pri vzatí Izraela do zajatia v Babylone. O druhom chráme hovoríme od doby, keď sa Izrael navrátil zo zajatia za kráľa Cýra. V dobe návratu zo zajatia bol Šalamúnov chrám sčasti obnovený za Zorobábela, Hagea, Nehemiáša a Ezdráša.
Za vlády Herodesa Veľkého (37-4 pred Kr.) bolo chrámové nádvorie podstatne rozšírené. Práve toto obdobie zachytáva model Jeruzalema.
Chrám v Jeruzaleme bol zničený Rimanmi v roku 70 n.l., z ktorého sa zachovala len západná časť pôvodných stien, dnes známy ako Múr nárekov.
Múr nárekov, pozostatok Jeruzalemského chrámu
Architektúra a usporiadanie
Hlavným zdrojom informácií o tom, ako vyzeral Jeruzalem v čase 1. storočia po Kr., máme predovšetkým od židovského historika Jozefa Flávia. Odborníci predpokladajú, že chrámové nádvorie malo veľké rozmery približne 420 x 380 metrov. Samotný chrám mal niekoľko nádvorí. To najväčšie bolo nádvorie pohanov. Potom menšie vnútorné nádvorie bolo pre Židov, kam žiadna osoba nežidovského pôvodu po trestom smrti nemohla vstúpiť. Srdcom celého komplexu bola Svätyňa. Skladala sa z troch častí: Predsieň, Svätyňa a Svätyňa svätých. V Svätyni sa nachádzali oltáre predkladaných chlebov, sedemramenný svietnik a kadidlový oltár. Svätyňa svätých bola za čias Ježiša Krista prázdna!
Vchod do chrámu bol z východnej strany. Za týmto vchodom sa rozprestierali na pravej - severnej strane - a na ľavej - južnej strane - dve veľké priestranné nádvoria, kde mohol vojsť každý - aj pohan. Ženy na toto nádvorie prístup nemali, ale mohli prísť na hradby tohoto nádvoria. Tento priestor na hradbách sa nazýval aj nádvorie žien. Tu mali ženy dostatok priestoru na modlitby, chvály a možnosť zúčastniť sa bohoslužby v chráme.
Z týchto hradieb bolo vidieť na chrámové nádvorie, tiež nazývané nádvorie kňazov alebo levitov, kde okrem kňazov nemali prístup ostatní muži. Z tohoto nádvoria viedla opäť z východu brána do chrámového nádvoria pred Svätyňou, kde mohli vojsť len kňazi. Táto brána sa volala Nikánorova brána. Na pravej strane od tejto brány boli miestnosti, kde boli uložené kňazské rúcha. Na ľavej strane miestnosti sa pripravovali všetky obilné obete. V priestoroch napravo od Nikánorovej brány v hradbách nádvoria kňazov bola aj miestnosť, kde boli uložené hudobné nástroje.
Z nádvoria kňazov bol opäť z východnej strany vchod do Svätyne. Na ľavej strane pred týmto vchodom bol veľký obetný oltár, na ktorom prebiehali všetky zápalné obete. Bol z mramoru a vychádzalo sa naň z južnej strany po mramorovej plošine. Na stene chrámu v mieste, kde sa vchádzalo na oltár, bol špeciálny bazén na umývanie nôh a rúk slúžiacich kňazov. Do tohoto bazénu sa pomocou kladky spustil medený umyvák s vodovodnými batériami, ktorý sa naplnil vodou a potom sa vytiahol.
Severne, hneď vedľa oltára, bolo k zemi pripevnených 24 železných kruhov, ku ktorým boli priväzované zvieratá, určené k zápalným obetiam. V dobe prvého chrámu bolo na pravej strane, smerom do Svätyne, medené more na dvanástich býkoch.
V juhovýchodnom rohu hradieb nádvoria kňazov boli miestnosti, určené na prípravu obetí. Bola tam miestnosť pečate, kde mohol prísť muž kúpiť hlinenú pečať, ktorá slúžila ako poukaz na zakúpenie potrebných vecí k obetiam. Napríklad: olej, múku, víno, soľ a iné. Za poukaz vo forme hlinenej pečate tieto veci v ďalších miestnostiach nakúpil a odovzdal kňazom.
Miestnosť alebo komora pečate bola jednou zo štyroch miestností, ktoré tvorili takzvanú miestnosť vyhne. V severozápadnom rohu nádvoria žien, dole v hradbách, bola miestnosť malomocných, kde bol bazén, v ktorom sa malomocný na ôsmy deň svojho očisťovania ponoril. Proces očisťovania končil, keď kňaz pomohol malomocnému vyjsť na Nikánorsku bránu, kde bol ukončený proces očisťovania.
Zadná, západná strana hradieb, ktoré oddeľovali Svätyňu svätých od nádvoria pohanov, bola od steny Svätyne svätých vzdialená 11 lakťov, čo je asi 5,5 metra. Okolo Svätyne z troch strán bolo 38 menších miestností. Po 5 miestností v 3 úrovniach z južnej a zo severnej strany. V 2 úrovniach po 3 miestnosti a ďalšia úroveň z 2 miestnosťami z východnej strany.
Nad vchodom do Svätyne z vonkajšej, a aj z vnútornej strany vchodu do Svätyne, viseli okolo dverí strapce hrozna zo zlata, ktoré darovali ľudia, ktorí prichádzali do chrámu. Tie niekedy zvesili a nakupovali za to veci, potrebné pre službu a pre život v chráme.
Vo vstupnej hale bol mramorový stôl, na ktorom boli odložené chleby predloženia, ktoré potom brali kňazi do Svätyne a kládli na stoly chlebov predloženia. Na vchode do Svätyne bol záves, celá predsieň bola vyložená zlatom, tak ako aj Svätyňa a Svätyňa svätých. Preto bola v predsieni špeciálna plošina, zavesená na zlatých reťaziach, ktoré viseli zo stropu. Mladí kňazi za pomoci tohoto zariadenia leštili zlaté pokrytie na stenách a na strope.
Do vybavenia Svätyne v druhom chráme patrili: veľmi známy sedemramenný svietnik (menorah), veľký džbán na olej do svietnika, malá nádobka na olivový olej, ktorý sa doplňoval z veľkého džbánu do malého a z neho do jednotlivých kalichov svietnika. Bola tam tiež nádoba na čistenie kalichov svietnika so špeciálnymi kliešťami a štetcom na čistenie kalichov, zlatý stôl na chleby predloženia, zlatý kadidlový oltár, zlatá nádoba na kadidlo, dve zlaté nádoby na nosenie horiaceho kadidla. Všetko náradie Svätyne bolo z čistého zlata. Truhla zmluvy, ktorá bola vo Svätyni svätých, bola zo šitímového dreva, pokrytá zlatom.
Jeruzalemský chrám sa odlišoval od všetkých chrámov sveta v jednej podstatnej veci a to v tej, že jedine o chráme v Jeruzaleme Boh prehlásil, že tam bude prebývať. Keď Šalamún postavil chrám, Boh potvrdil, čo sľúbil jeho otcovi Dávidovi, a aj Šalamúnovi, že bude v tom chráme prebývať.
Aj keď bol chrám postavený ľuďmi, bol postavený podľa obrazu, vzoru alebo plánu, ktorý dal Dávidovi sám Boh, presne tak ako aj Mojžišovi, ktorý postavil stán prebývania. Podstatnou nebol ani priebeh alebo poriadok bohoslužby, ktorý bol tiež zjavený od Boha, podľa Jemu vlastného nebeského poriadku. Chrám bolo veľkolepé staviteľské dielo. Vybavenie chrámu a všetky predmety chrámu boli vyhotovené na vrcholovej umeleckej úrovni. Bohoslužba v chráme bola krásna.
V Skutkoch apoštolov 7:48 je napísané, že Boh neprebýva v chrámoch, ktoré učinila ľudská ruka. A aj za tento pravdivý výrok zomrel prvý kresťanský mučeník - Štefan. Táto pravda je pravdou aj dnes. Boh nebýva v chrámoch, ktoré postavili ľudia svojími rukami.
Každý detail Jeruzalemského chrámu a každé slovo o chráme, zaznamenané v Božom slove, má svoj prorocký význam a svedčí o jednom, že Mesiáš, ktorý prišiel zachrániť svet, je Ježiš.
Dodnes môže duchovný človek v blízkosti miesta, kde stál chrám, pociťovať dotyk minulej slávy a určitú mieru Božej prítomnosti. Dá sa s istotou povedať, že chrám z hľadiska umeleckého bolo nadčasové dielo.
Bývalú veľkosť chrámu je možné vnímať ešte aj dnes, keďže na jeho mieste stoja mešity - Dom skaly a Al-Aksa. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu.
Múr nárekov (alebo Západný múr) - jediné, čo ostalo stáť z veľkého židovského Chrámu na Chrámovej hore po zničení Rimanmi. Dnes najposvätnejšie miesto Židov. Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita AL AQSÁ, postavená v triezvejšom stavebnom slohu, ktorá bola niekoľkokrát zničená. Druhá je OMAROVA MEŠITA, ktorá pôvodne neslúžila ako mešita, ale iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri. Mešita je dominantou Jeruzalema. V súčasnosti patrí nielen medzi najhlavnejšie, ale aj najstaršie a architektonicky najbohatejšie mešity na svete.
Stred mešity zaberá mohutná skala, od ktorej je odvodený názov mešity - „Dom na skale“. Podľa židovskej tradície ide o skalu, na ktorej Abrahám obetoval Jahvemu svojho syna Izáka.
Pre mnohých Židov je štát Izrael akoby neúplný, kým hore ten ich Chrám nie je. Veria, že Mesiáš príde, až tam ten ich Chrám bude znova stať. Nuž, nestojí, ale stoja tam dve mešity.
Židia a Arabi/moslimovia (hoci mnohí Arabi sú tu kresťanmi) nevidia Abraháma len ako praotca svojich náboženstiev, ale aj ako praotca svojich národov. Abrahám mal s dvomi ženami dvoch známych synov (detí mal viac, ale títo sú najznámejší a teraz kľúčoví) - Izmaela a Izáka. Židia sa považujú za potomkov Izáka. Arabi za potomkov Izmaela. Už sami si určite všímate prepojenia medzi judaizmom (Židmi), kresťanstvom a islamom.
Hoci je Chrámová hora dnes hlavne pre moslimov, sú časy, kedy tam pustia aj vás - hlavne cez týždeň. V piatok či v nedeľu sa tam nedostanete! Vždy je otvorená ráno do pred-obedia, potom to nechajú cez obed moslimom na modlenie a potom to ešte na chvíľu sprístupnia aj pooobede. Vždy sa tam snažím ísť skoro ráno... potom mám pokoj, keďže ostatné pamiatky a miesta nie sú takto časovo striktne vyhradené.
Vy tam môžete stúpiť len zo strany, ako je Múr nárekov (okolo neho). Pripravte sa na kontroly, nenoste žiadne nožíky a dokonca ani dáždniky či statívy - aj tým by ste podľa miestnej polície mohli niekoho ohroziť.
K Múru nárekov môžete ísť hocikedy, je prístupný stále. No Židia sa taktiež ako moslimovia modlia oddelene, čiže je tam priestor vyhradený pre mužov zvlášť a pre ženy zvlášť. Muži by navyše mali mať na hlave jarmulku (kipu) - teda takúto malú židovskú čiapôčku. Majú ich tam v koši pred Múrom nárekov.
Mnoho ľudí dáva do múru papieriky so želaniami. Môžete skúsiť. Pri fotení tam buďte slušní a nestrkajte niekomu foťák pred ksicht počas modlenia! Nemusel by sa vám poďakovať.
Chrámová hora s mešitou Skalný dóm
Porovnanie chrámov v Jeruzaleme
Pre lepšie pochopenie si zhrňme dôležité fakty o chrámoch v Jeruzaleme:
| Chrám | Postavený | Zničený | Významné udalosti |
|---|---|---|---|
| Šalamúnov chrám | 10. storočie pred Kr. | Babylonské vojská | Umiestnenie Archa zmluvy |
| Druhý chrám | 515 pred Kr. | Rímske vojská (70 n.l.) | Rozšírenie chrámového nádvoria Herodesom Veľkým |
Dôvody posvätnosti Chrámovej hory
Zhrňme si teda ešte dôvody, príbehy, prečo je Chrámová hora tak posvätná:
- Práve tu Boh položil základný kameň, keď tvoril svet - mnohí veria, že to je ten kameň/skala, ktorá leží vo vnútri Skalného dómu (preto sa tak tá mešita volá).
- Tu vraj Boh stvoril aj prvých ľudí.
- Tu prešiel praotec monoteistických (jedného Boha uznávajúcich) náboženstiev - Abrahám - skúškou, keď mal na tej skale obetovať svojho syna Izáka.
- Tu, z tejto istej skaly, mal Jakub (vnuk spomínaného Abraháma a syn Izáka) vystúpiť po rebríku k Bohu.
- Tu bola skrátka Božia prítomnosť vždy najsilnejšia!
Preto práve tu stal posvätný židovský Chrám, kým ho nezničili Rimania.
Jeruzalemský Chrám bol pre veriacich Židov miestom uctievania Boha a prinášania obetí. Mali povinnosť navštevovať ho raz do roka najmä počas tzv. pútnických sviatkov (hebr. šaloš regalim) Pesach, Šavuot a Sukot, keď každý židovský muž priniesol obetu. Na výročné slávnosti Chrámu sa prinášala prvá úroda ovocia a obilia. Do 70 n. l. bol jeruzalemský Chrám zároveň aj centrom verejného života a podľa obyčají antických východných kultúr plnil funkciu štátnej pokladnice a banky; okrem jeho vlastného majetku v ňom boli uložené aj úspory obyčajných ľudí.
Na jeho čele stál veľkňaz (hebr. kohen gadol), každodenné bohoslužby vykonávali kňazi (koheni, hebr. kohanim), iné služby týkajúce sa Chrámu, napr. chrámový spev a hudbu, leviti (hebr. leviim). V Chráme bolo miesto vyhradené zvlášť pre mužov (hebr. ezrat Jisrael) a zvlášť pre ženy (ezrat našim).