Biblia, slovo gréckeho pôvodu znamenajúce "knihy", je zbierka spisov, ktoré kresťanstvo a židovstvo považujú za sväté. Kresťania veria, že Biblia obsahuje Bohom zjavené pravdy a je inšpirovanou normou viery a života. Prvý preklad Biblie bol grécky. V 3. storočí pred Kr. počas židovskej gréckej diaspóry v Egypte už Židia nedostatočne rozumeli hebrejčine, preto v tomto čase došlo k prekladu Starého zákona do gréčtiny, známeho ako Septuaginta.
Fragment Septuaginty
Význam a vznik Textus Receptus
V roku 1624 holandské vydavateľstvo Elzevir publikovalo prvé vydanie svojej gréckej Novej zmluvy a o takmer desať rokov neskôr, v roku 1633, vyšlo jej druhé vydanie. Text, ktorý vydali, sa stal všeobecne prijímaným textom, známym ako Textus Receptus. Vydavatelia Bonaventura a Abraham Elzevirovi mali na mysli grécky text Novej zmluvy, ktorý pre ich vydanie slúžil ako východiskový.
Ich sebavedomému prehláseniu, že ide o text prijímaný všetkými a bez porušení, predchádzalo približne 160 iných edícií gréckej Novej zmluvy od rôznych autorov a vydavateľstiev. Všetky vydania však spájal spoločný menovateľ - byzantský typ gréckeho textu Novej zmluvy (v tej dobe najrozšírenejší), ktorý bol prvýkrát zostavený a následne publikovaný ešte v roku 1516 Erazmom Roterdamským. Jeho text sa stal „receptom“ pre všetky ďalšie vydania gréckych Nových zmlúv a teda aj pre všetky preklady Novej zmluvy z pôvodného jazyka do iných.
Niekedy v rokoch 1452 až 1456 Johann Gutenberg uviedol na trh tlačenú latinskú Bibliu - dnes už známu pod názvom Gutenbergová Biblia. Text Gutenbergovej Biblie tvoril latinský preklad Biblie z konca 4. storočia n. l - tzv. Vulgáta. Latinský preklad Biblie bol natoľko zaužívaný, že zostavenie prvého gréckeho textu Novej zmluvy Erazmom Roterdamským sa uskutočnilo až o niekoľko desaťročí neskôr po vynájdení kníhtlače.
Martin Luther – Muž, ktorý zmenil svet | 4K dokument o hľadaní pravdy
Prvé Vydania Gréckej Novej Zmluvy
Príbeh prvej publikácie, ktorá obsahovalo grécky text Novej zmluvy, však paradoxne nebol v prvom rade príbehom gréckeho textu, ale latinského. Erazmus Roterdamský sa podujal vylepšiť latinský preklad, priniesť reedíciu vtedajšieho používaného Nového zákona, a postaviť ho vedľa gréckeho originálu.
Vzhľadom k tomu, že Erazmus nemal k dispozícii rukopis s uceleným textom Novej zmluvy, ktorý by pre svoj preklad mohol použiť, finálny text jeho vydania bol výsledkom viacerých rukopisov, ktoré obsahovali rôzne časti Novej zmluvy. A tak v roku 1516 po približne dvojročnej práci, vydavateľ Johann Froben vo Švajčiarskom meste Bazilej, publikoval 1. vydanie grécko-latinskej Novej zmluvy, ktorú zostavil Erazmus Roterdamský. Publikácia bola natoľko úspešná, že v ďalších rokoch nasledovalo niekoľko ďalších reedícií, ktoré menili históriu prekladu Nového zákona do súčasných jazykov.
Aj keď prvenstvo v publikovaní gréckej Novej zmluvy získali Froben a Erazmus, prvým výtlačkom knihy, ktorá obsahovala celý grécky text Novej zmluvy bola Biblia s názvom Complutensian Polyglot vytlačená v Španielsku v roku 1514. Popri hebrejskom, aramejskom a latinskom preklade sa vo vnútri nachádzal aj grécky text Novej zmluvy. Complutensian Polyglot bola publikovaná až v roku 1522 kvôli politickým dôvodom, čím sa zaradila na druhé miesto po Erazmovej dvojjazyčnej Novej zmluve.
Ďalšie významné vydania
- Robert Estienne (1503-1559): Nadviazal na 3. Erazmovo vydanie a publikoval ďalšie štyri. Jeho vydanie z roku 1550 obsahovalo kritický aparát - poznámky o možných variáciách a odlišnostiach na základe ďalších štrnástich gréckych rukopisov, ktoré porovnal.
- Theodor Beza (1519-1605): Publikoval ďalšie štyri vydania gréckej Novej zmluvy a päť dotlače. Práve o jeho vydanie z roku 1589 sa vo veľkej miere opieral Autorizovaný preklad Biblie do angličtiny z roku 1611 známy ako King James Version (KJV).
King James Bible z roku 1611
Vplyv Reformácie a Preklady do Národných Jazykov
Predstaviteľov reformácie motivovala snaha vrátiť kresťanstvu jeho skutočnú silu a vplyv. Boli presvedčení, že to bude možné iba vtedy, ak svoju vieru v plnej miere podriadia Svätému Písmu a cirkev očistia od všetkých protibiblických tradícií. Za základ považovali presvedčenie, že ľuďom treba umožniť poznávanie Božej vôle zjavenej v Biblii. Vďaka tomu všetkému vzniklo nebývalé množstvo prekladov.
Na čele presadzovania prekladu Biblie do materinského jazyka stál Martin Luther - vedúca osobnosť reformácie. Už pred svojím prvým vystúpením sa veľmi živo zaujímal o Sväté Písmo. Bol to prvý nemecký preklad, ktorý sa pripravoval z pôvodných gréckych textov Novej zmluvy, a to vďaka tomu, že jeden z najvýznamnejších humanistov Erasmus Rotterdamský v roku 1516 v Bazileji kodifikoval grécky text Novej zmluvy, ktorý sa stal základom pre preklady do materinských jazykov v celej Európe.
Štúdium Písma značne ovplyvnilo Williama Tyndalea, ktorého v roku 1515 vysvätili za kňaza a ktorý v tom istom roku získal titul doktora. Už tu sa vyznačoval zaviazanosťou voči Biblii. V roku 1526 sa mu podarilo vydať vo Wormse 3000 výtlačkov jeho prekladu. Bola to prvá anglická Nová zmluva preložená z pôvodnej gréčtiny. Až do dnešného dňa je to jeden z najvplyvnejších biblických prekladov, pričom jeho výrazy a slovné spojenia obohatili anglický jazyk.
Ďalšie významné preklady
- Jacques Lefévre: V roku 1523 zverejnil svoj prvý francúzsky preklad Novej zmluvy, pripravovaný z gréckej pôvodiny.
- Pierre-Robert Olivétan: Prvý úplný preklad z pôvodných jazykov do francúzštiny.
- Jacob van Liesveldt: V roku 1526 vydal preklad Novej zmluvy v holandskom jazyku.
- Poľský protestantský preklad: Objavil sa na verejnosti v roku 1563 v Brest-Litovsku.
Kritické Vydania a Súčasnosť
V 19. storočí nastala zmena, objavili sa prvé kritické vydania gréckej Novej zmluvy, ktoré zohľadnili rukopisy dostupné v oveľa väčšom množstve a vo väčšej kvalite prihliadajúc tak aj na vek týchto rukopisov. Začali vznikať edície, ktorých cieľom bolo odzrkadliť podobu pôvodného znenia Novej zmluvy. To, čo je vstupom textovej kritiky na scénu v tomto kontexte dôležité, je postupné oslabenie prevládajúcej pozície gréckeho textu Novej zmluvy známej ako Textus Receptus. Dnes už len málo ktorý moderný preklad Novej zmluvy vychádza z gréckeho textu Erazma Roteramského, ktorý zostavil ešte začiatkom 16. stor.
V posledných desaťročiach sa rozšírilo myšlienkové hnutie s cieľom obhájiť Textus Receptus ako jediný hodnoverný grécky text Novej zmluvy. Vlastne, v mnohých prípadoch ide o obhajobu konkrétneho prekladu Biblie z tohto gréckeho textu, nie o obhajobu Textus Receptus ako taký. Táto obhajoba vznikla ako reakcia na nástup Textovej kritiky a jej edícii založených na inom type gréckeho textu.
Slovenské Preklady Biblie
Preklad Biblie do spisovnej slovenčiny vznikal a bol knižne vydávaný postupne v rokoch 1913 - 1926. Je známy ako „svätovojtešské Sväté písmo“ vďaka tomu, že ho publikoval Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Ďalšie slovenské preklady zahŕňajú:
- Roháčkov preklad (1936)
- Porúbčanov preklad (1968)
- Botekov preklad (2004-2006)
- Ekumenický preklad (1988-2007)
Slovenský ekumenický preklad, na ktorom sa podieľali biblickí odborníci z 11 cirkví na Slovensku, je novodobý a určený každému, bez ohľadu na príslušnosť ku konfesii. Ich spoločným cieľom bolo pretlmočiť biblické posolstvo z hebrejčiny a gréčtiny do zrozumiteľnej a ľubozvučnej slovenčiny.
Je však potrebné dodať, že význam, aký mal Textus Receptus na reformačné obdobie zostáva nepopierateľný. V slovenskom kontexte je ešte navyše preslávený prekladom J. Roháčka prvý krát publikovaný v roku 1936, a ktorý rovnako zohráva nespochybniteľnú dôležitosť pre cirkev na Slovensku. Vhodnosť používania tohto textu pre súčasné preklady je však otázna. Aj preto sa veľká väčšina moderných prekladov opiera o kritické vydania gréckych Nových zmlúv.
Prehľad slovenských prekladov Biblie:
| Preklad | Rok vydania | Poznámky |
|---|---|---|
| Svätovojtešské Sväté písmo | 1913-1926 | Preklad Spolku sv. Vojtecha |
| Roháčkov preklad | 1936 | Dôraz na doslovný preklad |
| Porúbčanov preklad | 1968 | Vydaný Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda |
Kompletná Biblia bola v roku 2021 dostupná v 719 jazykoch. Je to o 15 jazykov viac ako v roku 2020. Aspoň niektorú časť Svätého písma už môžu čítať celkovo v 3 524 jazykoch. Biblické spoločnosti pracujú na záväzku preložiť aspoň niektoré časti Biblie do ďalších 1 200 jazykov. Nový kompletný preklad má napríklad astúrsky jazyk, ktorým hovorí asi 100-tisíc ľudí v severnom Španielsku, alebo austroázijský jazyk santálčina, ktorým hovoria predovšetkým vo východnej Indii, Bangladéši či Nepále. Do projektov boli zahrnuté jednotlivé biblické knihy, vydania Nového zákona, ale aj kompletne preložené všetky časti Biblie.
„Sme obzvlášť vďační prekladateľom, ktorí zasvätili roky svojho života sprístupneniu Svätého písma svojej komunite. Podľa Spojených biblických spoločností má približne 6,2 miliardy ľudí prístup k Starému a Novému zákonu vo svojom materinskom jazyku. Biblické spoločnosti predpokladajú, že na celom svete existuje takmer 7 376 jazykov, z toho asi 245 posunkových jazykov pre nepočujúcich. Biblické knihy boli preložené aj do 10 posunkových jazykov.
Preklad Biblie je preto „nikdy nekončiaca snaha nanovo autenticky podať obsah jej posolstva“. Podstatná je však úcta k originálom, ktoré sa nesmú zavrhnúť. Dôležitý aspekt je preto podľa biblistky zachytenie posolstva, ktoré prináša text dnešnému čitateľovi. Kým pôvodné znenie Biblie ostáva, menia sa jej čitatelia.
„To pochopili už Židia pred Ježišom. Najznámejším príkladom je preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny, ktorý vznikol niekoľko storočí pred príchodom Mesiáša. Vytvorili ho pre Židov žijúcich v diaspóre. „Teda v kultúre, ktorá v bežnej komunikácii používala už gréčtinu. Prirodzene sa tak medzi nimi vytrácala schopnosť rozumieť jazykom, v ktorých boli spisy pôvodne vyhotovené. Potreba zrozumiteľnosti dovnútra komunity, ako aj pre účel jej použitia v smere s dialógom s pohanmi vytvorila tlak na jej aktuálnejšie znenie.
Dodáva, že nijaká iná kniha nedosiahla naprieč dejinami takýto rozsah prekladov. Napriek tomu mnohé jazyky doteraz svoj preklad Knihy kníh nemajú. Hoci každoročne pribúdajú. „Ide však o náročnú intelektuálnu námahu,“ hovorí biblista Lukáš Durkaj. „Mnohí sa aj dnes nachádzajú v okolnostiach, pre ktoré im je svet, v ktorom Biblia vznikla, na míle vzdialený. Ich počet podľa neho narastá aj v sekulárnej západnej spoločnosti. „Schopnosť narábať s jazykom je preto dôležitá, ale nikdy nie definitívna a bez chýb.