Gréckokatolícke Chrámy v Údolí: Zoznam UNESCO

Slovensko je súčasťou UNESCO od roku 1993 a je aktívne vo všetkých oblastiach. Máme tu osem pamiatok svetového dedičstva, osem prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva a štyri biosférické rezervácie.

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vznikla v roku 1945 ako reakcia na zdrvujúce svetové vojny. Jej cieľom je budovať svetový mier pomocou medzinárodnej spolupráce vo vzdelávaní, v kultúre a vo vede.

Najdôležitejšími prvkami UNESCO zostávajú lokality svetového dedičstva s cieľom zachovávať kultúrne a prírodné lokality s mimoriadnym významom pre ľudstvo. Na Slovensku máme týchto lokalít osem: dve prírodné a šesť kultúrnych. Aktuálne (v roku 2022) je v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaných 1 154 pamiatok, z toho 897 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných.

Ak je niečo v otázke architektúry pre Slovensko typické, tak sú to drevené kostolíky. Tieto rímskokatolícke, protestantské, gréckokatolícke a evanjelické chrámy zo 16. - 18. storočia sú dôkazom vysokej náboženskej tolerancie v časoch uhorskej monarchie. Pôvodne ich bolo na Slovensku viac ako 300, dnes ich tu stojí okolo 50, pričom do zoznamu UNESCO je zapísaných osem. Samostatným, deviatym zapísaným objektom je drevená zvonica pri kostole v Hronseku.

Tento územne najrozptýlenejší súbor slovenských pamiatok zapísali do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2008 pod číslom 1273 na základe rozhodnutia Výboru pre svetové dedičstvo v kanadskom Quebecu.

Drevené chrámy predstavujú výnimočný doklad tradičnej religióznej architektúry severozápadnej karpatskej oblasti a jej medzietnického a medzikultúrneho charakteru na relatívne malom území, kde sa stretli a navzájom sa prelínajú latinská a byzantská kultúra. Evanjelické kostoly dokladajú výnimočný príklad náboženskej tolerancie v hornom Uhorsku v čase krvavých protihabsburských povstaní a rebélií v 17. storočí.

Drevené chrámy predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej religióznej architektúry od neskorého stredoveku do konca 18. storočia. Ich charakteristický vzhľad, konštrukciu a v celku naivnú dekoráciu odvodenú od miestnych tradícii čiastočne ovplyvnili štýly oficiálnych architektonických smerov gotiky, renesancie a baroka.

Lokalita sa skladá zo súboru ôsmich samostatných objektov, ktoré sa nenachádzajú na jednom mieste ako väčšina slovenských pamiatok zapísaných v Zozname svetového dedičstva.

Evanjelické artikulárne drevené chrámy na Slovensku i v Európe tvoria jedinečný a osobitý typ drevených chrámov. Vznikli na konci 17. a začiatkom 18. storočia vďaka komplikovanej politickej, vojenskej a náboženskej situácii, protireformácii a rekatolizácie.

Panovník Rudolf II. odmietol evanjelikom dať náboženskú slobodu. Až Leopold I. na sneme v Šoproni vyhlásil evanjelikom augsburského a helvétskeho vyznania ústupky. Jeden z nich bol, že povolil stavbu kostolov avšak za určitých svetských podmienok. V každej územnosprávnej jednotke mohli stáť len dva nové kostoly a po jednom v slobodných kráľovských mestách, banských a pohraničných mestách, avšak vždy mimo centra, za mestskými hradbami. Ďalšie obmedzenia kládli kráľovské komisie zodpovedné za konkrétny výber miesta, čas výstavby a samu stavbu kostolov.

Podľa toho, kedy boli postavene chrámy a za akých okolnosti a obdobia sa nazývajú artikulárne. Architektúra kostolov je veľmi strohá a dôraz je na vnútorný priestor, ktorý je prispôsobený kázni, hovorenému slov, čo tvorí hlavnú časť protestantskej liturgie.

Prvé kostoly boli stavané s pozdĺžnym pôdorysom, čo sa neskôr zmenilo na pôdorys rovnoramenného kríža, ktorého centrum je kazateľnica a po bokoch neodmysliteľné galérie pre veriacich. Výzdoba interiéru sa od rímskokatolíckych kostolov líši tým, že stratila naratívnu funkciu. V chrámoch sa zobrazujú starozákonne biblické postavy (Mojžiš, Áron) a novozákonné výjavy.

Na Slovensku bolo postavených 38 artikulárnych kostolov, dnes stoji už len päť : Leštiny, Hronsek, Kežmarok, Istebné, Paludza - Sv. Kríž.

Cerkvy pochádzajúce väčšinou zo 17. až 18. storočia budovali v dôsledku opätovného zjednocovania časti východných kresťanov s Rímom. Pre časť východného Slovenska je dôležité uzavretie Užhorodskej únie, ktorá podporovala snahy o úniu s kresťanmi východného obradu.

Významnú úlohu pri tom zohrala šľachtická rodina Drughetovcov, vrátiaca sa ku katolicizmu. Hoci úniu prijali viaceré župy predmetného územia Slovenska, chrámy tohto obradu sú spojené najmä s rusínskym etnikom. Táto východná kresťanská cirkev sa v roku 1772 premenovala na gréckokatolícku.

Chrámy východného obradu na Slovensku predstavujú najzápadnejšiu skupinu týchto sakrálnych stavieb v karpatskom oblúku. Do tejto lokality svetového dedičstva zaradili lemkovské objekty, ktoré na Slovensku výrazne prevládajú.

Na cerkvách je umiestnený trojramenný kríž. Na gréckokatolíckych má tento kríž všetky priečne ramená vodorovné, na pravoslávnych má spodné rameno šikmé.

Najstaršie zachované drevené kostoly na Slovensku pochádzajú z druhej polovice 15. storočia a sú typickým predstaviteľom sakrálnych stavieb západnej (latinskej) cirkvi. V 15. a 16. storočí sa v Západných Karpatoch, najmä v oblasti Sliezska, Malopoľska, východnej časti Halíče a severných regiónov horného Uhorska, stavali drevené kostoly pomocou zrubovej konštrukcie, ktorú miestny obyvatelia poznali dávno pred príchodom kresťanstva.

Podobu týchto objektov definovala priama nadväznosť na kamennú slohovú, najmä gotickú architektúru. Odtiaľ pochádza aj ich odborný názov - kostoly gotizujúceho charakteru. Najčastejšie boli stavané na vyvýšenom mieste uprostred sídla, v ich blízkosti bol cintorín ohraničený kamenným, alebo dreveným oplotením, slúžiacim v minulosti aj na obranné účely.

K celému areálu často patrili aj ďalšie objekty ako vstupné brány, zvonice, kostnice a domy duchovenstva. Medzi charakteristické znaky kostolov patria: strmé sedlové strechy, na západnej strane dominantná veža, pozdĺžna dispozícia so zreteľným oddelením lode a presbytéria víťazným oblúkom, klenbové alebo doskovo rovné stropy a lomené portály.

Interiér tvorí bohatá výzdoba, ktorej námetom boli biblické postavy, ľudská spása, záchrana, hriech a zatratenie.

V regióne Šariš sú typické drevené kostolíky a chrámy, ktoré sú súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Z drevených kostolíkov v okolí Bardejova a Svidníka patria medzi UNESCO pamiatky aj rusínske gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomirovej.

Drevené chrámy sú najvzácnejším skvostom slovenskej ľudovej architektúry. Nachádzajú sa takmer výlučne na severovýchode Slovenska, pričom najviac - až 26 - ich je práve v regióne horného Šariša. Pri ich stavbe sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince, ktoré boli spájané s ukrižovaním Krista. Majstri sa preto snažili o zhotovenie pevných drevených spojov, schopných odolať času aj poveternostným vplyvom. V interiéroch dominujú unikátne ikony karpatského typu, osadené do ikonostasov v štýle baroka a rokoka. Spravidla ide o chrámy východného obradu.

Najstarším dreveným kostolíkom na Slovensku je však jedinečný rímskokatolícky gotický chrám z 15. storočia v obci Hervartov, ktorý je aj na zozname UNESCO.

Kostoly na zozname Svetového dedičstva UNESCO sú:

• Evanjelický kostol v Leštinách
• Rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne
• Rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie vo Vlkolínci

Medzi UNESCO pamiatky patria aj rusínske gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomirovej.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.

V kraji sa nachádza jediná bazilika minor: Bazilika minor narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej.

Najstaršími kostolmi sú rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Komjatnej, prezentovaný aktuálne iba pôdorysom zaniknutého kostola, a rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Slovenskom Pravne (oba 12. storočie).

Najmladším kostolom je rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Ružomberku (2024).

V kraji je vo výstavbe niekoľko ďalších sakrálnych stavieb: pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II., apoštola Božieho milosrdenstva, v Demänovskej Doline; rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Lietavskej Lúčke.

Posledným kostolom, ktorý bol požehnaný ešte počas existencie Rakúsko-Uhorska (1914), bol rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Oravskej Lesnej.

V Novej Dubnici, ktorá bola po druhej svetovej vojne vybudovaná pôvodne ako „socialistické mesto“ s ateistickou ideológiou a názvom Vorošilovo, nebolo počas komunizmu povolené budovanie sakrálnych stavieb. Od Nežnej revolúcie postavili v meste Evanjelický kostol i dva rímskokatolícke kostoly: Kostol svätého Jozefa Robotníka a Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Rímskokatolíckemu Kostolu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v obci Zborov nad Bystricou sa hovorí Kysucká Sixtínska kaplnka. Kostol posvätený práve na tento mariánsky sviatok 8. decembra 1973 je jedným z mála kostolov na Slovensku postavených počas socializmu.

Ktosi múdry raz povedal: „Uvedomenie si vlastnej smrti vyvoláva v nás potrebu niečo po sebe zanechať.” Keď sa pozrieme po území Slovenska, tak tento fakt je tu prezentovaný na každom kroku v ľudovej kultúre, v rôznych formách. Špecifickým dedičstvom „našich otcov” sú drevené kostolíky nazývané aj cerekvy. Prvé stavby vznikali niekedy v 15. storočí.

tags: #zoznam #greckokatolicky #chram #udol