Národná kultúrna pamiatka, Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor, patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku, zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. Objekt Červeného kláštora sa nachádza v rovnomennej obci v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska v tesnej blízkosti poľských hraníc. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je právom turisticky veľmi atraktívna.
Červený kláštor, ktorý svoje pomenovanie získal vďaka červeno sfarbenému pieskovcu, z ktorého je čiastočne postavený, patrí k pomerne dobre zachovaným pamiatkam Slovenska. Málokto tuší, že Červený kláštor patril v rámci nášho územia k významnému centru vzdelanosti. Zažite duchovný pokoj v bývalom kartuziánskom kláštore, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na Slovensku. Očarí vás svojou bohatou históriou a jedinečnou architektúrou.
Dostať sa sem môžete autom, alebo autobusom. Podstatne bližšie to majú Východniari. Prístupy do obce Červený Kláštor vedú cez Spišskú Starú Ves, alebo cez Starú Ľubovňu. Parkovať je možné na parkovisku neďaleko kláštora. Keď už sa sem vyberiete, vyplatí sa pobudnúť tu aspoň zopár dní a ubytovať sa.
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore. Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Milí návštevníci, radi by sme vás informovali, že Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov bude v období od 1. decembra do 25. decembra 2025 pre verejnosť uzavretá. V uvedenom termíne budú zatvorené aj Múzeum Červený Kláštor a Krčma pod lipami. Opäť vás radi privítame od 26. decembra 2025, kedy budú priestory kláštora znovu prístupné verejnosti.
História Kláštora
História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. História kartuziánskeho Červeného kláštora je úzko spätá s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Kláštor bol založený magistrom Kokošom Berzeviczym v roku 1319, ktorý daroval Lechnicu spišským kartuziánom.
Prípravy na výstavbu kláštora začali okolo roku 1320. Kamenné základy boli položené po roku 1330 a výstavba trvala niekoľkých desaťročí. Medzi prvými boli postavené obytné cely mníchov s prislúchajúcimi záhradkami. Rok 1360 odštartoval výstavbu Kostola sv. Antona pustovníka. Vzhľadom k nepokojným časom bol areál kláštora obohnaný múrom z troch strán. Štvrtú uzatvárajúcu časť tvorila hospodárska budova so vstupnou bránou.
Kláštor rádu kartuziánov odolával rôznym nástrahám takmer 250 rokov. V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech. Nasledovalo stopäťdesiatročné obdobie svetského pôsobenia, ktoré na kláštore zanechalo výrazné stopy. Majetok bol veľakrát predmetom zálohu a často menil majiteľa. Až rodina Rákoczy sa začala o majetok lepšie starať a kláštor zároveň slúžil ako hraničná pevnosť.
V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. V 18. storočí sa v kláštore usadili kamaldulskí mnísi. Došlo k niekoľkým stavebným zmenám a úpravám. Niekoľko nepokojných kapitol zaznamenali spory o majetky prislúchajúce kláštoru. Pre obyvateľov Červeného Kláštora bolo spravovanie opátstva kamaldulmi vnímané pozitívne. Viditeľným prínosom pre široké okolie bolo spravovanie lekárne. Lieky vyrobené v kláštore boli vyhľadávané aj za hranicami krajiny. Azda najznámejším správcom lekárne bol brat Cyprián.
V rokoch 1711 až 1782 tu sídlili kamaldulskí mnísi, ktorí viedli prísny asketický život a venovali sa hospodárstvu, včelárstvu a pestovaniu liečivých bylín. Dôsledkom osvieteneckých reforiem Jozefa II. v roku 1782 kláštor opustili aj kamalduli. V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok“. Cisársky dekrét bol v Červenom kláštore čítaný 24. 12. decembra 2025 (Pi) 17:00. Miestni obyvatelia sa ani po odchode rádu nevzdali nádeje, že by kláštor mohol naďalej slúžiť celému Zamaguriu. Jozef II. povolal na opustené majetky osadníkov zo Švábska.
V časoch socializmu bol kláštor čiastočne udržiavaný občianskymi združeniami. Východoslovenské múzeum Košice sprístupnilo prvú expozíciu návštevníkom v roku 1966. Ľubovnianske múzeum rozšírilo povedomie o expozíciách v rokoch 1999 až 2007. V roku 2024 otvorilo Múzeum Červený Kláštor novú interaktívnu expozíciu, ktorá je mimoriadne atraktívna najmä pre deti. Expozícia približuje život a históriu kartuziánskych a kamaldulských mníchov, ktorí pôsobili na tomto území.
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
V roku 2024 otvorilo múzeum zrekonštruované priestory. Medzi nové vychytávky patrí vlastný pivovar s produkciou lokálneho piva, kláštorná škola ako netradičné miesto vyučovania a Cypriánova manufaktúra na výrobu bylinkových produktov. Múzeum taktiež zrekonštruovalo pôvodné mníšske izby, ktoré slúžia ako zážitkové ubytovanie v kláštore. Počas letnej sezóny kláštor ožíva rozmanitými podujatiami, koncertmi a zábavno-náučnými programami pre návštevníkov.
Červený Kláštor z vtáčej perspektívy
Architektúra a významné stavby
Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
V areáli múzea sa nachádzajú dve kompletné vertikálne slnečné hodiny z 18. storočia. Jedny sú umiestnené na stene kláštora a druhé na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny sú datované do čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore a sú vhodne umiestnené a dobre viditeľné pre návštevníkov.
Múzeum Červený Kláštor
Kláštor pôvodne slúžil reholi kartuzianskych, neskôr kamadulských mníchov. Muzeálna expozícia tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko - historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.
Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
- 1330 - 1567 kartuziánsky kláštor
- 1569 - 1710 kláštor v majetku svetského panstva
- 1711 - 1782 kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
- od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu
Expozície
Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia. V roku 2007 bola ukončená 1.etapa náročných reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.
Prvú expozíciu v kláštore zriadilo Východoslovenské múzeum Košice a pre širokú návštevnícku verejnosť ju otvorilo 5. júna 1966. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a CYPRIAN, n.o.
V múzeu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame v 17. storočí a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry (tzv.
Veľmi významnú kultúrnu hodnotu predstavuje predovšetkým preklad Svätého Písma tzv. Kamaldulská biblia, ktorej autorstvo sa pripisuje pátrovi Romualdovi Hadbavnému. Známejším je Cypriánov herbár, ktorého autorom je fráter Cyprián.
Lietajúci mních Cyprián
Kláštor kartuziánov v malebných Pieninách ukrýva gotické skvosty a hodnotné expozície. Možno tu vidieť i mimoriadne vzácny herbár "lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766.
Fráter Cyprián, známy ako "majster tisícich remesiel", bol všestranne vzdelaný mních, ktorý sa zaoberal medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou a kozmológiou. Jeho herbár je jedným z najvýznamnejších diel svojho druhu. Navštívte múzeum a objavte vzácny herbár "lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných rastlín popísaných v piatich jazykoch. Okrem toho môžete obdivovať originálne lekárske vitríny z 18. storočia, lekárenské váhy z 17.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi má množstvo podôb, dokonca aj jednu sfilmovanú. Tradičná povesť rozpráva o veľmi múdrom frátrovi Cypriánovi, ktorý túžil lietať. Sníval o tom vo dne i v noci. V snoch sa mu prihováral anjel a odhováral mnícha od zhotovenia krídel. Cez deň sa anjel neukazoval, a tak si odvážny Cyprián zmajstroval klzák. Vyliezol s ním na vrchol Troch korún a odvážne sa vrhol zo skalného brala. Napodiv, lietajúci stroj fungoval a zaniesol mnícha až nad Morské okov v Poľsku. Tam ho zbadal anjel zo sna a zoslal na lietajúceho Cypriána búrku. Blesk zasiahol odvážlivca, ktorý sa zrútil na breh plesa.
Kartuziánski ani kamaldulskí mnísi sa už na Slovensku nenachádzajú. Kamaldulský rád preslávil najmä mních Cyprián, ktorého verejnosť často pozná pod pojmom "Lietajúci Cyprián".
Aktivity v okolí
Celá lokalita má čo ponúknuť. Známa je obec Ždiar s múzeom - Ždiarsky dom (38 km). Obzvlášť populárny je Chodník korunami stromov v Bachledovej doline (45 km). Ak by vám práve nevoňala história, zaiste sa vám bude páčiť okolitá príroda, prípadne veľmi obľúbené splavovanie rieky Dunajec, alebo dobré možnosti na cyklistiku.
Okrem toho si v pri vstupe do kláštora môžete posedieť v historicky ladenom pohostinstve, kde čapujú veľmi dobré pivo, vyrobené podľa tradičnej kláštornej receptúry.
🏰 Cyprián z Červeného kláštora – lietajúci mních alebo vedec? 🌿✈️
tags: #prehliadka #cerveny #klastor