História farnosti a obce Výčapy-Opatovce

Obec Výčapy-Opatovce sa nachádza severne od Nitry a vznikla v roku 1888 zlúčením obcí Výčapy a Opatovce. V súčasnosti má obec 2180 obyvateľov. Archeologické nálezy svedčia o tom, že územie dnešnej obce bolo osídlené už v období Veľkej Moravy.

Obec Výčapy-Opatovce bola vďaka svojej výhodnej polohe a prírodným podmienkam v minulosti mimoriadne intenzívne osídlená už v praveku a včasnej dobe dejinnej, pričom od včasného stredoveku môžeme hovoriť o kontinute osídlenia až do súčasnosti. Z obdobia včasného stredoveku pochádza žiarové urnové pohrebisko preskúmané v polohe Cseterdülö v rokoch 1942-1943. V blízkosti tohto pohrebiska sa v roku 1983 našli dva kostrové hroby z 8.-10. storočia. Na vyššie spomínanom hlinisku sa preskúmali aj objekty z veľkomoravského obdobia a mladšie stredoveké črepy sa našli údajne v areáli bývalého JRD v roku 1986 pri výstavbe administratívnej budovy. Stredoveké sídlisko sa nachádzalo aj v polohe čačky, kde sa v roku 1968 odkryla časť príbytku - polozemnice z 10.-11. storočia.

Osada ležala na frekventovanej ceste spájajúcej Nitru so severným Ponitrím, Turcom a Poľskom. Bola časťou zastávkou cestujúcich a preto osada dostala príznačný názov Výčapy, čiže miesto, kde sa čapovalo pivo, víno. Prvá písomná zmienka o obci Výčapy je z roku 1239. Osada bola majetkom rodu Hunt - Poznanovcov, ktorí darovali časť svojho majetku vo Výčapoch zoborskému opátstvu. Na darovanom majetku postupne vznikla samostatná osada, ktorá dostala názov Opatovce.

Podľa historika J. Lukačku približne do polovice 12. storočia existovala v katastri dnešnej obce iba jedna osada - Výčapy. Osada sa v bližšie neznámom čase stala majetkom veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Po rozdelení ich rozsiahlych majetkov medzi jednotlivých príslušníkov rodu Výčapy pripadli šľachticom zo Seku pri Šuranoch, ktorí jej časť okolo polovice 12. storočia darovali zoborskému opátstvu. Na darovanom majetku vznikla postupne osada „terrra abatis“ - Opatovce.

Prvá zachovaná písomná správa o obci Wichap je však až z roku 1239. Výčapy sa tu spomínajú v rozsudkovej listine krajinského podsudcu Mikuláša, ktorou vyriešil spor medzi drobnými pozemkovými vlastníkmi obviňujúcimi nitrianskeho biskupa Jakuba, že protiprávne zaujal ich tri poplužia zeme. V nasledujúcej správe z roku 1296 sa spomínajú Výčapy „terra Vychap“ v súvislosti s ohraničením chotára susedných Šurianok. Šľachtici zo Seku vlastniaci Výčapy v nich nesídlili, ale správou ich majetku poverovali úradníkov pochádzajúcich z radov nižšej šľachty. Tak sa v roku 1329 spomína istý Tomáš Biely (Albus).

V roku 1325 sa ako záložný majiteľ časť chotára Výčapov uvádza magister Dezider z Lefantoviec, ktorý sa neskôr stal trvalým vlastníkom založeného majetku. V prvej polovici 14. storočia (pred rokom 1349) prestali byť Opatovce majetkom Zoborského kláštora. Keïže patronátne právo šľachticov zo Seku im umožòovalo disponovať majetkami kláštora, majitelia Výčapov pripojili k nim blízke Opatovce a kláštoru poskytli primeranú náhradu. Majitelia Výčapov a Opatoviec patrili v druhej polovici 14. storočia k vyššej šľachte, okrem vodného hradu v Šuranoch vlastnili viac ako 10 okolitých dedín. Po istom čase daroval kráľ ®igmund Luxemburský (1368-1437) Opatovce svojmu prívržencovi Stiborovi zo Stiboríc a Beckova, neskôr za nejasných okolností získal obe dediny Konrád Šandorf (Sellendorf). Po ich smrti sa počet vlastníkov obce značne rozšíril a ich vlastnícke vzťahy sú nejasné. Jediným známym pozemkovým vlastníkom, ktorý si odvodzoval svoj šľachtický predikát od Výčapov bol istý Benedikt zvaný Litteratus spomínaný na začiatku 16. storočia.

Z obdobia stredoveku nemáme údaje o počte obyvateľov oboch obcí. Prvé súpisy zdaòovaných usadlostí pochádzajú až zo 16. storočia. V súpise z roku 1531 sa vo Výčapoch spomína 20 port vypálených Turkami a iba tri a pol porty neporušenej, v Opatovciach 16 vypálených usadlostí a 9 schopných platiť daò. Na základe týchto údajov sa predpokladá, že na konci stredoveku bol vo Výčapoch asi 25 usadlostí a v Opatovciach až 28, čím sa obe dediny zaradili v rámci Slovenska medzi vidiecke sídla nadpriemernej veľkosti.

Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých

Pamätihodnosti obce zahŕňajú Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, ktorý pochádza zo 14. storočia. V jeho veži sú tri bronzové zvony z roku 1925. Oproti kostolu stojí barokový kaštieľ, ktorý dal v polovici 18. storočia postaviť knieža Frigyes Hohenzollner. V súčasnosti v budove sídli obecný úrad. Baroková kaplnka sv. Jozefa zo začiatku 18. storočia stojí vo výčapskom cintoríne a tiež murovaná zvonica z roku 1815, ktorá sa nachádza na opatovskom námestí. Kamenná polychrómová socha Ježiša Dobrého pastiera je z roku 1882.

Kostol Všetkých svätých vo Výčapoch-Opatovciach

O vzniku kostola Všetkých svätých nemáme k dispozícii žiadne písomné pramene. V staršej súpisovej literatúre sa ešte považoval za neskorogotickú stavbu zo 16. storočia, napr. Súpis pamiatok na Slovensku uvádza prvú zmienku o kostole rok 1555, vo Vlastivednom slovník obcí na Slovensku sa dočítame, že pochádza zo začiatku 16. storočia. Niektorí autori (L. Némethy, V. Bucko) udávajú ako prvú zmienku o kostole vizitáciu z roku 1559. J. Lukačka dokonca predpokladá, že vznikol už v polovici 12. storočia a nechali ho postaviť šľachtici zo Seku, ktorí sa stali jeho patrónmi.

Prvá písomná správa jednoznačne potvrdzujúca existenciu kostola v 14. storočí je záznam vyberačov pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Vo Výčapoch bol vtedy farárom Eliáš. Stredoveký pôvod kostola naznačuje aj jeho patrocínium. Zasvätenie kostola Všetkým svätým je na Slovensku pomerne časté, s počtom 125 výskytov (86 stojacich a 39 zaniknutých kostolov) sa radí na 13. miesto. Súčasne patrí medzi starobylé patrocíniá vyskytujúce sa už v románskom období.

Vieme, že kostol bol v 18. storočí (1740) barokovo prestavaný a rozšírený o kaplnku. Neorománskym prefasádovaním v roku 1890 získal objekt v podstate dnešný vzhľad. Počas budovania južnej prístavby na začiatku 60-tych rokov 20. storočia sa čiastočne asanovala sakristia a v lete 2010 spolu s touto prístavbou aj baroková kaplnka. V súčasnosti nevieme jednoznačne vymedziť ktorá časť tohto jednoloïového kostola s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou reprezentuje stredoveké stavebné jadro. Jeho prítomnosť naznačuje zalomenie severnej steny kostola a stredoveké tehlové murivo objavené pod strhnutými omietkami na južnej stene kostola.

Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na pilastre s rímsovými hlavicami. Svätyni dominuje klasicistický hlavný oltár z polovice 18. storočia (murovaná ståpová architektúra so sochami sv. Jána Krstiteľa a evanjelistov, uprostred nadstavca s neskorším obrazom Všetkých svätých z 19. storočia). V bočnej kaplnke stál až do asanácie klasicistický oltár z konca 18. storočia so sochou Piety. V kostole sa donedávna nachádzala gotická kamenná krstiteľnica s polygonálnou kupou (nádržou) a oblou nohou, doplnená v 18. storočí. V súčasnosti je kupa krstiteľnice uložená na dvore fary.

Os kostola nie je orientovaná presne v smere východ-západ, ale je odklonená od tohto smeru o 180 na východo-juhovýchod.

V lete r. 2010 sa v súvislosti s výstavbou nového Kostola Božieho milosrdenstva uskutočnil pri „starom“ Kostole Všetkých svätých krátky záchranný archeologický výskum. Výskum realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre pod vedením autora príspevku.

Výstavba nového kostola si vyžiadala asanáciu kaplnky, zvyškov sakristie a prístavby z 20. stor. Následne sa pristúpilo k håbeniu základových pásov obvodových stien nového kostola. Keďže statiku novostavby zabezpečujú pilóty zapustené niekoľko metrov do terénu, základové pásy nebolo treba vykopávať hlbšie ako 40-70 cm. Ako sa ukázalo, do tejto håbky sa nachádzali len novoveké až recentné navážky a stavebná deštrukcia. Potvrdilo sa, že značnú časť plochy na ktorej stojí novostavba, tvorí násyp, ktorým bol pôvodný terén hlavne v 20. storočí výrazne navýšený. Jedinou plochou, kde sme zachytili staršie situácie bol priestor bývalej kaplnky. Dvomi sondami sme v jej interiéri preskúmali plochu s rozlohou približne 25 m2.

Z asanovanej kaplnky (vonkajšie rozmery: 5,54 m x 5,30 m) sa zachovalo nadzemné murivo do výšky 20-40 cm. Murivo široké cca 50 cm malo z vonkajšej strany cementovú omietku hrubú 2 cm, na vnútornej strane sa nachádzala cca 1 cm hrubá vápenná omietka sa zvyškami niekoľkých výmalieb. Nadzákladové murivo bola tehlové, na jednom mieste sa zachoval otlačok značky tehly (29x15x5,5 cm) s písmenami „EL“. Vrchnú časť základového muriva tvorilo 4-5 riadkov tehál, spodnú časť liate kamenné murivo s úlomkami tehál. Liate murivo pozostávalo z rôzne veľkých ostrohranných kameòov spájaných menším množstvom hnedej piesčitej malty s hrudkami vápna. Základy siahali do håbky 140 cm.

V interiéri kaplnky sa bezprostredne po odstránení podlahy z keramických dlaždíc a betónovej dosky prístavby z 2. pol. 20. storočia odkryli kamennú náhrobnú platòu s rozmermi 101×149 cm. Platòa vyhotovená z pieskovca hrubá 15 cm, mala v štyroch rohoch okrúhle otvory, v ktorých sa nachádzali skorodované železné manipulačné úchyty. Na vrchnej časti platne nebol žiadny nápis, spodná časť platne mala po obvode pravouhlý ústupok hlboký 5 cm. Platòa ležala na tehlovom murive krypty širokom 28-30 cm. Väčšina tehál (28×13,5×6 cm), mala značky s vystupujúcim reliéfom postávajúcim z asymetricky umiestnených písmen „NV“.

Pôvodná baroková podlaha kaplnky sa nezachovala, jej niveletu (30 cm pod úrovòou dnešnej podlahy „starého“ kostola) naznačujú len zvyšky omietok a výmalieb na stenách kaplnky. V súčasnosti nie je možné určiť, či krypta vznikla už počas výstavby kaplnky (1740 ?) alebo až neskôr. Tesne pod niveletou podlahy kaplnky sme odkryli povrch kamenného muriva. Murivo široké 75 cm siahalo do vzdialenosti 110 cm od líca južnej steny kostola.

Objavené murivo pozostávalo z väčších ostrohranných kameòov (kremencov) spájaných značným množstvom svetlej hrubozrnnej vápnitej malty. ®ial nebolo možné zistiť či je murivo previazané so základmi kostola alebo bolo k nemu pristavané. Nie je vylúčené, že odkryté murivo reprezentuje zvyšok oporného piliera. Základy tohto muriva ležali hlbšie (185 cm) ako základy barokovej kaplnky. Spod základovej škáry vyčnievalo niekoľko ľudských kostí zrejme z hrobu porušeného výstavbou piliera, z čoho vyplýva, že v čase jeho výstavby sa už okolo Kostola Všetkých svätých už pochovávalo. Na južné líce opisovaného muriva (piliera) sa napájalo ïalšie kamenné základové murivo.

Priestor medzi odkrytými murivami a základmi kaplnky vypåòala od håbky 50-80 cm čierna humusovitá hlina. Vrstva obsahovala zlomky ľudských kostí a ojedinele aj črepy stredovekej keramiky. Najstarší získaný keramický materiál možno rámcovo datovať do 15. storočia, resp. začiatku 16. storočia. Na krátkom úseku sme odkryli aj základy kostola Všetkých svätých. Liate murivo vytvárali ostrohranné rôzne veľké kremence spájané značným množstvom svetlej vápennej malty. Základy siahali do håbky 175-185 cm, kde čierna humusová hlina prechádzala do pevnej intaktnej svetlohnedej hliny.

Na záver možno konštatovať, že krátkym záchranným archeologickým výskumom pri Kostole Všetkých svätých vo Výčapoch-Opatovciach sa získali nové poznatky o stavebnom vývoji objektu a archeologickej situácii v jeho okolí. Pod podlahou kaplnky z 18. storočia sa odkryli zvyšky tehlovej krypty s pôdorysom v tvare písmena „L“, prekrytej pieskovcovou náhrobnou platòou. Pri stene kostola sa odkrylo kamenné, pravdepodobne stredoveké základové murivo, možno zvyšok oporného piliera, na ktoré sa v mieste jeho južného líca napájalo ïalšie kamenné murivo s pôdorysom v tvare písmena „L“. Nie je vylúčené, že ide o časť zaniknutej južnej lode kostola s obdåžníkovým pôdorysom. Obe kamenné murivá vznikli v čase, keï sa už na cintoríne pochovávalo. Nálezy „plevových“ tehiel a celková nálezová situácia potvrdzujú, že kostol má stredoveký pôvod a vznikol najneskôr v 1. polovici 14.

Kultúra a tradície

V októbri obec organizuje kultúrny program pod názvom „Rok na dedine“, ktorý je prehliadkou zvykov a prekrásnych ľudových krojov. V obci pôsobia spevácke skupiny NÁDEJ a NEFELEJCS, ktorá vystupuje v maďarskom jazyku a každoročne sa zúčastňuje na Svätoštefanských slávnostiach vo Viedni.

Výčapy - Opatovce sú známe svojim krásnym krojom, ktorý patrí k ľudovým odevom bývalej Nitrianskej župy. V súčasnosti sa už kroj nenosí, možno ho vidieť len na niektorých kultúrnych a cirkevných podujatiach. V mnohých rodinách ho však opatrujú ako spomienku na šikovné ruky našich starých mám.

V našej obci má hlboké korene ochotnícke divadlo. Rozmach nastal po 1. svetovej vojne, vtedy každoročne počas zimných mesiacov sa nacvičovalo jedno divadelné predstavenie. Ľudia sa schádzali v rodinách, nakoľko kultúrny dom ešte neexistoval. Spočiatku šlo o divadelné predstavenia v maďarskom jazyku. Prvé divadelné predstavenie bolo uvedené v júli 1922. K oživeniu divadelníctva došlo v roku 1975, keď sa odovzdal do užívania nový kultúrny dom. V roku 1950 vznikla miestna organizácia Csemadoku, ktorá svojimi divadelnými prestaveniami a vystúpeniami žala veľké úspechy v obci, ale i v okolí. Šlo o kultúrny spolok, ktorý združoval maďarských spoluobčanov. Koncom 70. rokov Csemadok zanikol, no nadšenie ľudí a záujem o folklór zostali dodnes. Dôkazom toho sú folklórny súbor NEFELEJCS a spevácka skupina NÁDEJ, ktoré pôsobia v našej obci. I vďaka ním sa každoročne konajú folklórne slávnosti Rok na dedine, kde okrem domácich súborov vystupujú i súbory z okolitých dedín.

Až po súčasnosť sa zachoval krásny ľudový zvyk, a to chodenie „fašangošov“ po dedine. Sú to chlapci, ktorí počas fašiangov, za sprievodu harmoniky, chodia po dedine a za malú odmenu pred každým domom zatancujú tradičný tanec a vykrútia všetky ženy a dievčatá. Chlapcov spoznáte jednoducho, oblečené majú košele, ktoré boli v minulosti súčasťou mužského kroja.

Významné dátumy v histórii obce

• 1. 9. 1941 bola zriadená detská opatrovňa
• 1. 4. 1945 oslobodenie obce Výčapy - Opatovce
• 16. 5. 1945 vznikol prvý Miestny národný výbor v obci
• v roku 1949 sa otvorilo kino, ktoré bolo neskôr viackrát rekonštruované
• v roku 1960 bola osada Ľudovítova pričlenená k obci Výčapy - Opatovce
• 1. 1. 1961 bola zriadená Zubná ambulancia
• 22. 6. 1975 bola odovzdaná do užívania nová budova Kultúrneho domu
• v roku1980 bola zriadená Detská ambulancia
• v roku 1982 bola dokončená prístavba Základnej školy
• 22. 1 . 1988 bola odovzdaná do užívania budova Materskej školy
• v roku 1993 bola v obci zriadená lekáreň
• v roku 1994 sa osada Ľudovítova oddelila od obce Výčapy - Opatovce
• v roku 1997 sa dala do užívania I. etapa kanalizácie a čistička odpadových vôd
• v roku 1999 sa konali oslavy 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci Výčapy
• v roku 2001 bola vyhotovená vnútorná maľba kostola Všetkých svätých
• 1. 1. 2003 sa začala používať zrekonštruovaná budova starej školy na účely zdravotného strediska

Ďalšie zaujímavosti v okolí

Okolie Výčap-Opatoviec ponúka mnoho zaujímavostí a historických pamiatok. Ak máte radi hrady, môžete navštíviť: Zrúcaniny Oponického hradu Studený hrad v Jelenci Hrad Gýmeš v Jelenci Čierny hrad v Zlatne.

Medzi ďalšie lákadlá v okolí patria: Areál Zoborského kláštora v Nitre Hradisko Zobor v Nitre

Tabuľka: Významné pamiatky a zaujímavosti v okolí Výčap-Opatoviec

Ak máte radi prírodu, môžete navštíviť pohorie Tribeč a jeho okolie. Pre milovníkov koní je tu Ranč Y v Solčanoch alebo Ranč Slovak Hafling v Podhoranoch.

Viac informácií z histórie obce Výčapy - Opatovce sa dozviete z MONOGRAFIE OBCE VÝČAPY - OPATOVCE

Touto cestou prosíme našich občanov, ktorí majú v zásuvkách a škatuliach dobové fotografie z našej dediny, aby sa zapojili tohto procesu. Budeme vďační za fotografie Výčap - Opatoviec, našich občanov, folklóru, aktivít z minulých rokov, ktoré zverejníme na našej stránke. I takouto cestou chceme uchovať spomienky na minulosť a umožniť nahliadnuť do histórie i mladšej generácii. Aby si starší spomenuli, mladí objavili, deti nezabudli a vnukovia boli hrdí.

Veľká vďaka za fotografie z rodinného albumu patrí: členkám speváckej skupine NÁDEJ- Alžbete Holkovej rod. Tóthovej- Marike Sitárovej- Barbore Kuckovej rod. Machovej- Anastázii Čulákovej rod. Machovej- Ing. Žigmundovi Bedemu- Ing. Gabriele Jánoškovej rod. Tóthovej- Margite Magáthovej rod. Chudej- Daniele Machovej rod. Sollárovej- Anne Balkovej rod. Machovej- Terézii Škandíkovej rod. Tóthovej- Márii Kunovej rod. Sollárovej- Alojzovi Kunovi- Veronike Tóthovej rod. Kunovej- Margite Lacenovej rod. Mitkovej- Sestrám Margite Kierovej rod. Kunovej a Elene Kunovej rod. Kunovej- Kataríne Eššeovej rod. Tóthovej- Anne Magáthovej rod. Tóthovej- Anastázii Hudecovej rod. Chudej- Margite Maticsovej rod. Magáthovej- Deziderovi Billikovi- Terézii Kunovej rod. Tóthovej- Valérii Jesenskej rod. Černej

Sú len dva trvalé odkazy, ktoré môžeme dať našim deťom- jedným sú korene, druhým krídla. Hodding S.

Ignác Magáth s bubnom ako obecný hlásnik v r. 1920

Historické fotografie. Pri pohľade na ne sa u niektorých z nás vynoria nostalgické spomienky, u iných vyčaria úsmev na tvári. Preto sme sa rozhodli začať so zberom starých fotografií našich domov, ulíc, ľudí. Chceme uchovať spomienky na minulosť a umožniť nahliadnuť do histórie i mladšej generácii.

tags: #farnost #vycapy #opatovce