Oblasť východného Slovenska patrila v minulosti medzi nábožensky rôznorodé časti krajiny. Žili tu rímskokatolícki, gréckokatolícki, luteránski, kalvínski, pravoslávni a židovskí veriaci. Historicky najpočetnejši boli veriaci východného obradu.
Väčšina obyvateľov obce sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu. Poďme sa pozrieť na históriu kostolov v tejto oblasti.
Reformovaný cirkevný zbor vo Veľkých Revištiach
História reformovaného cirkevného zboru vo Veľkých Revištiach je bohatá a plná zmien. Reformovaný kresťanský cirkevný zbor vznikol okolo roku l600, v tom čase bol postavený aj prvý kostol. Cirkevný zbor tvoria od začiatku kresťania z dvoch dedín: Veľké a Blatné Revištia.
Pozrime sa na dôležité míľniky tejto histórie:
Reformovaný kostol vo Veľkých Revištiach
Začiatky reformácie v Bežovciach
V Bežovciach žili reformovaní veriaci už pred rokom 1648, keďže sa zachovali zmienky o duchovných, ktorí dochádzali kázať. Zásadná zmena nastala v roku 1712, keď grófka Anna Barkocziová darovala dom na bývanie pre záhorského kazateľa, ktorý sa sem presťahoval, a tak tu vznikla matkocirkev, v ktorej už od roku 1752 bola požiadavka kázať po slovensky.
Rekatolizácia a výstavba nového kostola
Zbor zasiahla aj rekatolizácia, keď im bol odobratý kostol v roku 1756, čo pretrvávalo až do vydania tolerančného patentu. Prinavrátený kostol hneď v roku 1783 vyhorel a bola potreba postaviť nový, ten bol dokončený v roku 1791.
Ďalšie dôležité míľniky
- Byt pre kantora - učiteľa a miestnosť pre školu bola darovaná v roku 1802 miestnymi zemepánmi Berenyiovcami.
- Zbor zasiahol aj ďalší ničiví požiar, keď v roku 1830 zhorela fara a bolo potrebné vybudovať novú, lenže to nebola posledná skúška ohňom, pretože 8. apríla 1848 požiar nivočil obec a popolom ľahol aj drevený kostol, nová fara a škola s bytom pre učiteľa.
Kamenný kostol a súčasnosť
A tak bolo potrebné budovať odznova, v roku 1861 po 10 ročnej výstavbe bol dokončený kamenný kostol, slúžiaci po viacerých opravách dodnes. Mgr. Marek Kačloš pôsobí v zbore od roku 2016.
V roku 1920 bol kostol prikrytý riadnou krytinou. V roku 1952 prebehla generálna oprava kostola.
Reformovaný kostol vybudovaný v barokovo-klasicistickom slohu v rokoch 1843 - 1844 namiesto starého dreveného kostola z roku 1794. Po druhej svetovej vojne, v roku 1952, bol kostol obnovený.
Sieňový priestor má polygonálny uzáver, pôvodne krytý dreveným pomaľovaným stropom, ktorého ľudové maľby pochádzali z roku 1850. Dnešná valená klenby je z obdobia po roku 1931. Vnútorné zariadenie je z čias poslednej obnovy kostola v roku 1952. Súčasťou kostola je aj klasicistický zvon, ktorý bol vyrobený v roku 1804. Zvon bol vyrobený prešovskými zvonolejármi Pavlom Schmitzom a Jánom Lechererom. Ďalšou pamiatkou nachádzajúcou sa v kostole je aj renesančná čaša zo 17. storočia. Je to strieborná čaša s tepaným dekorom vetvičiek. Z 18. storočia pochádza konvica - cínová, tepaná s nápisom na plášti (25:12:15).
V modernejšom slohu je vybudovaný rímsko-katolícky kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1970.
Reformovaný cirkevný zbor v Lúčkach
Presný dátum založenia Reformovaného cirkevného zboru v Lúčkach sa nepodarilo zistiť. Z najstarších dostupných prameňov sa dozvedáme, že v roku 1618 už kalvínsky kostol aj zbor bol. Kostol stál na inom mieste, ako súčasný reformovaný kostol. Predošlý kostol stál na kopci smerom na Sobrance vľavo. Nezachovali sa písomnosti o jeho vybudovaní. Ale prvý zachovaný písomný záznam je z roku 1764. Potom bol niekoľkokrát opravovaný až do roku 1944, keď bol pri oslobodzovaní Lúčok zničený.
Kostol aj pôvodná farská budova boli vojnou zničené. Preto 14.9.1947 bol posvätený základný kameň nového, súčasného kostola. Svätil ho biskup Ján Tomašuľa, vtedy pôsobiaci v Bánovciach nad Ondavou. V roku 1953 boli ukončené murárske práce, zhotovená a prikrytá strecha nového kostola. V roku 1958 bola dokončená veža kostola a do nej osadené zvony.
Slávnostná posviacka novopostaveného kostola bola 11.10. 1959 a vykonal ju vdp. biskup Imrich Varga. V roku 1962 bol zakúpený krásne znejúci nový organ do kostola. V roku 1970 bola postavená aj nová farská budova pri súčasnom kostole.
Obnova a súčasnosť
V roku 1997 bol kostol obnovený zvonku i zvnútra. Obnovený kostol 14.9.1997 (presne 50 rokov od posvätenia jeho základného kameňa) posvätil vdp. biskup Gejza Erdélyi. Zvláštnosťou nového kostola je, že je pod celou plochou kostola je suterén, kde by mali byť zborové priestory.
Pre nedostatok financií suterén kostola nebol dokončený a dlhé desaťročia v ňom stála spodná voda, ktorá podmývala múry kostola. Až v roku 2010 sa z iniciatívy kurátora Eduarda Baláža, ktorý je zároveň starostom, podarilo získať nejaké finančné prostriedky a suterén kostola sa dal odvodniť, urobila sa drenáž a spodok sa zalial betónom.
Podľa finančných možností, keďže sa medzi časom opravovala aj fara, sa v roku 2015 dali do suterénu kostola aj plastové okná, ktoré boli financované jednak z ofier veriacich, ale aj z podpory Košického samosprávneho kraja.
Duchovní pôsobiaci v zbore
- 7.3.1882 - 31.8.1940 pôsobil v zbore Štefan Sakal.
- 7.7.1942 - 30.9.1949 pôsobil v zbore Andrej Maťašik.
- 1.11.1949 - 17.4.2005 pôsobil v zbore Juraj Mikloš.
Od 25. 9.
Rímskokatolícka farnosť Úbrež
Prvá písomne doložená správa o kostole na cintoríne v Úbreži je z roku 1374. V tradícii ľudu sa udržuje, že na starom cintoríne bol drevený kostol a pod cintorínom kláštor emeritov-rehoľníkov. Úbrežská gréckokatolícka farnosť existuje minimálne od roku 1747, vtedy sa konalo sčítanie farností Mukačevského eparchiátu a je tam zmienka o drevenom chráme sv. Mikuláša v Úbreži. Podľa najnovších výskumov bola gréckokatolícka farnosť v Úbreži založená 4. mája 1722.
Počet rímskokatolíckych veriacich sa začal zvyšovať až po vzniku rímskokatolíckej farnosti v roku 1863, keď si veriaci postavili kostol svätého Štefana - kráľa aj faru. Ešte pred násilným ukončením pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom v roku 1950 počet gréckokatolíckych veriacich mierne prevažoval nad počtom rímskokatolíkov.
Prvý podnet na vybudovanie kostola a fary pochádza podľa zápisu vo Farskej kronike ešte z roku 1858. Vtedy žila v Úbreži na mieste dnešných domov Jozefa Kornúca a Juraja Antoniča bohatá rodina Jána Tomka. Hlava rodiny Ján Tomko bol súčasne cirkevným aj školským kurátorom, existovala už aj škola vedľa gréckokatolíckej fary.
V tomto roku bolo medzi veriacimi vyzbieraných 160 zlatých s cieľom postaviť kostol a neskôr aj faru. Spomínaný kurátor chodil, vybavoval, zháňal čo bolo treba. Sám začal stavbu kostola a nevzdal sa tej nádeje, že časom sa zriadi aj fara. Kúpil od rodiny Gondoľovej terajší farský pozemok.
Bola navrhnutá farnosť Úbrež so 14 filiálkami, čo predstavovalo 1433 rímskokatolíckych veriacich. Biskup tento návrh predložil do Budapešti a súčasne pýtal na dokončenie kostola a postavenie fary finančnú podporu.
Bolo poukázané na kostol 2000 zlatých, na faru 3187 zlatých a 70 grajciarov. Neoklasistický kostol zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému bol dobudovaný v roku 1864, fara v tom istom roku.
Kostol svätého Štefana v Úbreži
Prvým duchovným novoutvorenej úbrežskej farnosti bol menovaný Martin Fridmanský z Remetských Hámrov. Správu farnosti prevzal a začal viesť matriky od 1. januára 1863. Ako starostlivý pastier bojoval s počiatočnými ťažkosťami, prosil, zháňal, aby zlepšil chudobné postavenie farnosti. Obradné predmety dostal od Oltárneho spolku z Budapešti, boží hrob urobili z darov veriacich, v roku 1868 dostal zo Satmaru 150 zlatých na hospodárske budovy, bola postavená maštaľ aj stodola.
Tretím farárom bol zakladateľ Farskej kroniky Jozef Čechtický z Veľkých Šurian, pred nástupom do úbrežskej farnosti mukačevský kaplán. Slúžil veriacim 10 rokov do roku 1887, dal do poriadku faru, ale najmä kostol, v ktorom pri jeho nástupe neboli ani lavice a namiesto oltára bola podľa jeho vlastných slov len „lada z neohobľovaných dosák, prikrytá plátnom“.
Kazateľnicu, spovedelnicu, lavice a iné vybavenie kostola urobil podľa farárovho návodu miestný stolár Štefan Rochňak. Pozlátenie urobil akademický maliar Bogdanský, ktorý náhodou práve vtedy prišiel z mesta Jaroslav v Galícii. Oltárny obraz sv. Štefana namaľoval v Tibave maliar Réves z poverenia grófa Bélu Sztárayho. Rám na obraz bol dovezený z Budapešti, stal 64 zlatých a 9 grajciarov. Vtedy bol zakúpený aj veľký luster za 43 zlatých.
Bola opravená aj strecha kostola a vymenené vonkajšia aj vnútorná omietka, opravená fara a hospodárske budovy, stavebné práce organizoval miestny kurátor Václav Jančík. Bola odvodnená farská pivnica, čo si vyžiadalo prevoz až 160 vozov štrku a hliny. Kostol vymaľoval akad. maliar Bogdanský v roku 1884 za 60 zlatých.
Štvrtým duchovným úbrežskej farnosti bol v rokoch 1887-1909 Jozef Fialkovský z Užhorodu. Po víchrici v roku 1887 bola značne poškodená kostolná veža a strecha fary. Pri oprave kostolnej veže bol inštalovaný na veži nový kríž. Fara bola pokrytá šindľom a po ďalšom poškodení v roku 1901 plechom.
V roku 1897 kurátor Andrej Adamčík doviezol z Tirolska sochu sv. Jozefa s Ježiškom, socha stála 100 zlatých. V roku 1934 počas pôsobenia ôsmeho duchovného úbrežskej farnosti Štefana Granatiera bol vymaľovaný kostol. Maľba bola urobená skupinou maliarov pod vedením podnikateľa Jozefa Čecha z Užhorodu za 10700 Kč v letných mesiacoch, zároveň bol kostol za 3400 Kč vydláždený.
Podľa zistení historika Vavrinca Žeňucha Štefan Granatier pomohol v roku 1942 zachrániť židovskú rodinu lekára Mórica Schwarza tým, že členov rodiny pokrstil. Zaslúžil sa o vznik školy v Gajdoši, po vojne zabezpečil opravu kostolov v Úbreži a Fekišovciach, vo Vyšných Revištiach posvätil kaplnku a v Lúčkach pripravil podklady pre stavbu chrámu.
Napriek jeho neúnavnej činnosti na neho v roku 1949 veriaci z farnosti napísali anonymné sťažnosti, osočovali ho aj pre také malichernosti, ako je zmena času omše, ktorú vopred oznámil. Navyše bol kurátormi obvinený, že neslúži pobožnosti, že nepripravuje deti na prvé sväté prijímanie, dokonca bolo žiadané jeho preloženie.
Verejne sa ho zastali kurátori z dedín Fekišovce, Lúčky, Závadka, Hnojné, Kusín Jovsa, Blatné Revištia a Vyšné Revištia, ktorí napísali list biskupovi.
Generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1969 za pôsobenia desiateho duchovného farnosti Jozefa Štofeja, ktorý v Úbreži odslúžil najdlhšie obdobie - 39 rokov. Duchovný otec Jozef Štofej žil skromne, takmer asketicky, nepotreboval ani kuchárku. Bol veľmi pracovitý, nečerpal dovolenky, okrem svojej dušpastierskej činnosti organizoval výstavbu nových kostolov vo Veľkých Revištiach, Kusíne a v Závadke, popritom sa staral o farskú záhradu a stihol aj preložiť prvú knihu farskej kroniky z maďarčiny.
Počas pôsobenia vdp. dekana Štofeja v našej farnosti boli vysvätení pod jeho vedením piati kňazi. Pričinil sa o vznik skautského oddielu Štefana Hlaváča v Úbreži.
Úpravy fary včítane zníženia stropov a novej fasády boli prevedené za pôsobenia jedenásteho duchovného Patrika Krajníka. Výnimočnou udalosťou v živote veriacich úbrežskej rímskokatolíckej farnosti boli ľudové misie v dňoch 16. - 23. novembra 2008, ktoré sa tu uskutočnili po 85 rokoch.
Správca farnosti Patrik Krajník odovzdal farnosť na 8 dní do rúk šiestich rehoľných bratov kapucínov, z ktorých traja sú farármi. V rámci bohatého duchovného programu slúžili veriacim - kázali, vysluhovali sviatosti, stretávali sa s deťmi, mládežou, ženami, mužmi, navštívili chorých a nevládnych a samozrejme slúžili sväté omše. Po roku sa k nám vrátili bratia kapucíni na trojdňovú duchovnú obnovu.
Ich katechézy, v ktorých s nami rozoberali evanjelium o márnotrátnom synovi, zanechali v našich srdciach hlboký dojem a duchovný zážitok. Po 11 rokoch služby odišiel z úbrežskej rímskokatolíckej farnosti duchovný otec Mgr. Patrik Krajník.
Jeho miesto zaujal od 1. júla 2013 nový správca farnosti Mgr. Radoslav Krenický, narodený 19.1. 1977, za kňaza vysvätený 14.6.2003. Doteraz pôsobil ako kaplán v Trhovišti, Humennom a Prešove, úbrežská farnosť je jeho prvou farnosťou.
V roku 2013 oslávila Rímskokatolícka farnosť Úbrež 150. výročie svojho vzniku. Vznikla v roku 1863, vo významnom miléniovom roku príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Vyvrcholením osláv bola slávnostná Svätá omša vo farskom kostole sv. Štefana Uhorského - kráľa, v deň odpustovej slávnosti 18. augusta 2013.
Slávnostnú Svätú omšu celebroval Mons. Alojz Tkáč, emeritný arcibiskup. Celkovo sa slávnostnej svätej omše zúčastnilo 12 duchovných, medzi nimi náš 90-ročný bývalý dekan o. Jozef Štofej, bývalý farár Mgr. Patrik Krajník a súčasný administrátor farnosti Mgr.
Nový farár Mgr. Radoslav Krenický zorganizoval pre občanov obce, aj celej farnosti na Svätého Štefana 27. decembra 2013 Prvý farský ples. Pre veľký záujem sa ples uskutočnil v svadobke vo Veľkých Revištiach, kapacita úbrežského kultúrneho domu nepostačovala. Ples sa vydaril, bola to prvá akcia tohto druhu po dlhých rokoch.
V auguste 2015 zorganizoval pán farár Krenický na svojej fare týždňový pobyt pre 47 detí pod názvom Farma na fare. 30 detí na fare aj nocovalo, ďalších 17 detí sa zúčastňovalo programu farmy denne, večer odchádzali domov. Za pomoci dobrovoľníkov pan farár zabezpečil pre deti bohatý program, pozostávajúci zo starostlivosti o zvieratá, rôznych hier, súťaží, prechádzok a podobne.
Pán farár Krenický sa hneď po nástupe do úbrežskej farnosti pustil do rekonštrukcie zanedbanej farskej záhrady. Za pomoci farníkov vyčistil celú záhradu od náletových drevín, vyklčoval staré suché stromy a zrekultivoval celú záhradu. V auguste 2014 sa začali práce na rekonštrukcii fary.
Prvou akciou bolo odvodnenie pivnice, od ktorej vlhli múry. Fara bola postavená pred 150 rokmi spolu s farským kostolom Svätého Štefana Uhorského. Po 150 rokoch sa z iniciatívy nového farára Radoslava Krenického farská pivnica definitívne odvodnila.
Z pivnice sa vyviezla takmer metrová vrstva zeminy, ktorú tam naviezli v roku 1880, aby tam nebola voda. Od farskej pivnice sa vykopal kanál do potoka, odvodnila sa pivnica aj základy fary. V auguste 2015 začala rekonštrukcia samotnej fary.
Boli vymenené rozvody elektriny, kúrenia, vody, kanalizácie, vysušené a omietnuté múry, vymenené okná, dvere, podlahy, znížené stropy, opravený komín. Rekonštrukčné práce, financované zo zbierok a organizované farárom Mgr. Krenickým za výdatnej pomoci farníkov, boli ukončené 21. decembra 2015.
V novembri 2017 bol do kostola zavedený zemný plyn a voda. Bolo odstránené elektrické vykurovanie akumulačnými pecami a zavedené plynové kúrenie. 6.12.2018 bol obraz sv. Štefana Uhorského kráľa z rimskokatolíckeho farského kostola v Úbreži prevezený na reštaurovanie do ateliéru Petra Gomboša akad.mal.rest. v Košiciach. Projekt prebehne vďaka dotácii od predsedu vlády SR Petra Pellegriniho, ktorý prispel sumou 10,000 €.
Zreštaurovaný obraz bol v apríli 2019 nainštalovaný na čelné miesto v kostole nad svätostánok. V nedeľu 13.10.2019 sa v našej rímskokatolíckej farnosti uskutočnila milá slávnosť. Pred farskou budovou bol po svätej omši slávnostne posvätený pamätník duchovnému otcovi a dekanovi vdp. Jozefovi Štofejovi, ktorý v našej farnosti pôsobil 39 rokov.
Na slávnosti sa zúčastnili aj blízki príbuzní pána dekana, autor pamätníka akad. Vo štvrtok 19.12.2019 bol vo farskom kostole v Úbreži inštalovaný nový kamenný oltár, ambón, stojan na paškál a na bokoch podstavce na knihy a kalich. Projekt realizovala firma Stavmarket Slovstein s.r.o Spišské Podhradie. Celková hodnota diela je 9.900€, na ktorú nám dotáciou 9.000€ prispelo ministerstvo financií SR a zvyšok bol doplatený z milodarov veriacich.
K 1.7.2020 došlo k výmene farárov medzi farnosťami Úbrež a Bajerov (pri Prešove). Doterajší úbrežský farár Mgr. Radoslav Krenický odišiel po siedmich rokoch záslužnej duchovnej, manažérskej aj manuálnej práce v Úbreži do farnosti Bajerov a Mgr. Miroslav Marcin po 15 rokoch pôsobenia vo farnosti Bajerov nastúpil ako 13. farár Rímskokatolíckej farnosti Úbrež.
Na rozlúčkovej nedeľnej svätej omši sa farníci dôstojne rozlúčili so svojim obľúbeným farárom Mgr. Radoslavom Krenickým. Pandémia koronavírusu si vyžiadala počas dvoch rokov rôzne obmedzujúce opatrenia aj pri konaní svätých omší a a iných cirkevných úkonoch. Po uvoľnení obmedzujúcich opatrení zorganizoval pán farár v kostole 1.1.2023 Novoročný koncert.
Vystúpilo Trio Šiparka a súrodenci Ivanovci s vianočným pásmom kolied a vinšov. 17.11.2023 sa veriaci zúčastnili púte do Budapešti na počesť sv. Po takmer dvojmesačnom odmlčaní sa zvony rímskokatolíckeho kostola sv.Štefana, uhorského kráľa v Úbreži pred Vianočnými sviatkami 2023 opäť rozozvučali.
Opravovala ich zvonárska dielňa Ivák z Liptovských Sliačov, jediná certifikovaná zvonárska dielňa na Slovensku. Na všetkých troch zvonoch vymenili srdcia, na dvoch menších vymenili nevyhovujúce vešiaky (zavesenie zvonov) za nové z dubového dreva (veľký zvon zostal na vyhovujúcom liatinovom vešiaku).
Na všetkých troch zvonoch vymenili nevyhovujúci elektrický pohon zvonov za nový s lineárnym motorom. Pohon pomocou lineárneho motora nemá žiadne fyzické spojenie so zvonom (krútiaci moment je prenášaný na vešiak zvonu cez vzduchovú medzeru cca 5 mm). Spomínaný pohon sa maximálne približuje k ručnému ťahaniu zvonu - jeho chod je kľudný a bez vib...