Nórske drevené kostoly, známe aj ako "stavkirke", predstavujú jedinečné architektonické diela s bohatou históriou a fascinujúcim interiérom. Tieto kostoly, často zapísané na zozname UNESCO, sú svedectvom zručnosti starých majstrov a kultúrneho dedičstva Nórska.
Drevený kostol Urnes
Drevený kostol Urnes: Klenot nórskej architektúry
Na zozname UNESCO sa nachádza aj drevený kostol Urnes z 12. storočia, ktorý vyniká pre vikingské a keltské tradície. Hoci táto stavba stojí približne od roku 1130, archeologické vykopávky naznačujú, že pred súčasným kostolom tu stáli najmenej tri budovy. Vedci sa domnievajú, že pôda kostola bola miestom kresťanských bohoslužieb prinajmenšom od začiatku 11. storočia. Kostol sa môže pochváliť umeleckým štýlom, ktorý bol v 11. a 12. storočí známy ako “Urnesov štýl”.
Takzvaný “Urnesov štýl” zahŕňa zvieracie postavy do jemných, vinutých línií tradičnej vikingskej rezby. Nejde však o žiadny muzeálny exponát. Kostol sa používal už od čias, keď bol postavený, pričom v priebehu storočí bol architektonicky obnovovaný. Rezby na kostole umožňujú nahliadnuť do kozmológie stredovekých škandinávskych kresťanov, ktorí spájali severskú a kresťanskú mytológiu. Najpozoruhodnejšia a najtajomnejšia rezba v kostole sa nachádza na severnej stene. Je na nej zobrazený hadovitý tvor, ktorého požiera štvornohé zviera.
Kresťanskí učenci tvrdia, že ide o boj medzi Satanom a Kristom, pričom každý z nich predstavuje zlo, resp. dobro. Chrám stále priťahuje pútnikov, ktorí prichádzajú obdivovať jeho náboženský a historický význam, ako aj estetickú krásu. Kostolík má v súčasnosti ešte ďalšie dve zaujímavosti. Prvou je kamenný kríž, ktorý sa nachádza hneď pri vstupe do vnútra a pochádza z obce Sola v blízkosti Stavangeru. Jeho vek sa odhaduje na 10. storočie, čiže 3 storočia pred vznikom samotného kostola. Tento sem priniesli pútnici zo Svätej zeme - z Jeruzalema a mal uzdravovať malomocných a pomáhať im v ich boji proti lepre. Nakoľko už dnes ľudia bežne leprou netrpia, slúži ako symbol šťastia. Návštevník/čka sa ho môžu dotknúť a vysloviť svoje tajné priania.
Vikingovia a ich vplyv na architektúru
Pri spomenutí Vikingov si najčastejšie predstavíme tlupu statných blonďavých chlapíkov v prilbách s rohami, pripravených páliť, drancovať a robiť zlé veci komukoľvek, kto im skríži cestu. Ako to bolo naozaj? Vikingovia si vlasy odfarbovali, rohy na prilbách nemali a väčšina z nich boli farmári.
Názov Viking pochádza od samotných Škandinávcov zo staronórskeho slova „vik“ (zátoka alebo potok), ktoré tvorilo koreň slova „víkingr“ (pirát, morský lupič). Slovo Viking sa v písomných prameňoch v čase pôsobenia Vikingov spomínalo len zriedka. Až v 19. storočí sa tento výraz dostal do bežného používania, keď sa vo všeobecnosti začal používať ako deskriptor pre národy Škandinávie v období od konca 8. do 11. storočia.
Väčšina Vikingov pochádzala z oblastí dnes známych ako Dánsko, Nórsko a Švédsko, hoci v historických záznamoch sú zmienky aj o fínskych, estónskych a sámskych Vikingoch. Boli to pravdepodobne Nóri, ktorí sa plavili priamo cez Severné more a v roku 793 zaútočili na kláštor Lindisfarne pri pobreží Northumberlandu v severovýchodnom Anglicku. Kláštor úplne nezničili, ale útok otriasol európskym náboženským svetom až do jeho jadra a začal sa Vek Vikingov.
O dva roky neskôr zasiahli vikingské nájazdy nebránené ostrovné kláštory Skye a Iona (Hebridy, Škótsko), ako aj Rathlin (Írsko). Prvý zaznamenaný nájazd v kontinentálnej Európe prišiel v roku 799. Vikingovia zaútočili na ostrovný Kláštor svätého Philiberta na Noirmoutier, blízko ústia rieky Loiry. Prečo kláštory a kostoly? Pretože sa v nich nachádzalo veľa koristi a boli slabo strážené.
Vikingské lode
Na stavbu lodí Vikingovia použili silné železné nity na spojenie dlhých dosiek vyrobených radiálnym štiepaním kmeňov. Spodné dosky pripevnili ku kýlu, pričom každá doska trupu prekrývala zvyšok, nitmi ich pripevnili k sebe a k stĺpikom kmeňa. Prekrývajúce sa dosky urobili vikingské lode ľahšími a oveľa flexibilnejšími.
Vikingovia používali dva hlavné typy lodí. Longships, lode postavené na nájazdy a vojnu. Mali plytké ponory umožňujúce vylodenie bez potreby prístavu a umožňujúce aj cestu po riekach. Vikingovia sa mohli plaviť aj viac ako 160 kilometrov do vnútrozemia, aby prepadli alebo založili nedobytnú základňu na riečnom alebo oceánskom ostrove bez prístavu a byť v bezpečí pred nepriateľskými útokmi. Dlhé lode boli rýchle, s priemernou rýchlosťou päť až desať uzlov (max. 15 uzlov), manévrovateľné a poháňané vetrom aj veslami. Boli symetrické a obojstranné, čo im umožňovalo obrátiť smer bez otáčania.
Lode Knarr boli postavené na prieskum, napríklad aj na preplávanie Atlantiku. Boli hlbšie, širšie a pevnejšie, mali priestor pre ľudí, dobytok a nástroje. Menšie pobrežné lode pre obchodné expedície boli postavené na prepravu nákladu obchodného tovaru a dostatočne ľahké na prepravu po súši. Jedna takáto loď z 11. storočia bola 45 stôp dlhá, 11 stôp široká (13,7 m x 3,5 m) a mohla prepraviť 4,6 tony tovaru. Veslá používali iba na manévrovanie pri pristávaní. Keďže boli Vikingovia výborní obchodníci, vymieňali tovar zo severu - kožušiny, jantár, železo a drevo za tovar z juhu - striebro, zlato, sklenené nádoby, látky, hodváb a korenie a otrokov. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou.
Ďalšie zaujímavé miesta v Nórsku
Okrem dreveného kostola Urnes, Nórsko ponúka mnoho ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Zaujímavé sú i skalné kresby na pobreží fjordu Alta pri polárnom kruhu, pričom sa od vedcov dozvedáme, že táto oblasť bola osídlená okolo roku 4000 pred n.l. Aj rybársky ostrov Vega je dôkazom o veľmi skorom osídľovaní. Tu sa stavali dediny, móla, miesta pre signalizáciu ohňov a boli tu vyspelé rybárske a poľnohospodárske tradície.
V Škandinávskych horách sa nachádza banícke mestečko Rovos, kde sa ťažila meď a to až do roku 1977. Najsevernejšie mesto na planéte je Hammerfest, odkiaľ v 19. storočí začali fungovať prvé merania polárnej žiary. Neodmysliteľnou súčasťou krajiny v severských pobrežných oblastiach sú kŕdle alky bielobradej, ktoré sa živia sardinkami.
Veľká cesta trollov - Trollstigen so svojou slávnou značkou, kde treba byť obozretný práve pre "výskyt trollov", vás dovedie stúpaním po 11 serpentínach na vrchol, kde si z vyhliadky pozriete zákruty, okolitú prírodu a vodopád. Hinnøya je ostrov v Nórskom mori pri pobreží severného Nórska. Je najľudnatejším ostrovom Nórska. Má rozlohu 2 198 km² a žije na ňom vyše tridsať tisíc obyvateľov. Jediným mestom na ostrove je Harstad s zhruba dvadsať tisíc obyvateľmi.
Názov Hinnøya znamená nórsky ,,rozrezaný ostrov“, pretože dlhé zálivy Gullesfjorden a Øksfjorden ho delia na dve časti, spojené iba 5 km širokou šijou. Vnútrozemie ostrova je hornaté, najvyšším vrcholom je Møysalen (1262 m. n. m.). Trondheim bolo prvé hlavné mesto Nórska. Dnes nie je zas až také veľké, ale v krajine patrí medzi tretie najväčšie. V meste nájdete stredovekú katedrálu Nidaros a veľkú pevnosť Kristiansten, ktorú sa oplatí navštíviť a ponoriť sa do tunajšej histórie.
Vrch Plataarberget pri nórskom meste Svalbard meria 464 m. n. m. a svoj názov získal vďaka jeho tvaru. Na západe je ohraničený Bjørndalen, na východe Blomsterdalen a na severe Hotellneset a Adventfjorden. Historické mestečko s bielymi domčekmi Skudeneshavn je známe aj pre najlepšie zachované lode. Leží v najjužnejšej časti ostrova Karmøy. V 19. storočí bolo prosperujúcim mestom a dnes patrí na prvé priečky v rámci cestovného ruchu.
Svalbardy ležia medzi Nórskym morom, Arktickým oceánom, Barentsovým morom a Grónskym morom. Je to mimoriadne zaujímavá časť planéty, ktorú tvorí pohorie a priezračné ľadovce. Je to najsevernejšie miesto na zemi, ktoré obýva okolo 3000 obyvateľov. V národnom parku Jotunheimen sa nachádza najviac pohorí dosahujúce výšku 2000 m v rámci Severnej Európy. Patrí medzi najobľúbenejšie parky v Nórsku. Nachádza sa tu 29 najvyšších vrchov, ktoré lákajú milovníkov hôr a túr, lyžiarov, cyklistov a horolezcov.
Iddefjorden je hranica medzi Nórskom a Švédskom. Iddelfjorden je klasický fjord s úzkym vodným tokom a strmými prírodnými útvarmi na oboch stranách. Iddefjorden oddeľuje švédsku provinciu Bohuslän od nórskej obce Halden. Najznámejšou turistickou pamiatkou na tomto mieste je nórska pevnosť Fredriksten v Haldene. Táto pevnosť bola postavená v 17. storočí ako náhrada za pevnosť Bohus. Pevnosť bola pomenovaná po kráľovi Frederikovi III.
Henningsvær je nazývané aj ako Benátky severu. Nachádza sa medzi malými ostrovmi pobrežia Austvågøya. Je to dôležitá rybárska oblasť, ale hlavnou atrakciou je nádherná časť Nórska, kde narazíte na stovky úchvatných výhľadov kdekoľvek sa v tejto dedine ocitnete. Tento národný park patrí medzi najväčšie v Škandinávii a môže sa hrdo pochváliť celkom nedotknutou prírodou. Nájdete tu stovky kilometrov chodníkov, pričom si môžete užiť aj kanoe alebo rybačku. Stavanger je atraktívne mesto v Nórsku známe pre svoje farebné domy. Nachádza sa v juhozápadnej časti krajiny. Mesto sa môže pochváliť aj katedrálou z 10. storočia.
Aj okolie mesta je nádherné, obklopujú ho biele pláže, ktoré vytvárajú celkom mystickú atmosféru. Ten, kto sem zavíta, zistí, že aj chladné severské mestá majú svoju príťažlivosť. Oslo leží na juhovýchode Nórska. Je to hlavné mesto, kde sa medzi historické stavby stále viac vnárajú moderné architektonické skvosty. Keďže Oslo je zároveň prístavným mestom, dýcha voľnosťou mora a diaľok. Nechajte sa uniesť krásou Oslofjordu a severskej zimy.
Klimatické podmienky v Nórsku sú porovnateľné so stredoeurópskymi, s výnimkou vysokej vlhkosti vzduchu. Vzhľadom na rozlohu krajiny sú klimatické podmienky vo vzdialenejších častiach krajiny značne rozdielne. Priemerné teploty v Oslo sa v letných mesiacoch pohybujú od 18 do 23 C. Na pobyty do 90 dní stačí platný cestovný pas alebo občiansky preukaz vo forme identifikačnej karty. Vo väčších mestách spoľahlivo funguje verejná doprava. Premávka je značne obmedzená počas víkendov a sviatkov. V Oslo premávajú autobusy, lokálne vlaky, metro a električky.
Cestovný lístok je možné zakúpiť si priamo v autobuse alebo vopred v stánkoch Narvesen, čo je obdoba novinových stánkov. Tieto lístky sú platné na jazdu akýmkoľvek dopravným prostriedkom mestskej dopravy vrátane pravidelných liniek lodí, ktorými je možné navštíviť priľahlé ostrovy.
Veríme, že tento článok vám poskytol komplexný prehľad o drevených kostoloch v Nórsku a ich spojitosti s Vikingami.