Evanjelický kostol Vernár - Važecký: História a architektonický skvost

Evanjelický kostol vo Važci je významnou dominantou obce a svedkom bohatej histórie. V tomto článku sa ponoríme do jeho minulosti, preskúmame jeho architektúru a pripomenieme si dôležité udalosti, ktoré formovali jeho existenciu.

Evanjelický kostol vo Važci

História cirkevného zboru vo Važci

Prvé písomné zmienky o obci Važec pochádzajú zo začiatku 13. storočia. Založenie obce s dedičným richtárom sa datuje k roku 1280. V roku 1309 bol postavený ranogotický kostol zasvätený sv. Pustovníkovi. Ide o vzácnu stavebnú a kultúrnu pamiatku z 13. storočia so zachovávaním odkazu cyrilometodskej misie. Duchovní patrili nie do Liptovského, ale do hornopopradského bratstva.

V prvej polovici 16. storočia prebehla celou Európou reformácia cirkvi na základe vystúpenia Dr. Martina Luthera 31. októbra 1517. Podobne ako misia solúnskych bratov, aj Luther hlásal evanjelium v rodnej reči ľudu, a preto reformácia bola spontánne prijímaná. Medzi prvých, ktorí prijali učenie reformácie, boli spišské farnosti a tiež obyvatelia Važca. Rokovania o reformácii sa zúčastnil za Važec farár menom Mikuláš M. Štrbu, a za Štrbu štrbský farár Matej Molitoris. Uvedené skutočnosti umožňujú určiť historickú zmenu v obci Važec prijatím Lutherovej reformácie. Rok 1545 sa teda viaže k začiatku pôsobenia evanjelického a.v. vyznania vo Važci. Pôvodný kostol prešiel k reformácii.

Počas reformácie cirkev kládla dôraz na pastoračnú činnosť, najmä so zameraním na cirkevné školy a vzdelanosť. Mnohí významní ľudia vyrastali na važeckej fare. Ale koncom 17. storočia násilná protireformácia, podporovaná cisárskym dvorom, temer likvidačne zasiahla do života celej evanjelickej cirkvi. Cirkev vo Važci bola v roku 1711 zakázaná a prenasledovaná. Hoci jej bol odňatý kostol a majetky, zborová činnosť nebola povolená.

Od roku 1710 do 1783 sa veriaci z celého Horného Liptova stretávali v artikulárnom kostole. Miestny ev. farár Pavel Simonides, st., bol odsúdený bratislavským súdom. Až osvietený panovník Jozef II. vydal Tolerančný patent o rovnoprávnosti cirkví, čo umožnilo opätovný rozvoj cirkevného života.

Výstavba nového kostola

Po vydaní tolerančného patentu sa začal nový cirkevný život. Veriaci sa rozhodli postaviť nový kostol v strede obce Važec. Mnohí Važťania sa hlásili k viere a k Štúrovej slovenčine, čím preukázali svoju národnú uvedomelosť v dobe národného obrodenia.

Nový kostol bol postavený v rokoch 1889 až 1892 v neogotickom štýle s prvkami secesnej architektúry. Stavbu viedol známy staviteľ Blažej Bulla. Posvätený bol 23. októbra 1892. Projekt vypracoval architekt Milan Michal Harminc, ktorý navrhol aj evanjelickú ľudovú školu na Vernári (1909) a evanjelický dom obce (1935).

Evanjelický kostol v strede obce pôsobí ako katedrála. Interiér kostola je zdobený a priestranný, s klenbou podopretou liatinovými stĺpmi s elegantnými papyrusovými hlavicami. Jan Hála vymaľoval klenby kostola ornamentálnymi maľbami a citátmi z Písma. Taktiež namaľoval portréty Jána Husa a Martina Luthera. Na stenách kostola sú zobrazené štyri udalosti v cirkevnom roku: Narodenie, Ukrižovanie, Vzkriesenie a Vstúpenie.

Organ

Bohoslužby zdobí nábožná pieseň veriacich, sprevádzaná mohutným organom. Pôvodný organ s manuálnym pohonom od firmy Rieger bol inštalovaný v roku 1892. Neskôr bol organ predaný katolíckej farnosti v Spišskom Štvrtku. Opravu organu vykonal v roku 2012 významný muzikológ prof. Muška.

Súčasnosť

Chrám Boží ev. a. v. bol naposledy opravovaný v roku 2003 firmou Stavbár z Popradu. Spevokol pôsobí nepretržite dodnes. V minulosti aktívne pôsobil Spolok evanjelickej mládeže - SEM, ktorého členom bol aj spisovateľ dr. Michal Bartko. SEM bola zrušená v 50. rokoch. Cirkev vždy kládla dôraz na šírenie evanjelia v rodnom jazyku, humanity a pokroku. S Važcom sú spojení mnohí významní ľudia, napríklad Samuel Melik, prof. Ján Ďurovič, prof. Lúčanský, prof. Ján Michalko, generálny biskup a ďalší, ktorí prispeli k rozvoju duchovného a hospodárskeho života.

V obci sa nachádza aj miestny Dom smútku. Na tomto cintoríne sa začalo pochovávať 9. júla 1889. Cirkev prešla mnohými ťažkými skúškami vernosti a nepoddajnosti. Tragická udalosť postihla Važec 17. júla 1931, keď temer celá obec ľahla popolom. Školy, fara aj kostol boli vážne poškodené. Obnova obce bola náročná, ale na čele obnovy stáli obetaví kňazi, ako prof. farár Pavel Kmeť. Bola tiež obnovená ev. fara i ev. základná škola na Vernári. Dnes kostol slúži domácim i hosťom. Važecký ev. cirkevný zbor patrí do Východného dištriktu so sídlom v Prešove a to od roku 1952. Predtým važecký ev. zbor patril do hraníc Spiš. biskupstva v r. 1922.

História Evanjelického kostola vo Važci je svedectvom obetavosti Važťanov. Odkaz viery je uchovávaný po stáročiach všetkými generáciami.

Spracoval JUDr. Mikuláš M. Kresák, CSc. (Použitá literatúra: Kresák, M.: Važec, monografia, Martin 1994, s. 137-147 a Tranovský evanjelikár, história ev. DHL, s. 52-62 a Historický zborník 1947, s. 65)

Zoznam farárov pôsobiacich vo Važci

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam farárov, ktorí pôsobili vo Važci v priebehu histórie:

Evanjelická fara vo Važci

tags: #evanjelicky #kostol #vernarska #vazec