Mesto Giraltovce má bohatú históriu, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1416. Rímskokatolícka farnosť v Giraltovciach je dôležitou súčasťou náboženského života v tomto meste na severovýchode Slovenska. Mesto má nádherné okolie, mnohé zaujímavosti aj bohatú históriu, žiaľ málo zdokumentovanú a sprístupnenú. V minulosti tam pôsobili významné osobnosti Šariša a celého Slovenska.
Panoramatický pohľad na Giraltovce.
Počiatky Reformácie v Giraltovciach
Počiatky evanjelikov v Giraltovciach je veľmi náročné presne určiť. Avšak existujú niektoré indície, ktoré nám naznačujú, kedy mohli byť prví evanjelici v Giraltovciach. Záviselo to veľmi od toho, k akému náboženskému vierovyznaniu sa pridali šľachtické rodiny v danej obci.
Giraltovce i okolité obce (Kračúnovce, Železník, Lužany pri Topli, Lascov a ďalšie) od roku 1449 až po 17. storočie boli vlastníctvom najmä šľachtickej rodiny Šemšeiovcov. Šemšeiovci, ktorí žili v Giraltovciach a okolí sa v druhej polovici 16. storočia priklonili k reformačným myšlienkam a stali sa evanjelikmi. Historické správy z neďalekých obcí nám hovoria o tom, že reformačné myšlienky sa v týchto okolitých obciach ujali už počas druhej polovice 16. storočia.
Išlo najmä o obce Chmeľov (evanjelický zbor už v rokoch 1550 - 1560 mal evanjelického farára), Chmeľovec (v roku 1579 už zbor existoval), Kuková (od roku 1560 tu účinkoval evanjelický farár), Kračúnovce (správa o pôsobení evanjelického farára je z roku 1589), Marhaň (v rokoch 1580 - 1590 mali evanjelického farára), Radoma (v roku 1564 tu pôsobil evanjelický farár), Mestisko (v roku 1591 tu vysluhoval služby Božie evanjelický farár). V týchto obciach vznikali evanjelické cirkevné zbory, ktoré mali vplyv aj na rastúci počet evanjelikov v Giraltovciach.
Tieto severovýchodné šarišské obce zase boli ovplyvnené dianím v slobodných kráľovských mestách, akými boli najmä Bardejov a Prešov.
Vplyv Slobodných Kráľovských Miest
Prvou silnou baštou evanjelikov v Šarišskej stolici bol Bardejov, pričom správy o reformácii dorazili k Bardejovčanom už koncom roka 1517 a k týmto reformačným myšlienkam sa hlásili už v rokoch 1520 - 1524. V tých rokoch vznikol v Bardejove evanjelický cirkevný zbor. Podobne veľmi skoro prijali reformačné myšlienky aj v ďalšom slobodnom kráľovskom meste v Prešove; tu vznikol cirkevný zbor v roku 1531.
Po prijatí Stöcklovho vyznania viery Confesio Pentapolitana piatimi slobodnými kráľovskými mestami v roku 1549 sa toto vyznanie rozhodlo prijať v roku 1564 aj niekoľko ďalších šarišských cirkevných zborov, medzi nimi boli aj evanjelické zbory v Kukovej a Radome. Tieto obce sa nachádzajú iba pár kilometrov od Giraltoviec, takže správy o týchto udalostiach sa určite dostali aj ku Giraltovčanom, resp. giraltovským šľachticom.
V Prešove na synode v októbri 1579 bolo vyznanie viery znovu prijaté a podpísané tentokrát už všetkými šarišskými šľachticmi. Predpokladáme, že medzi šľachticmi, ktorí podpísali toto vyznanie viery boli aj šľachtici (Šemšeiovci) z Giraltoviec a susednej obce Kračúnovce, keďže aj tam mali svoje majetky. Práve túto udalosť môžeme považovať za počiatky náboženského vývoja Giraltovčanov v duchu reformačných myšlienok.
V tom čase v Giraltovciach kostol ešte nebol, no v Kračúnovciach jestvoval kostol už od začiatku 15. storočia. Na základe týchto dejinných udalostí predpokladáme, že v Giraltovciach a v blízkych susediacich obciach Kračúnovce, Železník, Mičakovce, Lužany pri Topli mohli byť prví evanjelici už v rokoch 1570 - 1580.
Koncom 16. storočia bol v Kračúnovciach evanjelický cirkevný zbor s vlastným farárom, kostolom a farou, neskôr tu pôsobil aj učiteľ. Prvým známym evanjelickým farárom v kračúnovskom cirkevnom zbore bol Matúš Srogocius, ktorý tu pôsobil už v roku 1589. Giraltovce boli teda od konca 16.storočia evanjelickou filiálkou matkocirkvi v Kračúnovciach a na začiatku 17. storočia boli Giraltovce už čisto evanjelickou obcou.
Výstavba Kostola a Vznik Samostatného Zboru
V rokoch 1650 - 1654 si vďaka evanjelickému šľachticovi a giraltovskému patrónovi Jánovi Šemšeimu postavili v Giraltovciach kostol s vežou hneď vedľa kaštieľa z roku 1619, ktorý patril Štefanovi Šemšeimu, ktorý v roku 1624 pozval za evanjelického farára do Kračúnoviec Andreja Radvanského. Po postavení evanjelického kostola v Giraltovciach chodieval občasne evanjelický kňaz z Kračúnoviec vysluhovať služby Božie aj do Giraltoviec.
Ba dokonca existuje správa, že v Giraltovciach už v roku 1666 pôsobil učiteľ menom Viliam Dancius, ktorý pôsobil aj v iných obciach. Začiatkom 18. storočia presnejšie v roku 1716 vznikol v Giraltovciach evanjelický cirkevný zbor (matkocirkev) a celé evanjelické dianie sa z pôvodnej matkocirkvi Kračúnovce presunulo do Giraltoviec.
Hlavným dôvodom bolo to, že evanjelický farár-konsenior Juraj Fábri musel opustiť kračúnovskú faru i kostol, ktorý v tom čase za neľahkých okolností prešiel do rúk rímskokatolíkov a patrí im dodnes. Farára Fábriho prichýlila vo svojom giraltovskom kaštieli ďalšia významná evanjelická šľachtická rodina Sirmaiovcov.
Jeden z členov rodiny plukovník Tomáš Sirmai sa od roku 1717 stal dozorcom nového giraltovského cirkevného zboru. Bol synom známeho a horlivého inšpektora prešovského evanjelického kolégia, účastníka ružomberskej synody v roku 1707 a dozorcu kračúnovského cirkevného zboru v rokoch 1683 - 1717 Mikuláša Sirmaiho a matky Anny rod. Šemšeiovej, ktorá pochádzala z Giraltoviec.
Patrónmi a ochrancami Cirkevného zboru v Giraltovciach boli od počiatkov najmä šľachtické rodiny Šemšeiovcov, Sirmaiovcov, Podturňaiovcov, Súľovskovcov, Bánovcov a ďalších.
Významné Udalosti a Osobnosti
Spomenieme ešte ďalšie dve historické udalosti, ktoré sa udiali v giraltovskom cirkevnom zbore. Medzi najvýznamnejších evanjelických farárov-seniorov, ktorí pôsobili v Giraltovciach v 18. resp. 19. storočí boli Imrich Berzevický (od r. 1766 do r. 1783), Michal Staník (od r. 1808 do júla 1822), Adam Hlovík (od decembra 1831 do marca 1851), ale pozornosť si zaslúžia aj ďalší farári ako napr. Martin Kordoš, ktorý sa zaslúžil o rozsiahlu prestavbu kostola alebo aj Andrej Barthó, ktorý v 20. storočí pôsobil v zbore.
V roku 1782 sa v Giraltovciach konala veľká slávnosť na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. pri získavaní povolení na stavbu kostolov, fár a škôl. Napriek týmto prekážkam sa v priebehu niekoľkých rokov opätovne prihlásilo do cirkvi množstvo evanjelikov.
V tabuľke prinášame prehľad udalostí, ktoré sa viažu k histórii cirkevného zboru v Giraltovciach:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1650-1654 | Začala sa stavba evanjelického kostola v Giraltovciach. |
| 1654 | Postavená veža kostola a zakúpený zvon. |
| 1699-1700 | Superintendent Jakub Zabler tajne ordinoval 23 evanjelických farárov v Giraltovciach. |
| 1716 | Založenie nového Evanjelického cirkevného zboru v Giraltovciach. |
| 1741 | Uskutočnila sa 16. kanonická vizitácia. |
| 1782 | Veľká slávnosť v Šarišskej stolici na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu. |
| 1798 | Rozsiahle stavebné úpravy kostola. |
| 1799 | Posvätenie nového rozšíreného kostola superintendentom Samuelom Nikolaim. |
| 1916 | Opravený učiteľský byt, ktorý bol zničený vojskom počas 1. svetovej vojny. |
| 2001 | Posvätenie novopostaveného evanjelického kostola vo filiálke Železník. |
| 2016 | Prvé televízne vysielanie služieb Božích z Giraltoviec. |
| 2017 | Odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 500. výročia reformácie a 250. výročia cirkevného zboru. |
Pri príležitosti 300. výročie vzniku evanjelického cirkevného zboru v Giraltovciach sa domáci cirkevníci a početní hostia stretli 18. septembra 2016 na zborovom dni. Zborový farár Mgr. Martin Fečko spolu so svojimi spolupracovníkmi pamätali na všetko; aj v tom vidno Božiu žehnajúcu dlaň. Slávnostné služby Božie sa začali o 9.00 hodine.
Tvar korábu alebo archy má kostol v Železníku, v Šarišsko-zemplínskom senioráte, ktorý posvätili pred 20 rokmi ako prvý evanjelický kostol v 3. tisícročí. Železník je filiálkou cirkevného zboru v Giraltovciach a žije tu asi 270 evanjelikov. Po revolúcii medzi nimi postupne dozrievala myšlienka na výstavbu vlastného kostola. V nedeľu 1. augusta 2021 si pripomenuli 20. výročie posvätenia chrámu Božieho vo fílii Železník. Pôvodne sa mala slávnosť Pamiatky posvätenia chrámu konať začiatkom roka - 6. januára 2021, no pre pandémiu a lockdown bola presunutá na prvú augustovú nedeľu.
Na úvod Služieb Božích sa zhromaždeniu prihovoril zástupca zborového dozorcu Peter Kožlej. Liturgoval zborový farár Martin Fečko spolu so svojím predchodcom v úrade, farárom Jozefom Juházym. Vlastnú autorskú báseň pri príležitosti slávnosti 20. výročia posvätenia kostola predniesla Anna Mitaľová.
Biskup Východného dištriktu Peter Mihoč v kázni na základe vybraných veršov Ezdrášovej knihy poukázal na to, čo treba spraviť, aby chrámy nezívali prázdnotou, kedy slúžia svojmu účelu a stávajú sa korábom - útočiskom, keď prichádza spoločenská potopa. Hrou na organe Služby Božie sprevádzala Katarína Hliboká, na flaute hrala Elen Fečková a na husliach Vanesa Rubisová. Históriu kostola spoločne čítali manželia Kmecoví - v písomnej podobe ju dostal každý účastník pri východe z chrámu, rovnako aj magnetku s fotografiou kostola.
Zborový deň pokračoval popoludní pásmom slova hudby. Hudobné zoskupenie Il Duetto - huslistka Zuzana Oráčová a klavirista Andy Belej - zostavilo pestrý repertoár, v ktorom mala miesto tak vážna hudba, ako aj rozprávková či vlastná autorská skladba. Zazneli básne Anny Mitaľovej z jej poslednej autorskej zbierky, už deviatej v poradí. Okrem autorky poéziu prednášala Kristína Kaňuchová, absolventka štúdia žurnalistiky.
Zborový farár Martin Fečko je vďačný za to, že filiálka Železník má svoj vlastný kostol - potvrdil, že sa vďaka tomu zvýšila účasť na Službách Božích. Práca na výstavbe kostola komunitu miestnych evanjelikov stmelila a spojila. Projekt kostola je autorským dielom žilinského architekta - evanjelika Tomáša Niňaja, ktorý v marci t. r. odišiel do večnosti. K Železníku mal mimoriadny vzťah aj preto, že odtiaľ pochádzala jeho manželka Anna rod. Kaňuchová. Kostol navrhol tak, aby pripomínal koráb. Veľkorysé okná priestor presvetľujú a ponúkajú tiež výhľad na okolitú prírodu. Okná sú aj vo veži, a to na všetkých štyroch svetových stranách.
Dva zvony pomenovali po reformátoroch - Lutherovi a Melanchtonovi. V oltárnej časti je osadená pestrofarebná vitráž - akademický maliar Stanislav Lajda na nej zobrazil ľudské ruky vystreté smerom k nebu.
Posviacka, na ktorej sa pred dvadsiatimi rokmi zúčastnilo 1 200 ľudí, sa konala na pamiatku Zjavenia Krista Pána mudrcom a vykonal ju vtedajší biskup Západného dištriktu ECAV Ivan Osuský. Hodnota chrámu bola vyčíslená na 8 miliónov slovenských korún. Obetaví evanjelici zo Železníka ho stavili svojpomocne a to bez toho, aby sa zadlžili. Za účelom zbierky obetovalo navštívili celkovo 200 cirkevných zborov.
tags: #evanjelicky #kostol #zeleznik