Rečnícky pult, známy aj ako
kazateľnica, je vyvýšené miesto alebo tribúna v kresťanských kostoloch. Z tohto miesta kňaz (kazateľ) prednáša pri bohoslužbách veriacim homíliu, teda kázeň. Kazateľnica je honosnejšou formou lektória.
Kazateľnica v Dóme sv. Štefana vo ViedniKonštrukcia kazateľnice
Kazateľnica pozostáva z niekoľkých základných častí:*
Centrálna časť (rečnisko): Obyčajne má cylindrický alebo polygonálny tvar.*
Podpora: Centrálna časť môže byť podopieraná stĺpom, pilierom alebo postavou so symbolickým významom (Mojžiš, apoštol, svätec, anjel).*
Strieška alebo baldachýn: Slúži ako ozvučovacia doska.Kazateľnica sa zvyčajne nachádza voľne v lodi kostola, v blízkosti chóru (presbytéria). Môže byť pevnou alebo mobilnou súčasťou interiéru. Najčastejšie je umiestnená na ľavej (evanjeliovej) strane, na stene lode alebo je pristavená k pilieru či stĺpu. Výnimočne môže byť umiestnená aj v exteriéri ako súčasť architektúry, často pri hlavnom vchode.
Vývoj kazateľnice
Šokujúca história ranej Cirkvi!
v súvislosti s pôsobením žobravých mníšskych rádov. Ambona [gr.] je vyvýšené miesto v kostole primárne určené na predčítanie zo Svätého písma i na responzoriálny spev žalmov. Sekundárne sa ambony stali aj miestom prednesu homílií a príležitostne plnili i funkcie, ktoré nesúviseli s omšovou liturgiou.Prvý písomný doklad tohto typu liturgického zariadenia pochádza z roku 364 (ustanovenia synody v Laodicei). Archeologicky sú ambony doložiteľné od konca 5. storočia, a to najmä vo východnom Stredomorí. Pod byzantským (vychádzajúcim z Konštantínopola) vplyvom sa v 6. storočí začali používať ambony aj v Ríme i v oblastiach so starogalskou liturgiou na území niekdajších galských a germánskych provincií (Noricum, Raetia, Galia, Germánia).Konštrukčne išlo o podesty spravidla s centrálnym (oválnym, štvorcovým, hexagonálnym alebo oktogonálnym) pôdorysom, prístupné jedným alebo dvoma schodiskami a opatrené zábradlím, prípadne aj čítacím pultom. Zhotovované boli z rôznych materiálov (kameň, drevo aj v kombinácii s kovovým obložením, drahými kameňmi, prípadne s ďalšími materiálmi). Situované bývali na hranici medzi časťou kostola vyhradenou klerikom a ostatnou časťou pre laikov.
Ambona Henricha II. Svätého v AacheneV Ríme (ale zrejme aj inde) sa časom vyvinul zvyk budovať na bočných stranách širokej soley (zv. aj schola cantorum) dve kamenné ambony - jednu na južnej strane určenú na čítanie evanjelia a druhú menšiu a jednoduchšiu na severnej strane na čítanie epištoly. Oblasťami najväčšieho rozšírenia ambon boli regióny byzantského kultúrneho okruhu a Itália. V západokresťanskom prostredí ich význam od 13. storočia postupne upadal v súvislosti so zmeneným dôrazom na kázeň, ktorý viedol ku vzniku kazateľníc, pričom funkcie ambony mohol prevziať aj letner.Najstaršie kazateľnice (v Taliansku, 13. storočia) sú bohato sochársky zdobené. Najrozšírenejším typom je kazateľnica stojaca na stĺpoch, s centrálnou časťou rozličného tvaru a so sochársky stvárneným zábradlím (kazateľnica v katedrále v Pise vytvorená G. Pisanom, 1302 - 10; kazateľnica v kostole San Lorenzo vo Florencii, 1558 - 65, s reliéfmi od Donatella z 1465).Gotické kazateľnice bývajú obvykle pristavené k pilieru lode alebo k stene kostola. Najčastejšie pozostávajú z centrálnej časti so zábradlím, ktorá stojí na jednom stĺpe či pilieri. Sú bohato ornamentálne zdobené a doplnené figurálnymi reliéfmi alebo sochami (kamenná kazateľnica v katedrále v Štrasburgu vytesaná 1486 Hansom Hammerom, †1519; kamenná kazateľnica v Dóme sv. Štefana vo Viedni vytesaná 1515 A.).
Význam kazateľnice
Význam kazateľnice (v rámci liturgie) vzrástol v 16. storočí po vzniku reformácie. V protestantských kostoloch sa stali formálnym centrom bohoslužby (najmä u kalvínov). V protireformačných rímskokatolíckych kostoloch ich ikonografická náplň vyjadrovala triumf cirkvi nad herézami.Od 17. storočia sa na kazateľnici stále viac uplatňovala sochárska výzdoba. Vrcholnú umeleckú úroveň dosiahli v období baroka v 17. - 18. storočí, keď sa na mnohých uplatnila bohatá sochárska výzdoba so zložitou ikonografiou (kazateľnica v katedrále Saints-Michel-et-Gudule v Bruseli, 1695 - 99, od Hendrika Fransa Verbrugghena, *1655, †1699).V rímskokatolíckych kostoloch sa kazateľnice po liturgickej reforme 2. vatikánskeho koncilu prestali používať alebo sa používajú len zriedkavo.
Ambona vs. Kazateľnica
Pre lepšie pochopenie si zhrňme rozdiely medzi ambonou a kazateľnicou do tabuľky:
| Charakteristika | Ambona | Kazateľnica |
| Účel | Predčítanie zo Svätého písma a spev žalmov | Prednášanie kázní (homílií) |
| Vznik | Skoršie (doložené od 5. storočia) | Neskôr (vyvinula sa v 13. storočí) |
tags:
#recnicky #pult #v #kostole