Svätý Lukáš, evanjelista, patrí medzi kľúčové postavy Nového Zákona a je všeobecne známym a uctievaným svätcom aj medzi katolíkmi na Slovensku. Jeho známosť vyplýva predovšetkým z autorstva tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Svätého Písma a pravidelne sa čítajú pri liturgických sláveniach.
Okrem toho je vnímaný ako verný spoločník svätého apoštola Pavla a tradícia ho uctieva aj ako patróna lekárov, chirurgov, umelcov (najmä maliarov - pripisuje sa mu autorstvo prvých ikon Panny Márie), ale aj notárov či knihárov.
Pôvod a Obrátenie
Svätý Lukáš sa narodil v Antiochii. Bol pohanského pôvodu, pravdepodobne Grék, a venoval sa medicíne. Svätý Lukáš, evanjelista, sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj pohanské. Aj Lukášovi rodičia boli bohatí pohania. Dali ho študovať, pretože mal veľké nadanie. Stal sa lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, nevieme.
Po tom, čo okolo roku 40 konvertoval na kresťanstvo, sprevádzal svätého Pavla na jeho druhej apoštolskej ceste a strávil s ním poslednú časť apoštolského života.
Spoločník Svätého Pavla
Sv. Pavla potom Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. Po prvý raz ho stretáme so sv. Pavlom na jeho 2. misijnej ceste, to je okolo roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16,10n). Pravdepodobne zostal v tomto macedónskom meste až do roku 57, aby upevnil apoštolovo dielo. Potom ho sprevádzal na jeho spiatočnej ceste do Jeruzalema (Sk 20,5n; 21,In). Tu bol Lukáš v styku s apoštolom Jakubom a s jeruzalemskými starejšími (21,18).
Prvé Pavlovo väznenie v Ríme trvalo dva roky. Za ten čas bol Lukáš pri ňom. Apoštol ho spomína v dvoch listoch. Kolosanom píše: "Pozdravuje vás Lukáš, milovaný lekár" (Kol 4,14). A Filemonovi odkazuje: "Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Ježišovi Kristovi! (Flm 24).
Biblická stopa Lukáša sa končí Pavlovým uväznením (a pravdepodobne aj mučeníckou smrťou) v Ríme. Pavla popravili sťatím pravdepodobne v júni roku 67. Lukáš ostal nažive. Ale čo robil, o tom nemáme spoľahlivé správy. Najstaršie zmienky sa zhodujú iba v tom, že hlásal evanjelium.
Neuveriteľný príbeh Lukáša – lekára a evanjelistu, ktorý zdokumentoval Ježišov život
Autor Evanjelia a Skutkov Apoštolov
Je autorom tretieho evanjelia a Skutkov apoštolov. Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával sv. Pavol, ale svätí otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti.
Lukáš napísal tretie synoptické evanjelium. Podľa starocirkevnej tradície Lukáš ako autor evanjelia je jediný evanjelista, ktorý podľa vzoru starovekých spisovateľov uvádza svoje evanjelium prológom v klasickej gréčtine (Lk 1, 1 - 4). V Prológu Lukáš uviedol, že sa opieral o svedectvá očitých svedkov, ktorých správy podrobne preštudoval, zhodnotil a redakčne spracoval.
Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. Petra a sv.
Evanjelium Milosrdenstva
Je evanjelistom, ktorý nám najlepšie priblížil Ježišovo detstvo. Uvádza nám mnohé detaily, ktoré nám pomáhajú uvažovať o človečenstve Ježiša Krista a normálnosti života Svätej rodiny: ako bol náš Pán zavinutý do plienok a uložený do jasieľ, očisťovanie Márie a predstavenie Dieťaťa v chráme, nájdenie Ježiša v Jeruzaleme... Okolnosti, ktoré pravdepodobne prežívala aj každá iná rodina tej doby.
Lukáš uzatvára rozprávanie o detstve takto: „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). Týmto spôsobom nám ukazuje, že Boží Syn prešiel týmito životnými etapami tak, ako to môže urobiť každý z nás, a rástol, zatiaľ čo bol podriadený svojim rodičom.
Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Mária Magdaléna, kajúci lotor).
Práve on zdôrazňuje, že Ježiš prišiel hľadať a zachrániť to, čo sa stratilo, rozpráva o odpustení hriešnej žene, opisuje Ježišov pohľad na Petra po jeho zapretí, rozpráva o jeho modlitbe a prosbe o odpustenie pre tých, čo Ho ukrižovali... Zahŕňa aj tri podobenstvá venované zdôrazneniu toho, ako nás Boh neustále hľadá, aby nám daroval svoju lásku.
Evanjelium podľa Lukáša je možné nazvať Evanjeliom Božieho milosrdenstva, ktoré sa vzťahuje na všetky národy. Je tiež Evanjeliom chudobných. Je možné ho nazvať aj Evanjeliom radosti, ktorú je cítiť v celom texte.
Mária v Lukášovom Evanjeliu
SVÄTÝ LUKÁŠ bol od veľmi dávnych čias nazývaný maliarom Panny Márie. Je totiž evanjelistom, ktorý najvýraznejšie zobrazuje Máriu ako vzor slobodnej odpovede Bohu. Zdôrazňuje dary, ktoré dostala od Pána, oveľa viac ako ktorékoľvek iné stvorenie: je plná milosti, počne z Ducha Svätého, bude požehnaná po všetky pokolenia... A zároveň poukazuje na to, že na všetky tieto Božie milosti odpovedá s vernosťou a vďačnosťou: s pokorou prijíma anjelovo zvestovanie, odovzdáva sa Božím plánom, dodržiava zvyky svojho ľudu...
Svätý Lukáš, keď uzatvára rozprávanie o Ježišovom detstve, píše, že Mária „toto všetko zachovávala vo svojom srdci“ (Lk 2, 51). Môžeme teda vytušiť, že jedným z hlavných zdrojov evanjelistu bola práve Panna Mária: len Ona mohla odovzdať takéto informácie v čase, keď otvárala svoju intimitu.
Smrť a Úcta
Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie. Akým spôsobom zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že vo veku osemdesiatštyri rokov ho obesili v Patrase v Grécku.
Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov.
Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. Vedecké výskumy z roku 1998 hovoria, že miestom jeho hrobu by mohla byť bazilika sv. Justíny v Padove.
Jeho sviatok sa slávi 18. októbra. Jeho úcta sa na Slovensku prejavuje aj existenciou viacerých kostolov a kaplniek, ktoré nesú jeho meno a sú mu zasvätené, napríklad v obciach ako Dulovce, Krásna Lúka, Likavka, Nižná Hutka, Kriváň či v bratislavskej Karlovej Vsi. V týchto farnostiach a komunitách sa jeho sviatok, pripadajúci na 18. októbra, slávi zvyčajne slávnostnejšie.
Tabuľka: Kľúčové aspekty života a diela svätého Lukáša
| Aspekt | Detaily |
|---|---|
| Pôvod | Antiochia, Sýria; pravdepodobne grécky pohan |
| Povolanie | Lekár |
| Obrátenie | Okolo roku 40 |
| Spolupráca | Spoločník sv. Pavla na apoštolských cestách |
| Autorstvo | Tretie evanjelium, Skutky apoštolov |
| Evanjelium | Zdôrazňuje Božie milosrdenstvo, chudobu, modlitbu, Pannu Máriu |
| Smrť | Neistá, tradície hovoria o mučeníckej smrti v Grécku |
| Patronát | Lekári, chirurgovia, umelci, maliari, notári, knihári |
| Sviatok | 18. október |