Pieseň "Daj Boh šťastia tejto zemi" patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie vianočné koledy na Slovensku. Jej pôvod siaha do začiatku 19. storočia, kedy ju zapísal Gašpar Drozd, učiteľ a organista z Chrenovca. V tomto článku sa pozrieme na históriu, pôvod a význam tejto piesne.
Pôvod a história piesne
Pieseň uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
Gašpar Drozd: Učiteľ, organista a národný buditeľ
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole.
S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti.
Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno. V roku 2015 si pripomenieme 210. výročie jeho narodenia.
Vznik Vianočných kolied
Význam a popularita piesne
Vďaka zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah. Podľa jazykovej analýzy I. Ripku zbierka doteraz nevyšla tlačou a z pôvodne jednohlasnej melódie bol vytvorený dvojhlas, časť melódie sa obohatila o bodkovaný rytmus a z takto upravenej novej koledy sa stáva takmer hymnická pieseň, ktorou účastníci začínajú i končia festival.
Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otváraj Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Text piesne vyjadruje prianie šťastia, zdravia a pokoja pre všetkých ľudí na zemi. Je to pieseň plná nádeje a lásky, ktorá sa spieva počas vianočných sviatkov ako symbol spolupatričnosti a radosti.
Text piesne "Daj Boh šťastia tejto zemi"
Daj Boh šťastia tejto zemi všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Folklórna skupina Hájiček a ich prínos
Zanietení folkloristi z Chrenovca-Brusna sa predstavili piesňami regrútskymi, vojenskými, mládeneckými, svadobnými. Aplauz publika si vyslúžili prekáračky, ako i vianočné pastorely Gašpara Drozda. Nie je to však len spev, ktorým Hájiček oslovuje publikum, nachádza si cestu k ľudským srdciam.
Členovia tejto folklórnej skupiny, bez rozdielu veku, milujú slovenskú ľudovú pieseň, každému vystúpeniu dávajú punc originálnosti a jednoduchosti, radosti zo spevu, pohybu, tanca, im vlastnými výrazovými prostriedkami dotvárajú atmosféru scénických programov.
Folklórna skupina Hájiček vznikla v roku 1979, dnes patrí medzi najznámejších predstaviteľov folklórneho hnutia na hornej Nitre. Hájiček absolvoval množstvo vystúpení, od najväčších celoslovenských festivalov, po rôzne regionálne a miestne podujatia.
Prehľad vystúpení Folklórnej skupiny Hájiček
| Krajina | Typ podujatia |
|---|---|
| Maďarsko | Regionálne podujatia |
| Poľsko | Regionálne podujatia |
| Rumunsko | Regionálne podujatia |
| Česko | Celoslovenské festivaly |
| Francúzsko | Celoslovenské festivaly |
| Švajčiarsko | Miestne podujatia |
| Srbsko | Miestne podujatia |
| Ukrajina | Miestne podujatia |
