Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Poďme sa spoločne ponoriť do sveta vianočných melódií a odhaliť ich pôvod a význam.
Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Či už ide o starodávne náboženské piesne alebo moderné vianočné hity, všetky prispievajú k vytvoreniu tej pravej sviatočnej atmosféry a pripomínajú nám hodnoty, ktoré sú s Vianocami neodmysliteľne späté - lásku, pokoj a radosť.
Už si pospevujete? Sú vianočné koledy, ktoré sa vám zaryjú do hlavy a krútia sa vám v myšlienkach vo dne, v noci. Len čo nastane advent, je ten správny čas začať si púšťať vianočné koledy, vyzdobovať svoju domácnosť a postupne sa pripravovať na Vianoce.
Korene vianočnej hudby
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“.
S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku. Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc.
Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach. V Anglicku v 16. a 17. Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818).
Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc.
Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov. Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia.
Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami. Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí.
Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu. Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady.
Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Pozor, ak začujete koledy v nákupnom centre, verte, že cieľom predajcu je lepšie vás naladiť na vianočné nakupovanie. Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.
Zvyk koledovania
Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter.
Koledovanie v Bulharsku
Svetoznáme vianočné melódie
Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patrí určite Tichá noc. Kto by túto melódiu nepoznal? Hoci slová piesne si musíme každý rok trocha pripomenúť, keď sa na polnočnej omši zhasnú svetlá a dav začne ťahať známu melódiu, okamžite reagujeme aspoň nápevom. A potom tu máme ďalšie vianočné hity, bez ktorých sa počas sviatkov nezaobídeme. Vstávajte, pastieri; Nesiem vám noviny; Do hory, do lesa, valasi; Narodil sa Kristus Pán; Dobrý pastier sa narodil; Poďme, bratia, do Betlema; Búvaj, dieťa krásne...
Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda; Ježiš sa narodil; Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám; Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček; Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch v detských vianočných predstaveniach.
Tichá noc
Táto koleda, známa po celom svete, má pozoruhodný príbeh. Vznikla v roku 1818 v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na text kaplána Josepha Mohra. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Dnes je táto pieseň preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov.
Text piesne Tichá noc:
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!
Narodil sa Kristus Pán
Jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom. Jej jednoduchá, ale chytľavá melódia z nej urobila obľúbenú pieseň v mnohých domácnostiach.
Jingle Bells
Táto pieseň, hoci nie je typickou koledou, sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania. Jej autor, James Lord Pierpont, ju skomponoval v roku 1857. Pieseň sa preslávila aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre - astronauti misie Gemini 6 ju zahrali na ústnej harmonike v decembri 1965.
Vianočné piesne vo svete
Každá krajina má svoje špecifické vianočné piesne, ktoré odrážajú jej kultúru a tradície. Vo Francúzsku je populárna „Petit Papa Noël“, vo Veľkej Británii „Deck the Halls“ a v Taliansku „Tu scendi dalle stelle“. V Latinskej Amerike sa teší obľube „El Burrito de Belén“, zatiaľ čo v Nigérii sa spieva „Betelehemu“ v jazyku joruba.
Slovenské vianočné koledy
Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Pozrime sa na tri najznámejšie a ich pôvod:
Do hory, do lesa, valasi
Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.
Text piesne Do hory, do lesa, valasi:
Do hory, do lesa, valasi, či horí v tom našom salaši? Radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia, k jasličkám, aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia, nebeskí lietajú duchovia.
Búvaj dieťa krásne
Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
Text piesne Búvaj dieťa krásne:
Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle. Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa, budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať. Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny. Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky, nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši. spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika. My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému. Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte. Nech si ono podrieme, na slame a na sene. Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Daj Boh šťastia tejto zemi
Táto koleda má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Text piesne Daj Boh šťastia tejto zemi:
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej. Nech im slnko jasne svieti každý boží deň. Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová. Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom. Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom. Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného. Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie. Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme. Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky. Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj svätý rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku. Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad. Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
V čase, kedy navštevoval túto školu, mala iba šesť ročníkov a školské prázdniny boli v auguste a septembri. Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venuje včelárstvu a ovocinárstvu. Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho na základe jeho prvej tlačenej poľnohospodárskej príručky encyklopedického charakteru o hospodárení a gazdovstve „Piľní poľní a domajší hospodár“ sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie.
Poznáva ľud, jeho ťažkú prácu na poli ale aj problémy, s ktorými sa musí dennodenne pasovať a nie je mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti. Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajoch národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu. Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno.
Do 21. januára si mohli Slováci vybrať, aké piesne budú zastupovať našu krajinu v spevníku Európskej únie. Jednou z kategórií boli aj piesne o viere, ktorú vyhrala vianočná pastorála Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín.
Výber slovenských nominantov zostavili študenti a učitelia z Vysokej školy múzických umení, učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska, agentúry Viva Musica a zboroví speváci z Bratislava Music Agency. Pôvod má v 19. Piesne o viere bude zastupovať skladba Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Prvý záznam o tejto piesni (pod názvom Hore vstavajte, Valasi, a posluchajte) sa vraj nachádza v rukopisnej zbierke Gašpara Drozda (1805 - 1874). Ten pôsobil ako učiteľ a organista v Chrenovci a v tridsiatych rokoch 19. storočia zostavil zborník Písně pastorálne, v ktorom sa má nachádzať.