Kto bol učiteľ, prorok, evanjelista, pastor v Biblii? Pochopenie rôznych úloh v kresťanstve

V kresťanstve existuje množstvo úloh a služieb, ktoré sú dôležité pre budovanie cirkvi a šírenie evanjelia. Medzi najvýznamnejšie patria učitelia, proroci, evanjelisti a pastori. Každá z týchto úloh má svoje špecifické poslanie a prispieva k duchovnému rastu veriacich.

Krst a viera

Krst má byť osobný: nie my a vy, ale ja a Boh. Krst bez viery nikomu neosoží. Krst je aktom poslušnosti kresťana a niečo vyjadruje - symbolizuje. Skutočnosť, že krstiť sa má úplným ponorením pod hladinu vody, je správny, lebo Písmo sa vykladá Písmom. Slovo "baptiso" v preklade znamená "ponorenie".

Deti sa stávame vierou - prijatím Pána Ježiša (J1:12) a nie krstom. Krst má byť osobnou vierou, v Biblii nenachádzame násilnom pokresťančovaní a pri krstoch nemluvniat. Je to tiež len ľudská náuka. Nehovorí o tom, že sa má zachovať apoštolská postupnosť tzv. kňazstva ani pápežstva.

Večera Pánova

Večera Pánova je obrad, ktorého sa má zúčastňovať každý kresťan. Počas nej prijímame telo Krista a pijeme Jeho krv. Krista máme prijímať (J1:14), čiže slovom, teda že ho čítame. Božie slovo nám neprikazuje nanovo obetovávať Krista tzv. spôsobom katolíckych omší. Boh urobil všetko na kríži (1Kor11:24-25).

Autorita Písma

Božie slovo má byť najvyššia autorita pre kresťana. Boha treba viac poslúchať ako ľudí (Sk5:29). Písmo má byť najvyššia autorita pre kresťana, nie tradícia ani ľudské náuky. Je správny, lebo Písmo sa vykladá Písmom a má byť najvyššia autorita pre kresťana, nie tradícia ani ľudské náuky. Je správny, lebo Písmo sa vykladá Písmom. Biblia tvrdí pravý opak neprestajného panenstva Márie (Mt:24-25).

Cirkev

Cirkev sú ľudia, nie budovy a inštitúcie. Pravá cirkev je vyvolená Bohom pred stvorením sveta (Ef1:4). Ľudia sa združujú vo viditeľných cirkvách. Každý znovuzrodený kresťan je kňazom živého Boha (1Pt2:9). Peter preukázal vieru v Ježiša Krista, Syna Boha živého, a na viere jej členov v Ježiša je založená cirkev. Boh si vyvolil Máriu, aby v nej bez zásahu muža počal svojho Syna, lebo o tom svedčí Božie slovo.

Každý znovuzrodený kresťan je kňazom živého Boha (1Pt2:9). Pravá cirkev je vyvolená Bohom pred stvorením sveta (Ef1:4). Ľudia sa združujú vo viditeľných cirkvách. Peter preukázal vieru v Ježiša Krista, Syna Boha živého, a na viere jej členov v Ježiša je založená cirkev. Boh si vyvolil Máriu, aby v nej bez zásahu muža počal svojho Syna, lebo o tom svedčí Božie slovo. (Ef2:20) - Ježiš je základný kameň, Vodca.

Mária

Mária prorokovala, že ju budú blahoslaviť všetky pokolenia. Ježišovi súrodenci neboli Bohovia, neprislúcha Márii ani titul Bohorodička. V Božstve má zásluhu len Otec, a Mária je matkou len Jeho človečenstva. Mária povedala: "Čokoľvek vám (Ježiš) povie". To je jasný odkaz Márie, aby sme poslúchali Ježiša. Ježiš povedal, že ten, kto poslúcha Boha Mu je aj matkou (Mk3:35).

Život podľa Slova

Kresťanský život sa začína až znovuzrodením (J3:3), a starý človek sa umenšovať (J3:30, Ef4:22-24). Máme napĺňať novozmluvné požiadavky, príkazy zapísané do srdca (Jer31:33). Máme čítať najmä evanjeliá, epištoly, ale aj celú Bibliu. Duch svätý mal čo pripomenúť v konkrétnych životných situáciách. Ježiš zodvihol latku žiadostivo pozrieť na cudziu ženu (Mt5:28), nastaviť druhé líce (Mt5:39), dať aj plášť (Mt5:40), modliť sa za nich (Mat5:44). Máme byť ukrižovaní s Kristom (Gal2:20). Máme byť pochovaní s Ním (R6:4) a až vtedy sme zbavení tzv. hriechov (Gal2:20).

Sme z viery, nie zo skutkov (Ef2:8-9), milosrdenstva (Mt25) a lásky (1Kor13). Čítať najmä evanjeliá, epištoly, ale aj celú Bibliu. Máme byť ukrižovaní s Kristom (Gal2:20). Máme byť pochovaní s Ním (R6:4) a až vtedy sme zbavení tzv. hriechov (Gal2:20). A to máme robiť celým svojim životom (1Tes5:18). (R8:28).

Služobné dary a budovanie Božieho kráľovstva

Cieľom Novej zmluvy je nastolenie, respektíve vybudovanie Božieho kráľovstva v živote jednotlivcov, komunít, ba až národov. Spôsob a model zrealizovania tejto neobyčajnej úlohy musíme hľadať v spisoch Nového zákona, kde raná cirkev bezprostredne po nanebovstúpení Ježiša Krista úspešne napĺňala túto výzvu z neba. Základom nám budú List Efežanom, Skutky apoštolov a aj predobrazy Starej zmluvy.

Služobné dary nie sú totožné s tzv. duchovnými darmi z Prvého listu Korinťanom 12, ktoré sú dar múdrosti, dar známosti, dar jazykov, výkladu jazykov, proroctvá, dar činenia divov, dar viery, uzdravovanie a rozlišovanie duchov. Tých je deväť a sú spontánnou prácou Svätého Ducha na budovanie tela Kristovho. Aj služobné dary majú za úlohu budovať telo Kristovo, ale v zastúpení konkrétnych ľudí, stojacich v niektorej z piatich služobností: apoštol, prorok, evanjelista, pastor, učiteľ. Do týchto úradov sa nedá nikoho vymenovať alebo odhlasovať, základným parametrom je ovocie. Apoštol bude človek, ktorý založí desiatky fungujúcich zborov. Prorok bude človek tlmočiaci Boží odkaz, ktorý žije život vo svetle a prináša potešenie, povzbudenie, korekciu. Evanjelista celý život vo veľkom privádza ľudí k Pánovi.

Apoštol Pavol priniesol ohľadom vyučovania o cirkvi jedny z najväčších zjavení. Opisuje cirkev ako telo Kristovo, ktoré sa vzájomne dopĺňa a posilňuje, čím je vytvorený životaschopný organizmus. Na to, aby sa tieto ciele mohli napĺňať, je potrebné vybudovať sieť podporných služobníkov.

Ak sme spomenuli, že pre správne fungovanie služobných darov musí byť vybudovaná sieť podporných služobníkov, tak práve osud Jozuu a Elizea nám pomáha to lepšie uchopiť. O Jozuovi je v 1. Mojžišovej 33 napísané, že posluhoval Mojžišovi. Aj o Elizeovi môžeme vysloviť obdobné tvrdenie ako o Jozuovi. Elizeus bol veľmi schopný človek, pochádzajúci z majetnej rodiny. Napriek kariére a dobrej budúcnosti ide a nasleduje Eliáša. Aj vďaka tomuto postoju služobníka Elizeus vykonal dvojnásobok zázrakov.

Vkladanie rúk

Vkladanie rúk v Starom zákone je chápané nielen ako znak identifikácie medzi tým, kto vkladá ruky, a tým, na koho sú vkladané, ale prítomné sú aj ríty odovzdania, transferu od darcu k obdarovanému. Boh prikazuje Mojžišovi položiť ruky na Jozueho, aby sa mohol stať vodcom celého zhromaždeného ľudu (porov. Nm 27, 18 - 23).

Vkladanie rúk je slávnostná a spoločenská udalosť a stretávame sa s ňou na rôznych miestach v Novom zákone. V širšom kontexte Biblie sa spája s uzdravením (v zmysle prosby o Boží zásah; porov. Mk 6, 5; Lk 13, 13; Sk 28, 8), s požehnaním (porov. Gn 48, 14; Mk 10, 16), s osobitným darom alebo s kvalifikáciou (porov. Sk 8, 17; 19, 6; 2 Tim 1, 6), s rôznymi formami autorizovania alebo nominovania do úradu (porov. Aj v Novom zákone môžeme pozorovať rozdiel vo vkladaní rúk: silno vtlačiť a jemne položiť.

V prvom rade treba povedať, že ide o permanentný dar, ktorý Timotej môže buď zanedbávať, alebo roznecovať, no Pavol ho vyzýva, aby nezanedbával tento dar. Tento dar je v Timotejovi a je mu daný Pánom. Charizma nie je daná Timotejovi inými ľuďmi, je mu len odovzdaná ľuďmi. Byť určený komunitou (predstavenými komunity) je pečaťou vierohodnosti.

Vkladanie rúk, ktoré sa viaže na odovzdanie moci, tak ako ho poznáme v Biblii, sa deje pod autoritou Cirkvi. Preto aj Cirkev múdro rozlišuje medzi pohladením, držaním či iným prejavom zdravej ľudskej nehy a spolupatričnosti a vkladaním rúk, ktoré má za cieľ niečo odovzdať.

Pavol píše svojmu spolupracovníkovi Timotejovi silné slová: „Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších“ (1 Tim 4, 14).

tags: #kto #bol #v #biblii #ucitel #prorok