Na Slovensku sú cirkvi a náboženské spoločnosti dôležitou súčasťou spoločnosti. Ich financovanie, majetok a daňové povinnosti sú často diskutovanou témou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto aspektoch.
Oslobodenie od dane z nehnuteľností
Podľa Zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach sú cirkvi oslobodené od platby dane z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne za časť farskej budovy, ktorá slúži ako úrad. Za všetky ostatné pozemky a stavby je cirkev povinná daň platiť. Teda aj za všetky poľnohospodárske pozemky, lesy aj budovy (okrem cirkevných škôl).
Správca dane však môže dane znížiť alebo oslobodiť od dane z pozemkov, stavieb alebo bytov vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené na podnikanie kam patrí aj cirkev. Diecézny ekonóm Nitrianskej diecézy Martin Štofko uviedol, že biskupstvo Nitra (okrem mestských farností) len v meste Nitra zaplatí ročne cca 19 300 eur a Sídelná kapitula zhruba 2200 eur.
Situácia v krajských mestách
Podľa hovorcu bratislavského magistrátu Petra Bublu, hlavné mesto oslobodzuje od dane len registrované cirkvi a len v rozsahu, ktorý je určený zákonom. Ostatný majetok cirkvi (teda aj ten, ktorý možno prenajíma) je zdaňovaný v plnom rozsahu bez poskytovania úľav či oslobodení. Za rok 2018 bola pre všetky registrované cirkvi vyrubená daň z nehnuteľnosti na území Bratislavy vo výške 460 000 eur.
Rovnaká situácia je aj v Banskej Bystrici. Podľa hovorkyne primátora mesta Dominiky Mojžišovej, oslobodené od daní sú priamo zo zákona napr. kostoly, kaplnky a iné nehnuteľnosti, v ktorých prebieha napr. náboženský obrad. Mesto všeobecne záväzným nariadením môže, no nemusí poskytnúť oslobodenie alebo zníženie od dane z nehnuteľností pre právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie.
Keďže v meste Banská Bystrica je väčší počet takýchto nehnuteľností vo vlastníctve osôb, ktoré nie sú zriadené na podnikanie, napr. súdov, úradov štátnej a verejnej správy, cirkví, občianskych združení, mesto Banská Bystrica neupravilo toto zníženie alebo oslobodenie od dane z nehnuteľností pre tieto osoby, nakoľko by došlo k značnému výpadku v rozpočte mesta. Podľa jej slov v roku 2019 cirkevné a náboženské spoločnosti, ktoré vlastnia nehnuteľnosť na území mesta Banská Bystrica zaplatia približne 54 000 eur za nehnuteľnosti, ktoré nie sú oslobodené v súlade s § 17 ods. 1 zákona. V roku 2018 bol tento príjem vo výške 54 077 eur.
Transakčná daň a jej dopady
Farnosti, cirkevné zbory, diecézy a dištrikty platia daň za každú bankovú transakciu, ktorú vykonajú. Jednoducho povedané, keď si z bankového účtu pošlú niekam peniaze, štát si zo sumy stiahne 0,4 percenta, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Výnimku tvoria transakcie, ktoré smerujú do sociálnej alebo zdravotnej poisťovne či finančnej správy.
Porovnanie daní pre neziskové organizácie: Cirkev vs. náboženská organizácia
Napríklad Nitrianska diecéza, ktorá má štyristo kňazov, im posiela každý mesiac mzdu v priemernej výške tisíc eur. „Pri uplatnení transakčnej dane to znamená 1 600 eur len za toto poukázanie miezd,“ hovorí diecézny hovorca Tibor Ujlacký.
V Levoči farár a dekan Peter Majcher hovorí, že mesačne platia približne dvadsať faktúr za energie, telefóny, vodné a stočné, poistenie a iné pravidelne sa opakujúce platby. Pri bežnom fungovaní farnosti odhaduje, že mesačne zaplatia na tejto dani 30 eur, čo je za rok 360 eur. Preto sa mesačný náklad farnosti na transakčnú daň zvýši o ďalších 57 eur. Levočská farnosť tak za transakčnú daň zaplatí dokopy za rok vyše tisíc eur.
Podobnú sumu na transakčnej dani podľa priebežných výpočtov zaplatí aj evanjelický cirkevný zbor v Žiline. Dozorca ECAV v Žiline Ján Šimko si myslí, že cirkevné zbory, ktoré sú závislé od darov a príspevkov a nevykonávajú podnikateľskú činnosť, teda ani nevytvárajú si zisk, by mali byť od tejto dane oslobodené.
Absurdné je podľa oslovených respondentov aj to, že transakčnú daň platia farnosti, keď prepošlú napríklad zbierku na charitu alebo na misie na účet diecézy. A transakčnú daň zaplatí aj diecéza, keď peniaze potom prepošle napríklad charite.
Majetok cirkvi
Je potrebné vidieť majetok Cirkvi v dvoch veľkých základných rovinách. Pri pohľade na Kapitulskú ulicu v Bratislave, hradný kopec v Nitre, ulice v historických centrách Trnavy, Banskej Bystrice, Košíc, Prešova, Spišskej Kapituly, teda na miesta, kde vidieť historické budovy biskupstiev, kňazských seminárov, teologických inštitútov alebo kanonické domy, uvedomujúc si skutočnosť, že sú majetkom Cirkvi, nepochybne musí mať takmer každý dojem, že je to majetok veľkej hodnoty. Tento druh majetku je však ekonomicky „neproduktívny“. K nemu môžeme pripočítať nehnuteľnosti, ako sú katedrály, farské kostoly a budovy farských úradov - častokrát historické kultúrne pamiatky, ktoré nielenže neprodukujú žiaden zisk, ale naopak, ich údržba a prevádzka je nákladom, na ktorý putuje značná časť príjmov Cirkvi.
Tou druhou skupinou je majetok, ktorý „zarába“. Tým sú predovšetkým polia, lesy a niekedy aj budovy, z ktorých Cirkev má zisk a používa ich na svoje ciele.
Financovanie cirkví
Do roku 2020 boli cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku financované na základe úpravy platnej od roku 1949. Na základe novelizácie zákona sa v roku 2020 zmenila výška príspevku, ako aj jeho použitie. Platy duchovných sú hradené nielen z príspevku štátu, alebo aj vlastných zdrojov.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré registrované cirkvi a náboženské spoločnosti podporuje prostredníctvom štátneho príspevku. Obdobný model je napríklad v Belgicku, Grécku či niektorých švajčiarskych kantónoch.
| Forma podpory | Popis |
|---|---|
| Štátny príspevok | Príspevok na platy duchovných a prevádzku ústredí cirkví. |
| Účelové dotácie | Dotácie na obnovu pamiatok v rámci programu Obnovme si svoj dom. |
| Oslobodenia a úľavy na daniach | Oslobodenie od dane z príjmov pre výnosy z kostolných zbierok a od dane z nehnuteľností pre pozemky a stavby slúžiace na vzdelávanie, vedeckovýskumné účely alebo náboženské obrady. |
Daňové priznanie neziskových organizácií
Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb je povinná podať každá právnická osoba bez ohľadu nato, či vykonávala svoju činnosť, dosiahla účtovný zisk alebo stratu alebo dosahovala príjmy a to za predpokladu, že ide o právnickú osobu, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto svojho skutočného vedenia.
Ak však neziskové mimovládne organizácie dosahujú akékoľvek iné príjmy, ktoré nespadajú do kategórie vyššie uvedených príjmov, má nezisková mimovládna organizácia povinnosť podania daňového priznania. Typickým príkladom je príjem (výnos) dosahovaný z dotácií (príspevkov) poskytnutých neziskovej mimovládnej organizácii na vykonávanie ich hlavnej činnosti.
tags: #dane #z #nehnutelnosti #cirkev