Gymnázium Turčiansky Svätý Martin je jednou z najstarších stredných škôl na Slovensku. Počas svojej existencie zohrávalo významné miesto v histórii Slovenska a prechádzalo zložitým obdobím. Úsilie mnohých učiteľov, ktorým záležalo na tom, aby vychovávali slušných a vzdelaných ľudí, dokázalo v priebehu rokov udržať školu na úrovni kvalitného vzdelávacieho zariadenia.
Našou snahou je tradície školy udržať a rozvíjať, aby sme našim študentom poskytovali nielen veľmi dobré vzdelanie, ale aby sme v nich dokázali prebudiť túžbu po poznaní. Snažíme sa im vštepiť aj kúsok lásky a hrdosti k ich škole, k Martinu. Chceme, aby pochopili, kde siaha história.
Turčiansky Svätý Martin zohrával v 2. polovici 19. storočia významnú úlohu nielen v živote Turčanov, ale aj celého slovenského národa. Stredné školstvo v Turci malo svoje tradície. V roku 1598 bola v Necpaloch založená latinská vyššia škola - Nationale institutum hungaricum a v roku 1834 bola preložená do Turčianskeho Svätého Martina ako Seniorale institutum hungaricum. O maďarskú školu v slovenskom prostredí však záujem nebol a v roku 1863 pre malý počet žiakov zanikla.
Po vydaní októbrového diplomu v Turčianskom Svätom Martine sa cirkevné zbory začali usilovať o založenie slovenského gymnázia. Najväčšie úsilie vyvinuli Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ján Jesenský. Na krajinskom konvente evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania sa uzniesli, že požiadajú o súhlas otvoriť martinské gymnázium. Deputácia u kráľa však úspešná nebola, a tak konvent evanjelickej superintendencie (cirkevného územia) zopakoval 5. júla 1866 v Martine žiadosť o povolenie založiť gymnázium. Konvent ale na odpoveď nečakal a zostavil školský výbor, ktorého predsedom sa stal Karol Kuzmány. Kuzmány sa však naplnenia svojich túžob nedočkal.
Nedožil sa 23. septembra 1866, keď Michal Miloslav Hodža otvoril „Gymnasium Sväto Martinské“ s 30 žiakmi v dvoch triedach - v prípravnej a prvej a uviedol do úradu prvých učbárov - Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. Budovu dala k dispozícii martinská evanjelická cirkev. V tejto podobe mala škola len krátke trvanie. Jej zakladatelia sa báli, že cisársky patent bude odvolaný a gymnázium nebude môcť plniť svoju funkciu.
Preto sa slovenskí národovci podporovaní evanjelickou cirkvou a mestom Martin 11. augusta 1867 uzniesli, že túto školu budú udržiavať aj ďalej ako patronátne gymnázium. Funkciu správcu patronátu prijal Viliam Pauliny-Tóth. Pauliny vypracoval návrh textu - Základnia listina ev. a. v. gymnasiuma v T. Sv. Martine, v ktorej sa uvádzajú ciele, usporiadanie a zásady školy. Na záverečných stranách zakladacej listiny sú zapísané mená patrónov, vďaka ktorým mohla škola fungovať. K patrónom patrili nielen Turčania, ale aj Slováci z celého Uhorska. Neskôr svoje dary posielali priaznivci zo zahraničia a podpory na gymnázium sa zbierali pri rôznych príležitostiach - svadby, pohreby, krstiny, divadelné predstavenia.
14. augusta 1867 na zasadnutí novozriadeného patronátu sa uznieslo, že „naukozdelná reč v tejto škole bude výlučne reč slovenská, k obligátnym studiám patrí maďarčina i nemčina“. Potom sa prijal učebný plán a schválilo sa, že 1. septembra 1867 sa otvorí prvá prípravná a druhá trieda gymnázia, otvorením alumnea.
Súčasne s ním v škole od jej začiatkov učil Jozef Nedobrý, neskôr k nim pribudli Jozef Inštitoris, Gustáv Dérer, Ján Dérer, Ján Kadavý. Hoci išlo o školu evanjelickú, navštevovali ju aj žiaci rímsko-katolíckeho a izraelitského náboženstva. Študenti boli prevažne slovenskej národnosti vo veku od 8 do 17 rokov. V gymnáziu študovalo aj veľa chudobných žiakov, ktorým sa poskytovali úľavy pri platení školného, pri alumnických poplatkoch, pri udeľovaní štipendií. Žiaci neboli len z Turca, ale aj z Oravskej, Liptovskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej, Tekovskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy.
Častým problémom gymnázia bola otázka finančného zabezpečenia jeho činnosti. Pauliny-Tóth vypracoval koncepciu školy, zvolával a organizoval patronátne výbory, zabezpečoval opravu budovy, budovanie zbierok, stravovanie žiakov, rozširovanie počtu tried, získavanie učiteľov a ich hmotné zabezpečenie. Prejavom Paulinyho podnikateľského ducha bolo aj vydanie básnickej zbierky Pavla Országha Hviezdoslava Prviesenky Jozefa Zbranského martinským gymnáziom v roku 1868.
Gymnázium bolo obviňované z „vlastizrady“ a z „panslavizmu“. Prvé obvinenie zniesol Móric Tomcsányi, predseda krajského úradu v Martine, ktorý ju napadol v časopise Reform 24. októbra 1873. Sťažoval sa, že martinské gymnázium „je nie len ducha čisto konfesionálneho t.j. smeru panslavistického, v ktorom sa dieťa len slovensky naučí, a v protimaďarskom smere vychováva.“ Proti tomuto útoku sa ohradil patronát, katolíci, židia i evanj. cirkev v Martine, turčiansky senior Andrej Hodža.
Po tomto nevydarenom útoku sa objavujú ďalšie, ktoré sú namierené proti všetkým trom gymnáziám. V týchto útokoch vynikal najmä časopis Svornosť, ktorý v Martine v roku 1873 založil Béla Grunwald. Keď ani útoky pomocou časopisu neviedli k cieľu, napadol ich úradne Béla Grunwald na zasadnutí stoličného výboru 15. apríla 1874. Na jeho návrh Zvolenská stolica požiadala Uhorskú vládu, aby slovenské gymnáziá boli premenené na maďarské alebo zavreté.
Vyšetrovacia komisia začala konať 3. novembra 1874, kedy prišla do gymnázia. Nasledovalo skúšanie žiakov z niektorých predmetov, najmä z maďarčiny a dejín Uhorska. Odpovede boli znamenité a žiaci preukázali výborné vedomosti, s ktorými bola komisia spokojná. Komisia ďalej zisťovala otázky, ktoré sa týkali napr. organizácie školy, osobných údajov profesorov, výšky platu, súkromného života.
Komisia ďalej zisťovala, či profesori nie sú členmi Sokola, ktorý bol zakázaný, no boli len členmi Spevokolu. Napríklad Jozefa Nedobrého obvinili z toho, že na verejných schôdzach hovoril proti Maďarom. Alebo Martina Kramára obvinili z toho, že mal údajne maďarčinu pomenovať mongolčinou, že vydával proti zákazu konventu slovenské vysvedčenia. Mnohé obvinenia sa však nedokázali alebo vysvetlili. Na rad prišli zástavy, pečate, učebnice, či gymnázium má nejaké spojenie s Maticou slovenskou.
V zápisnici sa okrem iného písalo:„vyznania vypočutých stoličných úradníkov a súkromných svedkov sa v tomto sústreďujú, že je veliká časť mesta a profesori panslávi, toho donesené dôkazy sú, že vo svojom styku dávajú výraz svojej nenávisti naproti maďarskému plemenu, panslávske pesničky spievajú, slovenskú zástavu užívajú, na majálesy v slovenskej spolkovej rovnošate chodia, spojenie učbárov sa len na ú...
Stalo sa tak 5. októbra 1919, keď sa verejnou slávnosťou otvárajú 4 triedy (I., II., V. Nemalú zásluhu na tom má univerzitný profesor Jaroslav Vlček, zať Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý bol na čele Slovenského oddelenia na Ministerstve školstva v Prahe. Niet záznamov o tom, prečo sa v Martine otvoril reálno-humanitný typ reformného reálneho gymnázia, ktorý bol neskôr veľmi kritizovaný.
V Martine nebolo vhodných priestorov pre stredné školy, a tak bolo 2 roky gymnázium umiestnené v nie celkom vyhovujúcich priestoroch spolu s obchodnou akadémiou, obchodnou školou a meštianskymi školami. Martinčania však chceli gymnáziu poskytnúť vhodné priestory, a tak začali so stavbou budovy na Mudroňovej ulici (teraz sídlo Základnej umeleckej školy v Martine). 1. V školskom roku 1921/1922 sa gymnázium stáva úplným - otvárajú sa všetky triedy a jeho brány opúšťa 6 prvých maturantov obnoveného gymnázia. Predsedom maturitnej komisie bol Jaroslav Vlček, prítomní boli aj Štefan Krčméry a župan Igor Dula.
Na tom, že martinské gymnázium malo výbornú úroveň a ani jedno z martinských podujatí sa nezaobišlo bez gymnazistov, sa nemalou mierou podieľali profesori martinského gymnázia. Mnohí z nich boli vynikajúci českí profesori, ktorých do Martina posielal Jaroslav Vlček. Boli to mladí výborní odborníci, predchnutí láskou k Slovensku. Niektorí tu našli svoj domov, priateľov i naplnenie svojich vedeckých a umeleckých ambícií.
Gymnázium sa postupne rozrastá a podmienky pre prácu v takej veľkej škole sa stávajú nevyhovujúcimi. Škola nemá dostatok priestorov, chýba mu telocvičňa, a preto všetci, učitelia aj študenti, s radosťou privítali slávnostné položenie základného kameňa novej budovy 28. Mestu záležalo na tom, aby gymnázium získalo dôstojné priestory a podmienky pre svoju prácu, a preto škole darovalo nádherný rozsiahly pozemok na Malej hore. Základy stavby sa začali kopať v roku 1937. Budovu stavala martinská firma Hlavaj - Palkovič - Uličný od 2. mája 1938 podľa projektov brnianskeho architekta, predstaviteľa československého funkcionalizmu Bohuslava Fuchsa. 6. októbra 1940 sa gymnázium presťahovalo do priestorov na Malej hore.
Zložitá politická a spoločenská situácia koncom 30-tych rokov minulého storočia zanechala svoju pečať aj v živote gymnázia. V školskom roku 1938/1939 sa uskutočnili na škole najväčšie personálne zmeny, ktoré by sa za normálnych okolností nikdy neboli predpokladali. Vyučovanie bolo poznačené vojnou, mnohí z učiteľov a študentov sa zapojili do protifašistického odboja. Od októbra 1944 sa vyučovalo len na 3. poschodí, lebo v ostatných priestoroch Nemci zriadili nemocnicu. Neskôr zabrali celú budovu a vyučovanie bolo roztrúsené po meste na viacerých miestach. Koncom školského roku 1944/1945 bolo na škole spolu 12 tried.
Po oslobodení martinské gymnázium prechádza svojimi metamorfózami. Začiatkom 50-tych rokov sa v Martine kládol veľký dôraz na rozširovanie strojární, a preto v rokoch 1951 - 1953 muselo gymnázium uvoľniť svoju budovu. Škola sa presťahovala do nevyhovujúcich priestorov v Priekope. Názvy školy sa počas jej existencie menili. od roku 1867 - Evanjelické a. v. gymnasium v T. S.
Otvorilo sa biologické laboratórium, zmodernizovalo sa chemické laboratórium a odborné učebne na vyučovanie zemepisu, fyziky, chémie, počítačových systémov, otvorila sa Pamätná izba MG, postavila sa klubovňa, domov mládeže, jedáleň a ďalšia telocvičňa, vytvorili sa priestory na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Od školského roku 1968/1969 sa pri gymnáziu otvára 1-ročné nadstavbové štúdium programovanie a počítačové systémy a 2-ročné nadstavbové štúdium knihovníctva. Od školského roku 1977/1978 sa v súlade s vtedajšími požiadavkami na stredoškolské vzdelanie začínajú na gymnáziu učiť skupiny voliteľných predmetov odborného zamerania. Na našej škole to boli: programovanie a počítačové systémy, základy strojárstva, základy technickej chémie, základy elektrotechniky a kultúrnovýchovná činnosť.
Vyučovanie odborných predmetov malo význam najmä pre prírodovedné predmety. Vybudovali sa nové laboratóriá a výrazne sa zintenzívnila príprava študentov na vysokoškolské štúdium prírodovedného a technického zamerania. Úspešne sme zachytili nástup počítačov. Školská počítačová sieť sa neskôr rozšírila o ďalšie pracoviská. Ukázalo sa, že odborné zamerania na gymnáziu sú pre študentov obmedzujúce, a preto postupne zanikajú.
Od roku 1990 prechádzajú študenti k systému výberu voliteľných predmetov, ktorý im umožňuje kvalitnejšiu prípravu na jednotlivé typy vysokých škôl. Študenti majú možnosť použiť rozširujúce hodiny na voliteľné predmety. Tým vzniká situácia, že každý študent si môže zvoliť zameranie podľa vlastných predstáv. Všetci študenti študujú anglický jazyk a ako druhý cudzí jazyk si môžu vybrať francúzsky, nemecký, ruský alebo španielsky jazyk.
V septembri 1991 vzniklo na našej škole Bilingválne anglicko-slovenské gymnázium, ktoré sídlilo v Sučanoch. Vzniklo vďaka podpore Britskej rady a britského Know How Fondu. Cieľom tejto školy je poskytovať úplné stredné vzdelanie, ktoré by kombinovalo prvky slovenského a britského vzdelávacieho systému. Od školského roku 1995/1996 do roku 2011 sme experimentálne overovali 6-ročné gymnaziálne štúdium. Cieľom tohto typu štúdia bolo umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť ich schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa vo vysoko konkurenčnom prostredí.
V roku 1998 bola pri našej škole otvorená Astronomická pozorovateľňa Milana Rastislava Štefánika, ktorá je prístupná aj širokej martinskej verejnosti. Pretože finančná situácia v školstve nie je veľmi priaznivá, založili sme v roku 1995 Nadáciu Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha, ktorá bola neskôr pretransformovaná na Občianske združenie Gymnázia VPT. V posledných rokoch sa hlavne vďaka tomu, že sme boli úspešní vo viacerých projektoch, výrazne zmenil vzhľad a vybavenie našej školy. Najvýznamnejší z projektov „Rekonštrukcia objektov - zvýšenie energetického štandardu Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine“ bol realizovaný v rokoch 2009, 2010 vo výške 1 069 248,96 €, bol financovaný z Európskeho regionálneho rozvoja Európskou úniou 85%, 10 % zo štátneho rozpočtu a 5 % z rozpočtu ŽSK.
Partnerské a družobné vzťahy sa počas existencie gymnázia rozvíjali so strednými školami v Novom Jičíne, Novej Pake, Gothe, Uzlovoj, Báčskom Petrovci, Šalgotariáne, Rosslebene, Cesene, Darlingtone, Almenhausen, Jičíne, Kališi, Havířove, Pucku, Barcelone, Eslőv. V rámci týchto vzťahov sa väčšinou uskutočňujú výmenné pobyty študentov, ktoré prispievajú nielen k zdokonaľovaniu sa v cudzích jazykoch, ale aj k lepšiemu spoznaniu kultúry iných krajín. Vynikajúcou možnosťou porovnať život a kultúry jednotlivých krajín je aj zapájanie sa študentov do projektov Comenius a Erasmus +.
Aj keď naša škola prechádzala od svojho vzniku mnohými premenami, martinské gymnázium je počas celej 155-ročnej existencie späté so životom nielen nášho mesta a regiónu. Od jeho vzniku opustilo brány martinského gymnázia viac ako 14 000 študentov. Sme hrdí, že naša škola v priebehu rokov dokáže poskytovať svojim študentom kvalitné vzdelanie a že sa naši študenti dokážu v živote uplatniť. Sme vďační nielen za študentov, ktorí nás úspešne reprezentujú v súťažiach, za vynikajúcich odborníkov, ktorí patria k špičkám vo svojich odboroch, ale aj za každého dobrého človeka, ktorý opustil brány nášho gymnázia.
Významné osobnosti spojené s Gymnáziom Turčiansky Svätý Martin:
- Karol Kuzmány
- Michal Miloslav Hodža
- Jozef Miloslav Hurban
- Ján Jesenský
- Viliam Pauliny-Tóth
- Martin Kramár
- Jozef Nedobrý
Chronológia názvov školy:
- od roku 1867 - Evanjelické a. v. gymnasium v T. S.
Tabuľka: Významní profesori a ich prínos
| Meno profesora | Prínos |
|---|---|
| Martin Kramár | Prvý učbár gymnázia |
| Jozef Nedobrý | Učiteľ, ktorý pôsobil na gymnáziu od jeho začiatkov |
| Viliam Pauliny-Tóth | Správca patronátu, ktorý sa zaslúžil o rozvoj gymnázia |

Budova Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine

Múzeum Andreja Kmeťa v Martine
tags: #gymnazium #turciansky #svaty #martin