Slovanský Panteón
Slovanský panteón bol rozsiahly a rôznorodý, pričom každé božstvo malo svoje špecifické úlohy a atribúty. Medzi najvýznamnejších bohov patrili:* Svarog: Boh všetkých bohov, praboh. Spí vo vnútri slnka ako dieťa v priesvitnom vajci a tam zbiera sily po ťažkej práci. Počas spánku mu dorastá tretia noha, o ktorú prišiel, keď rozbíjal obrovskú ťažkú guľu.* Svarožič: Boh ohňa a slnka, syn Svaroga. Svarožič stráži spánok svojho otca a každý deň vozí Slnko po oblohe.* Perún: Prchký boh búrky. Reve hromami a metá blesky, no prináša aj dážď a ten dáva úrodu. Preto je Perún aj bohom úrody.* Radegast (Radhost): Boh noci, večerných zôr. Rozžíha hviezdy, bdie nad strážnymi nočnými ohňami tulákov. Obete sa mu prinášajú v časoch rovnakých dní aj nocí (začiatok jari a jesene) ale aj v časoch krátkeho dňa (Kračún) a krátkej noci (Sviatok kúpania).* Svantovít: Svarožič mu prenechal časť svojej dennej moci, je jeho obľúbenec.Má štyri hlavy, lebo v čase neprítomnosti Svarožiča na dube, stráži nie len svoju ale aj ostatné svetové strany.* Dažbog: Horúcim srdcom zapaľuje ranné zore. Vládne rannej/dopoludňajšej/ strane, na ktorej má stajňu aj slnečný Svarožičov kôň.* Veles: Boh podsvetia, úrody a dobytka. Naučil ľudí dojiť mlieko.* Živa: Bohyňa leta a zrelej plodnosti, úrody, sýtosti a hojnosti. Krásavica s letnými kvetmi a klasmi v náručí, Velesova družka, je žiadostivá. Darovala ľuďom umenie obrábať zem, orať, siať a žať, poradila, ako uchovávať zrno na ďalší rok. Naučila ich pásť stáda a starať sa o ne. Môže vypustiť Nedostatok a Hlad, darovať aj odňať plodnosť. Počas prísahy na Živu treba pobozkať zem. S Morenou sa často bijú o jesenné dni, keďže jeseň nemá bohyňu.* Rugievít, Porenut, Porevít: Traja bohovia mladíckej sily a nerozvážnosti, vojny a plodivej sily. Rugievít dal ľuďom kopiju, Porenut luk a šípy a Porevít sekeru.* Prove: Boh práva a spravodlivosti, otec blížencov Sima a Rygla. Naučil ľudí dbať o právo a spravodlivosť, ctiť si ho a poslúchať.* Sim a Rygl: Blíženci zrastený chrbtovou kosťou. Spoločné telo im nedá zabudnúť, že každá skutočnosť má aspoň dve pravdy, tak ako ich telo má dve vôle. Na každé slovo mali najmenej dva výrazy a na každý jav najmenej dve mienky- často protichodné. a druhou Ryglovou hlavou.* Pripelaga: Bohyňa Zeme a prvotnej plodnosti, počasia, včiel. Vrtkavá, márnomyseľná, roztopašná, rada počúva lichôtky, trápi roľníkov suchom.* Mokoš: Bohyňa oviec, priadok a plodnosti. Naučila ľudí strihať ovce, prať vlnu, priasť na kolovrate niť, čím vyzradila tajomstvo ovčej vlny, priadze a kolovratu. Ľudia si ju za to ctia úlitbami a omrvinkami - z prvého pohára sa musí jedna kvapka vyliať na zem a z prvého sústa prvá omrvinka hodiť cez ľavé plece za chrbát.* Podaga: Bohyňa počasia, má syna Striborga a štyroch pomocníkov, ochrancov - démonov vzduchu: Kráľa vetrov so ženu Veternicou, bratom Mrázom a Babou Jagou-Ježibabou.* Chors: Bohyňa Mesiaca a nenaplnenej lásky. Tajne miluje bohyňu Pizamar.* Pizamar: Bohyňa hudby, umenia a harmónie, priateľka Vesny a Lady. Dala ľuďom píšťalku a ukázala im umenia.* Vesna: Bohyňa jari a mladej, nespútanej lásky, bohyňa jarného slnovratu. Je celá v bielom, večne usmiata, mladá a krásna. Má sestru- dvojičku Morenu.* Morena: Bohyňa zimy a smrti, tiež zimného slnovratu a oddychu. Mračí sa, je to škaredá starena a chodí v čiernom. Pomiloval ju len boh Černoboh, ktorému porodila syna Triglava.* Černoboh (Čiernohlav): Boh zla a nešťastia. Rád vyvoláva hádky a škriepky a navádza na zločin.* Triglav: Boh vojny, vojakov a hospodárstva. Lakomec, skupáň a nenažranec. Má tri hlavy, jednou požiera ľudí, druhou dobytok a treťou ryby.* Belboh: Boh lásky, dobroty a odpustenia.* Jarilo: Boh plodnosti a dožiniek.* Chmárnik: Bes. Bojuje so Svarožičom o Slnko, ktoré chce uväzniť. Po svete rozťahuje dym, hmlu a čierňavu. Vyzerá ako obrovitý dračí vták s telom supa, hruď má z o železa. Na nohách má pazúry, unesie v nich aj tú ajväčšiu horu. Má tri hlavy s kremennými zobákmi, plné dračích, jedovatých zubov. Gúľa šiestimi okáľmi, vyplazuje ohnivé jazyčisko a z pyskov i nozdier sa mu valí krvavočervený oheň a sírny dym.* Vodník: Pán vodných duchov a bytostí.* Kračún: Pán dňa zimného slnovratu.* Pán lesa (Lesovik, Divý muž): Chlpatý lesný škriatok, žije v korune stromu.* Mátoha (Babiak, Strašidlo): Mení sa na tiene, biele postavy, zvuky.* Upír (Vampír): Démon, čo vstupuje do mŕtvol pochovaných zaživa.Slovanský mýtus a severský mýtus
Podsvetie a Duše
Slovanské predstavy o posmrtnom živote boli zložité a mali dve hlavné časti: Raj a Nav.* Raj: Lúka plná svetla, ohňov, kvetín a vtákov, farieb a hudby. Tu sú duše šťastné a nič ich nevolá naspäť.* Nav: Miesto, kde duše trpia, majú podobu havranov a vrán a čakajú na vyslobodenie. Je tam tma a ticho.Podsvetiu vládne Veles, vchod stráži Mokošic - poloboh/poločlovek, pomáha mu pri tom trojhlavý vlk. Medzi lúkou, kde sa pasie Velesov dobytok a poľom, kde rastú jeho klasy obilia, je úzka cestička. Ňou Smrť privádza duše zomierajúcich do podsvetia. Duše necítia, stratili pamäť, sú bezbranné.
Hneď po narodení Morena a Smrť urobia každému človeku na stenu jaskyne odtlačok dlane a postavia k nemu začmudenú lampu, to aby nik nevedel, koľko oleja/života/ ešte človeku ostáva. Len smrť môže do lampy vopchať svoj kostnatý prst, aby to zistila. Keď si Smrť ide pre dušu človeka, lampáše s olejom stráži netopier so 777 očami a každým jedným dokáže prepáliť šaty boha, ktorý by prišiel svojmu chránencovi doliať trochu oleja.
## Svätý Dub a Svetové StranySvätý dub, známy ako Veľdub, stál na hranici svetov - sveta zeme, vody, vzduchu i ohňa. Korene dubiska sú zakosílené v celej ríši boha Svarožiča. stranu, ktoré napájajú svätý Veľdub. V jeho najvyšších konároch sídlia vládcovia týchto strán. Perún sedí z polnočnej strany, Radegast (Radhost) pozerá na popoludňajšiu stranu. Miláčik Svantovít sedí na poludňajšej strane a krásavec Dažbog na rannej. V korune Veľduba sídlia aj všetci ostatní bohovia, dobrí aj zlí, škodoradostní či žiarliví. Zmáha ho slnko, mráz i tma a v jeho lístí šantia démoni vetrov načúvajúc, o čom sa zhovárajú bohovia. Pod svätým dubom sa schádzajú démoni. Je ich viac než bohov, sú to ich pomocníci. ľuďom. Tam si ustlal Kovlad - manžel Runy a pán permoníkov a lesných víl. Stretáva sa tu s Pánom lesa i vodníkom, s Kráľom vôd i Vodokráľovnou - jeho ženou.Bohovia si k sebe niekedy pozvú aj smrteľníka, dajú sa mu spoznať, dotknúť, ba niekedy sa s ním aj láskajú. Človek nemôže Veľdub vidieť, lebo je ešte priehľadnejší a čistejší než vzduch. Človek dostáva znamenia len cez božích prostredníkov, zazrieť môžeme len tvár Mesiaca a Slnka.
Slovanský strom života
## Stvorenie ČlovekaSlovanské mýty opisujú stvorenie človeka ako akt božskej milosti a tvorivosti. Bohyňa Pripelaga trpela neutíchajúcou páľavou v útrobách (zo zvyškov žeravého trusu zlatohrivého koňa) i na povrchu (od Slnka). V bolestiach vyvrhávala žeravú lávu napovrch, ale nič jej to neuľavilo. Vtedy jej boh plodnosti - ROD poradil, aby vyvrhla tvorov podobných bohom, no smrteľných i nesmrteľných zároveň. Pripelaga napokon súhlasila a s veľkým hukotom, metaním kameňov, síry a dymu, vyvrhla ľudí. Prví ľudia mali obrovské hlinené telá, hlavami sa takmer dotýkali oblakov. Mali telá z hliny, kosti z kameňa, krv z mora, oči zo slnečného svitu, vlasy z trávy a boli dutí. Vo vnútri nemali nič. V ich prázdnej dutine sa usadilo Zlo a chcelo tam zapustiť korene naveky. Svarožičovi jedinému sa uľútostilo tých hlúpych nemotorných tvorov, uvidel v nich Chaos-Neporiadok. Nadýchol sa a vdýchol do ľudí vánok krátkej večnosti - dušu. Preto telo, kosti, krv aj vlasy ľudí patria po smrti zemi, ktorá kedysi vyvrhla ich predkov, a zhoria, zotlejú či zhnijú v zemi - kosti sa rozpadnú ako kameň, na piesok a prach, len duša od Svarožiča zemi nepatrí. Zem ju po smrti len stráži. Keď boh dýchol do ľudí, bolo to počuť a to počuté nazval - SLOVO. A tak Svarožič slovom stvoril Slovanov. Chcel, aby slovám rozumeli, a tak ich bozkal na čelo. Nové tvory dostali meno - z čela na veky - čeloveky, človek. Človek má pod čelom dve okná do duše - oči, vedľa čela dva otvory, ktorými duša počúva, pod očami nos s čuchom, jazyk s chuťou a najmä, s vrátami, cez ktoré duša vypúšťa slová napodobňujúc tak svojho boha. Hlavné dielo Éry sa zavŕšilo a pre ľudí nastal Čas snov - čas snívania najkrajších ranných snov, ničím sa nelíšili od okolitých rastlín a života, prizerali sa životu, ktorý im začal patriť a všetko prijímali ako to bolo. Večný kruh s nekonečným časom, je kruhom len pre bohov.## Symbolika a VýznamSlovanskí bohovia a mýty nám zanechali bohaté dedičstvo symboliky a významov. Ich príbehy nám pripomínajú dôležitosť harmónie s prírodou, úcty k predkom a hľadania duchovnej cesty.| Boh | Oblasť pôsobnosti | Symboly || ----------- | ----------- | ----------- || Svarog | Stvoriteľ, otec bohov | Slnko, oheň, kladivo || Perún | Hrom, blesk, vojna | Sekera, dub, orol || Veles | Podsvetie, dobytok, úroda | Had, dobytok, roh hojnosti || Mokoš | Plodnosť, ženskosť | Vreteno, ovca, zem || Dažbog | Slnko, svetlo | Slnko, zlatý voz, kôň |Ich odkaz nám môže pomôcť lepšie pochopiť našu minulosť a nájsť inšpiráciu pre budúcnosť. Prostredníctvom štúdia slovanskej mytológie môžeme objaviť hlboké pravdy o ľudskej existencii a našom mieste vo vesmíre.